Horké uhorky: prečo horknú a ako tomu predísť

Uhorky sú horké pre kukurbitacíny, horké látky, ktoré majú všetky tekvicovité rastliny. Vyšľachtené odrody ich v plodoch bežne netvoria, ale keď je rastlina v strese, dostanú sa aj do plodov. Najčastejšími spúšťačmi sú veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, sucho v čase plodov, horúčava a nevyrovnaná zálievka. Horkosť sa drží hlavne pri stopke a pod šupkou. Mierne horkú uhorku zachránite odrezaním konca a olúpaním, výrazne horkú nejedzte.

Kukurbitacíny sú prirodzené horké látky, ktorými sa tekvicovité rastliny bránia bylinožravcom. Majú ich uhorky, tekvice, cukety, melóny aj okrasné tekvičky. V listoch a stonkách uhorky sú vždy, preto listy chutia horko. V plodoch ich šľachtenie potlačilo, a tak bežná uhorka horká nie je.

Keď však rastlina trpí, začne kukurbitacínov tvoriť viac a časť z nich skončí aj v plodoch. Neplatí to pre celú rastlinu rovnako: jedna uhorka môže byť horká a druhá z tej istej rastliny nie. V plode sa horkosť sústreďuje pri stopke a tesne pod šupkou, smerom ku špičke a do stredu plodu zvyčajne slabne.

• Veľké výkyvy teploty. Uhorky horknú hlavne vtedy, keď po teplom dni príde studená noc. Vonku ide o najčastejšiu príčinu, najmä na začiatku a na konci leta. Uhorka pochádza z trópov a stále teplo potrebuje celú sezónu.
• Sucho v čase plodov. Dlhotrvajúce sucho v čase, keď rastlina nasadzuje a zväčšuje plody, horknutie výrazne zvyšuje. Rovnako škodí striedanie sucha a premokrenia.
• Horúčava a priame slnko. V skleníku alebo fóliovníku, kde teplota vystúpi nad 30 °C, sú rastliny v strese a horkých plodov pribúda.
• Koniec sezóny. S koncom vegetácie, keď sa noci ochladzujú a rastliny starnú, počet horkých plodov zvyčajne rastie.
• Odroda. Staršie odrody majú k horknutiu väčší sklon. Moderné hybridy sú často vyšľachtené tak, aby ich plody nehorkli ani pri výkyvoch počasia.
• Pôda a výživa. Horknutie podporuje aj nevhodná zemina, napríklad s pridaným zotletým dubovým lístím, a celkovo oslabené rastliny: premokrené alebo poškodené korene, choroby listov ako pleseň uhorková, nevyrovnané hnojenie.

Dobrá správa je, že horkosť nie je nákazlivá a neprechádza z rastliny do pôdy. Keď sa podmienky zlepšia, ďalšie plody bývajú v poriadku.

• Vyberte vhodnú odrodu. Na vonkajší záhon sadte odrody, pri ktorých výrobca uvádza, že plody nehorknú. Pre skleník platí to isté.
• Polievajte pravidelne. Uhorky majú plytké korene a rýchlo vysychajú. Polievajte výdatne a v pravidelných intervaloch, najviac v čase plodov, odstátou vlažnou vodou ku koreňom.
• Mulčujte. Vrstva pokosenej trávy, slamy alebo kompostu drží v pôde vlahu aj stálejšiu teplotu. Viac v článku mulčovanie.
• Chráňte ich pred chladnými nocami. Vonku sadte až po ľadových mužoch, na teplé a závetrné miesto. Na studené noci pomôže netkaná textília alebo tunel, ako opisuje článok fóliovníky a tunelové kryty.
• V skleníku držte stálu teplotu. Ideálne je 22–25 °C. Za slnka tieňte a vetrajte, aby teplota neprekročila 30 °C, a v noci nenechajte skleník vychladnúť pod 15–18 °C.
• Hnojte vyrovnane. Uhorky potrebujú humóznu pôdu a priebežný prísun živín v menších dávkach, nie jednu veľkú dávku. Čím a kedy hnojiť, rozoberá článok hnojivo na uhorky.
• Zberajte často. Každé 2–3 dni. Prerastené plody rastlinu zbytočne vyčerpávajú.

Skôr ako uhorku nakrájate do šalátu, ochutnajte kúsok od konca pri stopke. Tam býva horkosť najsilnejšia.

• Mierna horkosť: odrežte 2–3 cm od stopky a uhorku olúpte. Zvyšok býva jedlý a dá sa použiť do šalátu alebo tzatziki.
• Výrazná horkosť: uhorku nejedzte. Kukurbitacíny vo väčšom množstve dráždia tráviaci trakt a môžu spôsobiť tráviace ťažkosti.
• Varenie ani nakladanie nepomôže. Horké látky sa teplom ani v náleve nerozložia. Do pohárov dávajte len uhorky, ktoré horké nie sú.
• Ľudové „vytieranie“ horkosti, keď sa odrezaný koniec trie o plod, kým nevytečie pena, horkosť z dužiny neodstráni. Pomôže len to, čo odrežete.

Rovnaké pravidlo platí pre cukety, patizóny a tekvice. Ak je ich dužina nápadne horká, plod nejedzte a nevarte z neho. Pri týchto plodinách sa horkosť objavuje hlavne pri rastlinách zo semien, ktoré si pestovateľ sám vybral z voľne opelených plodov.

Sklon k horknutiu je čiastočne dedičný. Kto si uhorkové semená získava sám, má ich brať len z klasickej (nehybridnej) odrody a len z rastlín, ktorých plody nehorkli ani pri veľkých výkyvoch teplôt. Postup krok za krokom nájdete v článku uhorka.

Uhorka sa s tekvicami ani cuketami nekríži, patrí do iného rodu. Pri cuketách, patizónoch a tekviciach toho istého druhu je to inak: ľahko sa krížia medzi sebou aj s okrasnými tekvičkami. Zo semien takého plodu potom môžu vyrásť rastliny s horkými plodmi. Na plodoch v tohtoročnej sezóne sa kríženie neprejaví, až na potomstve.

Zdroje fotografií

• Uhorky na záhone: Forest and Kim Starr, CC BY 3.0 us, zdroj
• Rozkrojená uhorka: Alabama Extension, CC0, zdroj