Veľkonočné sviatky
Obsah
Veľkonočné sviatky
Veľkonočné sviatky – každoročne sa opakujúce, a pritom každý rok s iným dátumom, prinášajúce nádej. Nádej na nový život, kedy sa po zime sa celá príroda prebúdza k životu.
Čo sú, čo nám prinášajú a aké zvyky sa s nimi spájajú?
Veľkonočné sviatky sú typické zdobenými veľkonočnými vajíčkami a kraslicami
Sviatky Veľkej noci
Symboly Veľkej noci: bahniatka, maľované vajíčka a jarné kvietky prvosienky
Sviatky Veľkej noci sú pripomienkou udalostí z pred 2000 rokov. Počas nich kresťania slávia umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Keďže sa tieto sviatky slávia v jarnom období, aj prebúdzajúca sa príroda akoby zvestovala nádej. V tomto období pred príchodom kresťanstva sa po končiacej zime slávilo vítanie jari.
Veľkonočné sviatky či Veľká noc alebo Pascha (z hebrejského pesach a gréckeho pascha) je pomenovanie najvýznamnejšieho kresťanského sviatku. Pripadá na marec alebo apríl. Termín sa každý rok mení, pretože Veľkonočná nedeľa pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca.
Pascha nie je však len slávenie kresťanskej Veľkej noci. Je to aj označenie pre koláč, ktorý sa hlavne na východnom Slovensku pečie na veľkonočné sviatky. A zároveň označuje aj sviatok židovskej veľkej noci, ako pripomienku vyslobodenia Židov z egypstkého otroctva. Židovská veľká noc je v kresťanstve chápaná ako predobraz vyslobodenia z otroctva hriechov Ježišovou smrťou na kríži a jeho zmŕtvychvstaním.
Veľkonočné tradície
Sviatky Veľkej noci a veľkonočné tradície sú úzko späté. Náboženský život našich predkov bol súčasťou ich každodenného života. A rovnako tak aj zvyky, ktoré im zanechali ich predkovia a ktoré zachovávali. Preto to, čím žili, nám zanechali v bohatých zvykoch a tradíciách, ktoré si pripomíname.
Veľkonočné tradície sa spájajú s maľovanými kraslicami, ktoré dostávajú kupači
Príprava na Veľkú noc
Vynášanie Moreny na Smrtnú nedeľu
Zdroj: slovakia.travel
Sláveniu Veľkej noci predchádza príprava v 40-dňovom pôste. Táto tradícia sa v minulosti zachovávala prísne. Mäso a mäsové výrobky, slaninu – niekde i vajcia a mlieko – nahradzovali jedlá zo zeleniny, strukovín, obilnín, múky, ovocia, kapusty a podobne.
Často sa varili rôzne kaše, kyslé polievky, omáčky, prívarky a v jedlách sa mäso nahradzovalo strukovinami. Počas obdobia pôstu boli kríže zahalené zväčša fialovou látkou, ktorá je farbou pokánia.
Počas Smrtnej nedele – dva týždne pred Veľkou nocou – sa v niektorých regiónoch Slovenska za spevu vynášala Morena. Bol to sviatok pochádzajúci z pohanských tradícií.
Slamená figurína Moreny oblečená do ženských šiat, ktorá symbolizovala zimu, sa vyniesla na koniec dediny. Jej zničenie, utopením alebo upálením, malo otvoriť dvere jari a teplým slnečným lúčom.
Týždeň pred Veľkonočnou nedeľou sa slávila a slávi Kvetná nedeľa. Ňou sa akoby otvára veľkonočný, tzv. pašiový týždeň. Táto Kvetná nedeľa pripomína vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho vítali zástupy a mávali mu palmovými ratolesťami. V našich kostoloch sa namiesto palmových ratolestí svätia rozvinuté prúty „bahniatka“ z vŕby rakytovej (Salix caprea). Tie patria nepochybne k symbolike veľkonočných sviatkov.
Veľkonočné bahniatka - Vŕba rakytová
Rozvinuté „bahniatka“, mladé ratolesti z vŕby rakytovej (Salix caprea) si môžete nazbierať pri prechádzke prírodou. Nájdete ich začiatkom marca, ak je zima teplejšia koncom februára.
Keď si ich prinesiete domov, dajte ich počas prvých dní do vázy s vodou. Potom, aby vám predčasne neodkvitli, im vylejte vodu a nechajte ich bez vody. Takto vám vydržia veľmi dlho.
Vŕba rakytová previsnutá (Salix caprea pendula) odroda Kilmarnock Willow
Zdroj: www.jparkers.co.uk
Ak sa rozhodnete mať túto okrasu na záhrade, jej pestovanie nie je zložité. V súčasnosti si podľa vlastných požiadaviek môžete vyberať ako vysoké, tak i nízke kultivary. Existujú aj nežne vyzerajúce ružové kultivary. V jarnom období sú príjemnou okrasou v záhradách.
