Guava, po slovensky kvajáva alebo kvajava, je stálozelený ker či nízky strom z čeľade myrtovitých, teda príbuzná myrty a feijoy. Rod Psidium má asi sto druhov a väčšina z nich má jedlé plody. Pre pestovanie v kvetináči u nás prichádzajú do úvahy hlavne dva: kvajáva pravá (Psidium guajava) a kvajáva jahodová (Psidium cattleianum). Obe sa dajú vypestovať zo semena, obe v nádobe kvitnú a za dobrých podmienok aj plodí.

Na prvý pohľad sa líšia listy aj plody. Rozdiely, ktoré rozhodujú o pestovaní, zhŕňa tabuľka.

Ak máte na zimu iba chladnú svetlú miestnosť alebo zasklenú verandu, vyberte jahodovú. Ak máte teplý svetlý byt alebo vykurovaný skleník, zvládnete aj pravú.

Kvajáva jahodová (Psidium cattleianum, predáva sa aj ako strawberry guava alebo cattley guava) je rýchlo rastúci ker s peknou hustou korunou. V prírode občas dorastie do podoby stromu, v nádobe ju ľahko udržíte na 1 až 2 metroch.

• Kvitnutie: bohato, bielymi kvetmi s množstvom tyčiniek, jednotlivo alebo po niekoľkých v pazuche listov.
• Plody: v zrelosti tmavo červené, sladké, s chuťou pripomínajúcou jahody bez ich kyslosti. Dužina je biela až ružová, drobné semená pri jedení nevadia, podobne ako u egreša.
• Opelenie: väčšina rastlín je samosprašná, stačí vám jedna. Semenáče majú sklon k cudzoopelivosti a niekedy plodí len z malej časti kvetov.
• Kedy plodí: už v 3. roku po výseve, s vekom úrody pribúda.

Existuje aj žltoplodá forma (P. cattleianum var. lucidum, niekedy predávaná ako citrónová guava) so sladšou a výraznejšou chuťou.

V teplých oblastiach sveta, napríklad na Havaji, sa jahodová kvajáva vďaka svojej prispôsobivosti rozšírila natoľko, že vytláča pôvodnú vegetáciu. U nás vonku neprezimuje, takže toto riziko nehrozí.

Kvajáva pravá sa v Amerike pestuje možno už tritisíc rokov a patrí k najvýznamnejším tropickým ovocným druhom. V domovine dorastá až 10 m, v nádobe ju rezom udržíte oveľa menšiu.

• Kvety sú biele, voňavé, asi 2,5 cm veľké, s mnohými tyčinkami. U nás kvitne v lete a každý kvet vydrží otvorený jediný deň.
• Plody sú okrúhle alebo hruškovité, so zvyškom kalicha na konci. Šupka je hrubšia, ale jedlá. Dužina býva belavá, nažltlá, ružová až červená, s tvrdými semenami.
• Chuť sa líši podľa odrody: od nakyslej s citrónovým tónom po sladkú s tónmi hrušky, marhule alebo jahôd. Zrelé plody silne voňajú.

Plody zo semenáčov býva menej kvalitné, a preto sa šľachtené odrody roubujú. Existujú aj zakrslé a bezosemenné odrody, ktoré sa do nádob hodia najlepšie. Roubovaná rastlina začína plodíť za 2 až 3 roky.

Pravá kvajáva je citlivá na chlad. Pod 10 °C zhadzuje listy a pri dlhšom chlade listy žltnú a opadávajú. Dokáže ale znova obraziť, takže jedna studená noc ju zvyčajne nezabije.

Svetlo. Obe kvajávy chcú slnko. V byte patria k južnému alebo západnému oknu, v skleníku na najsvetlejšie miesto. Jahodová znáša aj suchý vzduch z ústredného kúrenia.

Leto vonku. Od konca mája do septembra im prospieva pobyt vonku na slnečnom mieste v záveterí. Po zime ich na priame slnko privykajte postupne, inak sa listy spália. Vonku ich dávajte až vtedy, keď noci neklesajú pod 10 °C (pravá) alebo pod 5 °C (jahodová).

Substrát. Výživný a priepustný, s drenážou na dne nádoby. Jahodová kvajáva chce kyslejší substrát, hodí sa zmes pre citrusy alebo rašelinový substrát s prímesou piesku a kompostu. Mladé rastliny presádzajte každý rok na jar, staršie po 2 až 3 rokoch.

