Vodnica: ako ju pestovať a čím sa líši od kvaky

Vodnica (Brassica rapa subsp. rapa) je buľvová zelenina z čeľade kapustovitých s bielou, často navrchu fialovo alebo červeno sfarbenou buľvou a jemnou, mierne pikantnou dužinou. Rastie rýchlo: hlavný výsev je v júli priamo na záhon po skorej zelenine alebo skorých zemiakoch a buľvy sa zberajú na jeseň. Na letnú spotrebu sa dá siať aj skoro na jar. Často sa zamieňa s kvakou, tá je však iný druh, rastie dlhšie, pestuje sa z priesad a lepšie sa skladuje.

Vodnica je kultúrna forma kapusty poľnej, teda blízka príbuzná čínskej a pekinskej kapusty. Okrúhla alebo mierne sploštená buľva vzniká zhrubnutím podklíčnej časti stonky a koreňa. Býva biela s fialovou hlavou (napríklad ‚Purple Top White Globe‘), čisto biela (‚Snowball‘) alebo žltá. Jedia sa buľvy aj mladé listy.

Kedysi sa vodnica pestovala hlavne na poliach ako rýchla medziplodina po obilí a ako krmivo pre dobytok a drobné hospodárske zvieratá. V záhrade je cenná tým, že rýchlo vyrastie na záhone, ktorý sa v lete uvoľnil.

Obe plodiny sa ľudovo zamieňajú, ale ide o dva rôzne druhy:

Podrobnosti o pestovaní kvaky nájdete v samostatnom článku kvaka.

• Letný výsev (hlavný): v júli, priamo na záhon po skorých zemiakoch, hrachu, šaláte alebo inej skorej zelenine. Zberá sa od septembra do mrazov a buľvy z tohto výsevu sa dajú krátko skladovať.
• Jarný výsev: od marca, hneď ako sa dá pôda spracovať, na letnú spotrebu. Jarná vodnica sa zberá menšia a jemnejšia.
• Pozor na neskorú jar: výsevy v máji a júni v horúčave a dlhom dni ľahšie vybiehajú do kvetu, buľvy drevnatejú a pália (pozri vybiehanie do kvetu).

Termíny platia pre stredné polohy. V teplých oblastiach možno letný výsev o týždeň až dva posunúť, na horách je lepšie siať už začiatkom júla.

• Pôda: humózna, vlhká, nie čerstvo hnojená maštaľným hnojom. Stačí zvyšková sila záhona po predchádzajúcej plodine, prípadne trochu kompostu.
• Výsev: do riadkov 25–30 cm od seba, asi 1–2 cm hlboko.
• Jednotenie: drobné jarné vodnice na 10–15 cm, jesenné vodnice s veľkými buľvami na 20 cm.
• Zálievka: pravidelná. V suchu buľvy drevnatejú, horknú a pália, po náhlom zaliatí praskajú.
• Okopávanie: udržiavajte záhon bez buriny a pôdu kyprú.
• Striedanie: vodnica je kapustovitá, nesejte ju po kapuste, keli, reďkovkách ani horčici a na rovnaké miesto ju vracajte najskôr po 4 rokoch.

Vodnica má rovnakých škodcov ako ostatná kapustovitá zelenina:

• Skočky vyhrýzajú v mladých listoch drobné dierky a v suchu dokážu zničiť celý výsev. Záhon udržiavajte vlhký a po výseve ho zakryte netkanou textíliou.
• Kvetárka kapustová vyžiera v buľvách chodbičky. Pomáha sieť alebo textília a záhon nehnojený čerstvým maštaľným hnojom.
• Mlynárik a vošky škodia na listoch v lete a na jeseň.
• Nádorovitosť sa objavuje na kyslých pôdach a pri nedodržaní striedania.

Jarné vodnice zberajte, keď majú buľvy priemer asi 5–8 cm. Väčšie bývajú drevnaté. Jesenná vodnica sa zberá postupne podľa potreby, na uskladnenie pred silnejšími mrazmi, za suchého počasia. Slabé mrazíky buľvám neublížia.

• Vňať odrežte asi 2 cm nad buľvou, koreň neskracujte.
• Buľvy uložte do vlhkého piesku v chladnej pivnici, okolo 0–2 °C. Vydržia niekoľko týždňov, zdravé buľvy aj dlhšie, ale tak dlho ako kvaka nie.
• Malé množstvo vydrží vo vrecúšku v chladničke asi 2 týždne.

Ďalšie spôsoby nájdete v článku skladovanie zeleniny.

• Surová: mladé buľvy nastrúhané do šalátu, napríklad s mrkvou a jablkom.
• Varená a dusená: do polievok, zeleninových zmesí a k mäsu, dusená na masle alebo zapekaná.
• Kvasená: nakrájaná a osolená vodnica sa dá kvasiť rovnako ako kapusta.
• Listy: mladé listy sa upravujú ako špenát.

Mladé jarné vodnice sa nelúpu, stačí ich umyť. Pri veľkých jesenných buľvách šupku zoškrabte, býva tuhšia a pálivejšia.

Zdroje fotografií

• Vodnica: thebittenword.com, CC BY 2.0, zdroj
• Buľvy vodnice: E4024, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zozbieraná vodnica: Miya, CC BY-SA 4.0, zdroj