Kry do tieňa: vždyzelené aj kvitnúce druhy pre tienistú záhradu

Tienistý kút pri severnej stene, priestor pod vzrastlými stromami alebo úzky pás medzi domom a susedovým plotom. Na takých miestach trávnik riedne a ruže nekvitnú. Krov, ktoré tam porastú, je však dosť. Niektoré tieň priamo vyžadujú, iné ho dobre znesú.

V prehľade je 28 krov do tieňa a polotieňa, vždyzelených aj opadavých, s výškou, vzdialenosťou pri výsadbe, obdobím kvitnutia a nárokmi na pôdu. Pod tabuľkami nájdete tipy na živý plot v tieni, starostlivosť o kyslomilné kry a rez. Kompletný prehľad okrasných krov je v článku kry, vždyzelené druhy pre všetky stanovištia opisuje článok okrasné kry neopadavé.

Kry sa v tieni správajú inak ako na slnku. Rastú voľnejšie a redšie a väčšina z nich kvitne menej. Vždyzelené listy a ihlice naopak v tieni netrpia zimným úpalom, ktorý ich na slnku hnedí. Pri výbere platia tri pravidlá:

• „Polotieň až tieň“ znamená, že ker tieň priamo vyhľadáva. Rododendrony, pierisy alebo libavky na plnom slnku a v suchu trpia.
• „Slnko až tieň“ sú prispôsobivé kry, ktoré rastú kdekoľvek. V tieni sú redšie a kvitnú menej, ale spoľahlivo vyplnia priestor a hodia sa na živý plot.
• Rozhoduje pôda. Vždyzelené kvitnúce kry do tieňa sú väčšinou kyslomilné. Na vápenatej pôde je lepšie vybrať krušpán, lykovec, drieň alebo svíb.

Ak hľadáte do tieňa aj nižšie rastliny, pokračujte k prehľadu trvaliek do tieňa a papradí. Z vždyzelených ihličnanov znesie tieň hlavne tis, viac v článku o ihličnanoch.

Vždyzelené kry dávajú tienistým častiam záhrady farbu aj v zime. Väčšina z nich má rada kyslú, humóznu a stále vlhkú pôdu.

Spon je vzdialenosť medzi rastlinami pri výsadbe do skupiny alebo živého plota. Pomlčka znamená ker, ktorý sa sadí jednotlivo ako solitér. Voľne rastúcim krom nechajte podľa vzrastu 1–2 m priestoru. Údaj o výške je konečná výška vzrastlého kra, v tieni býva nižšia.

Opadavé kry do tieňa sú väčšinou prispôsobivé druhy, ktoré rastú na slnku aj v tieni. V hlbokom tieni kvitnú skromnejšie, ale lykovec, drieň, kéria alebo hortenzia stromčekovitá kvitnú spoľahlivo aj tam.

Hortenzia stromčekovitá kvitne na tohtoročných výhonkoch, takže na jar znesie aj silný rez. Nezamieňajte si ju s hortenziou veľkolistou, ktorú na jar silno strihať nemožno. Rozdiely opisuje článok o hortenziách. Kvitnúce kry prevažne pre slnečné miesta nájdete v článku kvitnúce kry.

Živý plot v tieni by mal byť z krov, ktoré znesú pravidelný rez a zospodu sa nevyholia. Podľa tabuliek sa do tieňa na strihaný plot hodia:

• hrab obyčajný (35 cm od seba): najspoľahlivejší listnatý plot, hnedé listy drží až do jari, takže plot kryje aj v zime,
• zob vtáčí (25 cm): hustý, znáša rez, v tieni rastie pomalšie,
• krušpán (25 cm): na nízke obruby a tvarované kry, vápenatá pôda,
• vavrínovec a cezmína (30–40 cm): vždyzelené ploty do polotieňa a kyslejšej pôdy,
• svíb krvavý, imelovník, tavoľník Van Houtteov, kalina obyčajná: voľne rastúce, nestrihané ploty.

Z vždyzelených ihličnanov znesie tieň aj strihanie do starého dreva tis obyčajný. Postup výsadby a rezu živého plota je podrobne v článku o reze krov.

Rododendrony, azalky, pierisy, kalmie a libavky sú typické kry do polotieňa. Darí sa im však len vtedy, keď im vyhovuje pôda.

