Rebarbora

(Rheum rhabarbarum) Rebarbora je zelenina, ktorá je známa aj pod názvom reďkev rebarbora, reďkev kučeravá alebo španielska rebarbora. Je to rastlina z čeľade stavikrvovitých a jej botanický názov je Rheum rhabarbarum. Pochádza z oblastí strednej Ázie, no v súčasnosti sa pestuje a konzumuje po celom svete.

Rebarbora má väčšinou veľké listy s dlhými, hrubými, mäsitými stonkami/listovými stopkami. Tieto stonky sú jedlou časťou rastliny a majú nakyslú chuť. Mnoho ľudí používa rebarboru predovšetkým na prípravu sladkých dezertov, ako sú koláče, štrúdle alebo kompóty. Kyslosť rebarbory možno vyrovnať pridaním cukru alebo kombinovaním s ovocím, ako sú jahody alebo jablká.

POZOR: Listy rebarbory sú jedovaté a nemali by sa konzumovať. Je dôležité oddeľovať listy od stoniek a pri príprave jedál používať iba stonky. Aj na jeseň je rebarbora jedovatá, takže najlepší čas zberu je na jar.

Rebarbora obsahuje vitamíny C a K, vápnik, draslík a ďalšie živiny. Je tiež známa svojimi preháňavými účinkami a tradične sa používa na podporu trávenia.

Rebarbora sa v kuchyni využíva predovšetkým na prípravu sladkých jedál, ale dá sa použiť aj v slaných receptoch. 

Dezerty: Rebarbora je obľúbená prísada pri príprave koláčov, štrúdlí, tort, muffinov a kompótov. Najčastejšie sa stonky rebarbory nakrájajú na menšie kúsky a zmiešajú sa s cukrom a ďalšími prísadami, aby sa znížila ich kyslosť. Potom sa používajú ako náplň do dezertov.

Džemy a marmelády: Rebarborový džem alebo marmeláda sú ďalšie obľúbené spôsoby využitia rebarbory. Stonky sa nakrájajú na menšie kúsky, varia sa s cukrom a možno pridať aj ďalšie ovocie alebo korenie na zvýraznenie chuti.

Kompóty: Rebarbora sa často používa na prípravu osviežujúcich kompótov. Stonky sa nakrájajú na menšie kúsky a varia sa vo vode s cukrom. Môžete pridať aj ďalšie tvrdšie ovocie, aby bol kompót lahodnejší.

Sladké omáčky: Rebarborová omáčka sa používa ako prísada na zlepšenie chuti a konzistencie iných sladkých jedál, ako sú palacinky, pudingy alebo zmrzlina. Stonky sa varia s cukrom a možno pridať ďalšie aromatické prísady, ako je vanilka alebo škorica.

Šaláty a prílohy: Aj keď sa rebarbora zvyčajne spája s dezertmi, dá sa použiť aj v slaných jedlách. Nakrájané a povarené stonky rebarbory môžete pridať do šalátov, príloh alebo marinád. Získate tak pikantnú a kyslú chuť.

Rebarbora je rastlina, ktorá sa ľahko pestuje v miernom podnebí. Tu je niekoľko základných informácií o pestovaní rebarbory:

Klimatické podmienky: Rebarbora je odolná rastlina a uprednostňuje chladnejšie podnebie. Najlepšie rastie v oblastiach s miernymi letami a chladnými zimami. Znesie plné slnko, ale aj polotieň.

Pôda: Rebarbora uprednostňuje hlbokú a dobre priepustnú pôdu s dostatočným množstvom organickej hmoty. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo dobre rozloženým hnojom.

Výsadba: Rebarbora sa zvyčajne pestuje z podzemkov alebo zo semien. Najlepší čas na výsadbu podzemkov je na jar (marec až apríl), semená sa môžu vysievať na jeseň aj na jar. Miesto na výsadbu by malo byť dobre pripravené a medzi rastlinami treba nechať dostatočné rozstupy (asi 90 cm až 120 cm), veď ide o rozložité rastliny.

Starostlivosť o rastliny: Po výsadbe je dôležité udržiavať pôdu okolo rastlín vlhkú, najmä počas suchých období. Dobré je aj odstraňovať burinu. Počas sezóny sa odporúča pridávať kompost alebo hnojivo bohaté na dusík na zlepšenie výživy rastlín.

Zber: Rebarbora sa zbiera zvyčajne až v druhom alebo treťom roku po výsadbe. Stonky sa odrežú pri zemi, najlepšie v chladnejších mesiacoch na jar. Pri zbere je dôležité ponechať na rastline aspoň niekoľko stoniek, aby mala silu na ďalší rast.

Zazimovanie: V oblastiach s chladnými zimami je vhodné chrániť rebarboru pred mrazom. Po zrezaní stoniek sa odporúča prikryť pôdu okolo rastlín mulčom alebo lístím, čo pomôže udržať teplotu a ochrániť korene.