Vŕby rakytové obľubujú slnečné až polotienisté miesta s vlhkou pôdou. Pred výsadbou je dôležité vybrať správne miesto.
Vŕby vo všeobecnosti majú veľmi silné korene, takže pri vysokých kultivaroch treba dbať na to, aby v dospelosti koreňmi nespôsobili poškodenie napríklad vodomernej šachty, studne či vodovodného potrubia.
Vŕby sú nenáročné na pestovanie, avšak za kvalitnú výživu sa vám odvďačia. Odporúčame vám náš Hnojík, ktorý vám pomôže aj pri prípadnom napadnutí škodcami. Viac o jeho použití a dávkovaní sa dozviete tu: Dávkovanie.
Veľkonočný týždeň
Kvetná nedeľa otvára Veľký či Veľkonočný alebo Pašiový týždeň. Názov pašiový je odvodený od tzv. pašií, teda častí Svätého písma, ktoré hovoria o umučení a smrti Ježiša Krista. Tie boli počas bohoslužieb veľkonočného týždňa zväčša spievané. Samotné slávenie veľkonočného týždňa začína Zeleným štvrtkom.
Červená veľkonočná kraslica zdobené bielym a čiernym voskom, snežienky vo váze a dekorácia zajaca
Zelený štvrtok
Špenátová polievka varená na Zelený štvrtok
Na štvrtok, ktorý označujeme ako zelený, sa dodnes slávi ako spomienka na poslednú večeru Ježiša Krista s jeho učeníkmi. V tento deň sa „zaväzovali zvony“, aby nebolo počuť ich zvonenie až do vigílie Veľkonočnej nedele.
V tradíciách Zelený štvrtok bol naozaj zelený. V tento deň sa jedávali zelené jedlá. Na ich prípravu sa používali špenát, žihľava, šťaveľ… Gazdovia na Zelený štvrtok vyháňali dobytok na pašu a na dvere stajní kreslili cesnakom kríže. Tie mali chrániť dobytok pred zlými duchmi.
Pred východom slnka sa ľudia umývali studenou vodou, aby boli zdraví. Dievčatá si pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali dlhé. Chlapci chodili po dedine s rapkáčom a vo veľkom sa upratovalo a prezliekali sa posteľné obliečky. Na večeru sa varili husté zeleninové polievky, pretože nasledujúci deň sa zachovával prísny pôst.
Veľký piatok
Nasledujúcim dňom bol Veľký piatok umučenia a smrti Ježiša Krista – Božieho Baránka. Veľký piatok je dňom pokánia pre celú cirkev. Zachováva veľmi prísny pôst, keď sa smú jesť len bezmäsité jedlá jedenkrát za deň do sýta a dvakrát do polosýta. Jedli sa zvyčajne kyslé ryby, kaše, mliečne polievky, rezance s makom a podobne. Niektorí zachovávali pôst len o chlebe a vode. Do kostola sa chodilo v tmavom oblečení ako na pohreb. Počas obradov sa odhaľoval kríž.
Veľkonočné sviatky – Veľký piatok je pripomienkou umučenia a smrti Ježiša Krista
Biela sobota
Biela sobota je typická prípravou veľkonočných košíkov s jedlom na posvätenie
Nasledujúci deň je označovaný ako Biela sobota. Ďalej sa pokračovalo v pôste, ale už nie tak prísnom. Pripravovali sa tradičné veľkonočné pokrmy na celé Veľkonočné sviatky. Varila sa údená šunka, vajíčka na tvrdo, klobásy, pripravoval sa chren, cvikla, udené mäsá, syry, tradičný biely koláč – pascha a rôzne sladké koláče a zákusky.
Na východnom Slovensku sa z mlieka a vajec doteraz varí tzv. hrudka alebo syrek či syrec.
Všetko, čo sa navarilo a napieklo na Bielu sobotu sa nosí na posvätenie do kostola, pretože nasleduje ukončenie 40-dňového pôstu. V nočných hodinách sa slávi Veľkonočná vigília – teda predvečer zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nesie sa v slávnostnom duchu a počas nej „rozväzujú zvony“, ktoré hojne vyzváňajú.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa, ktorá sa začína sláviť už sobotnou vigíliou, je dňom radosti, osláv a hojnosti. Je to najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov, oslava víťazstva života nad smrťou a nádeje na večný život, ktorý pramení z Kristovho zmŕtvychvstania.
Po dlhom období odriekania počas pôstu nasleduje obdobie hodovania. Po príchode z kostola sa slávnostne stolovalo. Z posvätených jedál sa nič nesmelo vyhodiť, ale ak niečo ostalo, spálilo sa to v ohni.
Domácnosti sa zdobili zajačikmi, kuriatkami, jahniatkami či barančekmi, bahniatkami, rozkvitnutým zlatým dažďom i jarnými kvietkami. Celá výzdoba bola preniknutá príchodom jari.