• pH 4,5–5. Pri pH 5–5,8 rastú ešte uspokojivo, vyššie pH ich poškodzuje. Na vápenatej pôde po niekoľkých rokoch žltnú a prestanú kvitnúť. Zmerať pH je jednoduché, postup nájdete v článku o pH pôdy.
• Humus, nie močiar. Označenie „vresovisková rastlina“ neznamená, že chcú mokro. Potrebujú veľa humusu a stále rovnakú vlhkosť. Krátke sucho aj trvalá mokrosť im škodia a škody bývajú nevratné. Na výsadbu použite kyslý substrát pre rododendrony zmiešaný s kompostovanou kôrou a záhradnou zeminou.
• Mäkká voda. Kde tečie tvrdá vápenatá voda, zalievajte len dažďovou.
• Plytké korene. Jemné korene nejdú do hĺbky ani do šírky. Zalievajte a hnojte preto len v úzkom okruhu okolo kra.
• Správny tieň. Najlepšie sa im darí pod stromami s vysoko nasadenou korunou alebo v dostatočnej vzdialenosti od krov, kde majú svetlo aj vlhkosť. Na suchom teplom mieste pri južnej stene alebo pri dlažbe trpia. Pomôže aj ochrana pred vysušujúcim východným vetrom, ideálne vždyzelenými ihličnanmi.

Spon: vzrastné rododendrony 1–3 kusy na m², zakrpatené 5–7 kusov, japonské azalky 4–7 kusov a opadavé azalky Mollis 3–5 kusov na m². Bal pred výsadbou ponorte asi na 10 minút do vody. Suchý bal po výsadbe vodu takmer neprijme a ker môže uschnúť aj napriek zálievke.

Odkvitnuté kvetenstvá rododendronov vylamujte, rastlina potom lepšie založí púčiky na budúci rok. Dajú sa ľahko odlomiť jemným tlakom do strany. Viac o starostlivosti nájdete v článkoch rododendron, azalka a kyslomilné rastliny. Opakom sú kry, ktoré potrebujú v pôde vápnik, napríklad lykovec alebo cezmína. Keď chradnú, pridajte im vápenaté hnojivo, pozri článok vápnik v živote rastlín.

Termín: kry bez balu sa sadia od marca do mája a od októbra do zamrznutia pôdy, kry v kontajneroch celoročne. Vždyzelené kry s balom sú na vyschnutie citlivejšie ako opadavé. Sadte ich zaliate do vlhkej pôdy.

Postup: Vykopte dostatočne veľkú jamu, v tieni pod stromami opatrne medzi koreňmi. Vykopanú zeminu zmiešajte s kompostom. Ker posaďte tak, aby najvyššie korene boli asi dva prsty pod povrchom, zeminu pevne ušliapte a okolo urobte zálievkovú misu. Pri jarnej výsadbe zeminu výdatne rozbahnite. Podrobný postup krok za krokom je v sprievodcovi výsadbou drevín.

Hnojenie: Okrasné kry majú malú potrebu živín. Na humóznej pôde stačí raz ročne na jar organické hnojivo alebo kompost. Prehnojenie nezvýši okrasnosť, ale zníži odolnosť voči mrazu a suchu. Ako hnojiť organicky, opisuje stránka organické hnojivo.

Rez:

• Nestrihajte rododendrony, kalmie, pierisy, cezmíny a voľne rastúce krušpány. Stačí odstrániť suché alebo poškodené konáre.
• Jarné kvitnúce kry (kéria, tavoľník Van Houtteov, kalina) presvetlite hneď po odkvitnutí, pretože púčiky zakladajú už v predchádzajúcom roku.
• Neskôr kvitnúce a ostatné listnaté kry (kolkvícia, hortenzia stromčekovitá, imelovník, svíb) presvetľujte po opade lístia až do konca zimy v bezmrazových dňoch.
• Od 4. až 5. roku po výsadbe odstraňujte každý rok niekoľko najstarších výhonkov pri zemi, ker sa tak priebežne omladzuje.
• Mahóniu, vavrínovec a kalinu vráskavolistú možno v prípade potreby aj zmladiť silnejším rezom.

Zima: Vždyzelené kry odparujú vodu aj v zime. Po suchej jeseni ich dôkladne zalejte zhruba okolo 1. decembra, prípadne dva dni po sebe. Citlivé rododendrony neohrozuje samotný mráz, ale zimné slnko na zamrznuté listy. Pri dlhších mrazoch so slnkom ich zatieňte čečinou.