Zalievanie. V lete veľmi vydatné. Kvajáva pravá sama ukáže, keď má smäd: pri nedostatku vody listy ihneď zvädnú a po zaliatí sa zase narovnajú. Nečakajte na to však pravidelne, opakované vädnutie oslabuje kvitnutie. Voda nesmie stáť v podmiske. V zime zalievajte podľa teploty, v chlade výrazne menej.

Obe kvajávy potrebujú v zime svetlo. Jahodovej prospieva krátky vegetačný pokoj v chlade, pravá chce zostať v teple. Ak teplú rastlinu zimujete v šere, bude slabá a zhodí listy.

Vhodným miestom na zimovanie pre jahodovú kvajávu je chladná chodba, schodisko alebo temperovaná zimná záhrada, pozri článok oranžéria, zasklené balkóny a zimné záhrady. Kto má skleník, nájde rozdiely medzi studeným a teplým skleníkom v sprievodcovi využitím skleníka.

• Zo semien. Semená vyberte zo zrelého plodu, očistite od dužiny a vysejte do ľahkého výsevného substrátu. Klíčia pri 15 až 25 °C za 20 až 30 dní. Semená z kupovaného ovocia vyklíčia tiež, len neviete, aké plody semenáč ponesie.
• Odrezky. Jahodovú kvajávu možno množiť odrezkami z polodrevnatých výhonkov v teplom a vlhkom prostredí. Kvajáva pravá zakorieňuje z odrezkov ťažko.
• Vzdušné odkladníky. U kvajávy pravej sú spoľahlivejšie. Na vetvičke sa stiahne pásik kôry, miesto sa obalí vlhkým rašeliníkom a fóliou, a keď sa objavia korene, vetva sa odreže a zasadí.
• Roubovanie. Slúži na to, aby semenáč kvajávy pravej niesol kvalitné plody vybranej odrody. Hodí sa pre skúsenejších pestovateľov, postupy nájdete v článku o roubovaní ovocných stromov.

U jahodovej kvajávy zaštipujte špičky mladých výhonkov, ker sa potom hustejšie rozvetvuje. U pravej kvajávy skracujte vetvičky, ktoré sa nadmerne predlžujú, a udržujte tak kompaktnú korunu.

Kvajávy plodí na jednoročnom dreve, preto režte hlavne na jar a s mierou. Silný rez v lete by odstranil vetvy, ktoré majú kvitnúť a plodíť.

Pre lepšie nasadenie plodov v byte môžete kvety preopieliť mäkkým štetčekom. Vonku to zaistia opeľovači.

V trópoch dozrievajú plody za 3 mesiace, u nás asi za 4 až 5 mesiacov po odkvitnutí, takže sa zbierajú na jeseň. Zrelé plody kvajávy pravej sú podľa odrody slamovo žlté, zeleno žlté alebo naružovelé, na dotyk mierne mäknú a výrazne voňajú. Jahodová kvajáva je zrelá, keď je celá tmavo červená.

V trópoch kvajáva plodí prakticky nepretržite, v nádobe u nás zvyčajne raz ročne.

• Čerstvé: plody sa jedia celé aj so šupkou, u pravej kvajávy môžete tvrdé semená vybrať.
• Spracované: kompóty, želé, marmelády, pyré, šťavy a nápoje.

Plody sú bohaté na vitamín C, šľachtené odrody kvajávy pravej ho majú okolo 70 až 120 mg v 100 g dužiny.

Zo škodcov sa na kvajáve v byte a v skleníku objavujú molice a štítničky. Pravidelne kontrolujte rub listov a v lete dávajte rastline čo najviac čerstvého vzduchu.

Kvajáva v nádobe má obmedzené množstvo substrátu, a preto potrebuje pravidelné prihnojovanie od jari do konca leta, najviac v čase kvitnutia a vývoja plodov. V zime nehnojte.

• Pri jarnom presádzaní primiešajte do substrátu pomaly pôsobiace organické hnojivo.
• Počas sezóny prihnojujte podľa potreby, v období kvetu a plodov vydatnejšie. Koľko hnojiva použiť podľa veľkosti nádoby, nájdete v tabuľke dávkovania.
• Všeobecné zásady pre rastliny v byte zhŕňa článok najlepšie hnojivo na izbové rastliny.

Ďalšie druhy, ktoré zvládnete doma, nájdete v prehľade exotické ovocie doma.