Rebarboru zbierame v druhom alebo treťom roku po výsadbe. Zbierame len listové stopky, pretože listy sú jedovaté (obsahujú kyselinu šťaveľovú). Rebarboru zbierajte najmä na jar, a to radšej v chladnejších dňoch. Používajte ostrý nôž a stopky odrežte priamo pri zemi. Z každej rastliny odrežte len niekoľko stopiek, aby mohla rásť ďalej. Niekedy sa rebarbora zbiera aj na jeseň, ale záleží na odrode. Zvyčajne sa uvádza, že na jeseň rastlina obsahuje viac kyseliny šťaveľovej, a je teda možné, že budú nepožívateľné aj stopky.

Tu je základný recept, ako upiecť rebarborový koláč:

Suroviny:

• 350 g stoniek rebarbory,
• 200 g hladkej múky,
• 150 g cukru,
• 100 g masla (izbovej teploty),
• 2 vajcia,
• 120 ml mlieka,
• 1 čajová lyžička prášku do pečiva,
• štipka soli,
• vanilkový extrakt (podľa chuti).

Postup:

Rúru predhrejte na 180 °C a pripravte si tortovú formu. Vymastite ju maslom alebo vyložte papierom na pečenie.

Rebarboru dôkladne umyte a olúpte vonkajšiu vrstvu. Potom ju nakrájajte na menšie kúsky (asi 1 cm až 2 cm dlhé).

Vo veľkej mise vymiešajte maslo s cukrom, kým nedosiahnete krémovú konzistenciu. Pridajte vajcia a vanilkový extrakt a dobre premiešajte.

V ďalšej mise zmiešajte múku, prášok do pečiva a štipku soli.

Postupne pridávajte suché ingrediencie do zmesi s maslom a cukrom, striedavo s mliekom. Miešajte, kým nedostanete hladké cesto bez hrudiek.

Cesto preložte do pripravenej tortovej formy a povrch urovnajte.

Nakrájanú rebarboru rozložte rovnomerne po povrchu cesta.

Pečte približne 35 až 40 minút, alebo kým nie je koláč zlatistý a prepečený.

Obmenou je rebarborový koláč s posýpkou.

Budete potrebovať:

• 500 g polohrubej múky,
• 125 g kryštálového cukru,
• 2 vajcia,
• 125 ml oleja,
• 1 prášok do pečiva,
• 300 ml bieleho jogurtu,
• 300 g rebarbory,
• 100 g hrubej múky + 100 g kryštálového cukru + 100 g masla na posýpku,
• tuk a hrubú múku na vymastenie a vysypanie plechu.

Postup:

Rebarboru nakrájajte na menšie kúsky, posypte cukrom, premiešajte a nechajte stáť asi 20 minút, kým zvädne a zmäkne.

V mise vyšľahajte celé vajcia s cukrom, pridajte olej, jogurt a múku s práškom do pečiva.

Cesto vylejeme na plech vymastený tukom a vysypaný múkou a rozotrieme, aby bolo rovnomerné. 

Na cesto poukladáme nakrájanú rebarboru a posypeme posýpkou.

TIP: Posýpku vytvoríte tak, že suroviny na posýpku (múku, cukor a tuk) pomädlíte v rukách, kým nemajú lepivú, ale sypkú konzistenciu.

Hlavný zber je na jar, najlepšie v chladnejších dňoch. Prvé stopky sa zbierajú až druhý alebo tretí rok po výsadbe, aby rastlina stihla zosilnieť. Stopky odrežte ostrým nožom pri zemi a z jednej rastliny ich vždy nechajte niekoľko rásť ďalej.

Cez leto zber postupne ukončite a rastlinu nechajte zosilnieť na ďalší rok. Na jeseň obsahuje viac kyseliny šťaveľovej, takže môžu byť nepožívateľné aj stopky — jesenný zber navyše závisí od odrody.

Jedovaté sú listy, ktoré obsahujú kyselinu šťaveľovú, a nikdy sa nejedia. Jedlou časťou sú iba listové stopky (stonky) — listy od nich hneď po zbere oddeľte.

Vyhovuje jej chladnejšie podnebie, hlboká priepustná pôda a slnko aj polotieň. Podzemky sa sadia na jar, rozstupy medzi rastlinami 90 až 120 cm. Pôdu udržiavajte vlhkú a pred výsadbou ju obohaťte kompostom.

V sezóne ocení hnojivo s vyšším podielom dusíka, ktoré podporí rast stopiek. Prírodné hnojivo sa uvoľňuje postupne, takže rastlinu neprehnojíte ani pri silnejšej dávke.

Stopky sa hodia na koláče, kompóty, marmelády aj sirupy — kyslosť sa vyvažuje cukrom alebo kombináciou s jahodami či jablkami. Pred varením stačí stopky umyť a nakrájať, lúpať ich nie je nutné.