Veľkonočná nedeľa zmŕtvychvstania Ježiša Krista je najväčší kresťanský sviatok
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok v podaní súboristov z Čačiny udržiavajúcich veľkonočné tradície.
Veľkonočný pondelok, niekedy volaný aj Kupací pondelok, bol dňom oblievačky, šibačky a veľkej zábavy. Mládenci dievčatá oblievali vedrami vody alebo ich vykúpali priamo v potoku. Verilo sa, že voda je symbol zdravia, krásy a mladosti.
Potom nasledovala šibačka s rýmovačkami a riekankami, na ktorú si pripravili vrbové korbáče.
Verilo sa, že po nej budú dievčence silné do práce i tanca, zdravé a budú mať všetkého hojnosť.
Chlapci za odmenu na korbáče dostali farebné stužky a zdobené vajíčka a kraslice. Vyslúžili si aj sladkú či finančnú odmenu a domáci ich pohostili nielen pripravenými jedlami, ale i pálenkou.
Večer sa konali veľkonočné veselice, na ktorej nik nemohol chýbať.
Veľkonočný baranček
Typický symbolom Veľkej noci je veľkonočný baranček. Pripravoval sa vopred zo sladkého cesta.
Veľkonočný baránok je symbolom vzkrieseného Ježiša Krista. Baránok bol obetným zvieraťom. Ježiš Kristus sám seba obetoval Bohu za spásu ľudí a premohol smrť. Preto ako baránok, ktorý sa obetoval, dostal titul Víťazný baránok.
Červená stuha na krku veľkonočného baránka predstavovala obetovanie sa Ježiša Krista a biela zástava s krížom jeho víťazstvo nad smrťou.
Veľkonočný baranček je symbolom zmŕtvychvstalého Ježiša Krista
Zdroj: tortyodmamy.sme.sk
Veľkonočné kraslice
Počas veľkonočnej nedele dievčatá maľovali vajíčka a kraslice. Na farbenie sa používali cibuľové šupky, kôra stromov, šafrán, koreniny či cvikla. Pred varením na vajíčka priväzovali rôzne kvietky, aby sa odtlačili na vaječnú škrupinu. Používali sa rôzne techniky zdobenie ako batikovanie, voskovanie, leptanie octom či kapustnicou, vyškrabavanie, odrôtovanie, oblepovanie slamou alebo farebnými bavlnkami. Každé dievča sa snažilo pripraviť čo najkrajšie vajíčko pre svojho drahého.
Farebné veľkonočné kraslice v hniezde zo sena na lúke
Čierne veľkonočné kraslice tradične zdobené farebnými námetmi kvetov
Veľkonočné kraslice ozdobené ako nevesta a ženích
Veľkonočné kraslice zdobené servítkovou technikou
Veľkonočné kraslice zdobené tradičnými farbami červenou a čiernou položené na slame
Veľkonočný korbáč s tradične zdobenými veľkonočnými vajíčkami
Bavlnkou zdobená kraslica a háčkovaný zajačik
Veľkonočné kraslice zdobené drôtikmi a perličkami
Tradične zdobené veľkonočné kraslice dierovaním a maľovaním
Veľkonočné kraslice zdobené farebnými bavlnkami
Veľkonočné kraslice povešané na konárikoch
Farebné veľkonočné kraslice zdobené farebným voskom
Tradične zdobené veľkonočné kraslice v košíkoch
Otvorená veľkonočná kraslica so slamou, zajačikom a kvietkami
Farebné veľkonočné vajíčka rôznych veľkostí zdobené rôznymi technikami
Veľkonočný korbáč
Veľkonočný korbáč pletený z 12 prútov s veľkonočnými sladkosťami
Zdroj fotografie: wikimedia.org Autor: Josef Plch
Kým dievčatá pripravovali kraslice, mládenci si pripravovali veľkonočný korbáč. Z čerstvo narezaného vŕbového prútia si plietli korbáče a dohadovali taktiku na pondelkovú oblievačku a šibačku. Snažili upliesť čo najkrajšie a najzložitejšie korbáče, niektorí aj z 12 prútov.
Veľkonočné tradície – tri veľkonočné korbáče používané na veľkonočný pondelok
Autor: Jiří Zelenka
Zdroj: wikimedia.org
Predaj veľkonočných korbáčov rôznych veľkostí a typov pletenia
Autor: Valašské múzeum v prírode
Zdroj: wikimedia.org
Pružný veľkonočný korbáč v ruke pletený ozdobnou technikou
Zdroj: mojdom.zoznam.sk
Výroba veľkonočného korbáča
Veľkonočný korbáč patrí jednoznačne k tradíciám spájajúcim sa s veľkonočnými sviatkami. Ak máte chuť, môžete si skúsiť zapliesť vlastný jednoduchý veľkonočný korbáč. Vo videu máte dva rozličné spôsoby, aby ste si mali z čoho vyberať.
Prajeme Vám požehnané veľkonočné sviatky
