Dreviny v mestskom prostredí: stresové faktory a funkcie stromov v meste

Stromy v meste čelia zasoleniu, zhutnenej pôde, tepelnému ostrovu aj imisiám. Zároveň ochladzujú vzduch, znižujú prašnosť a hluk. Prečítajte si kompletný prehľad vplyvov drevín v urbanizovanom prostredí.

Dreviny v prostredí miest

Životné prostredie človeka sa vymedzuje ako súbor všetkých zložiek hmotného sveta, ktoré bezprostredne pôsobia na človeka. Táto definícia teda zahŕňa zložky prírodné aj antropogénne vytvorené. V súvislosti so študovanou problematikou sa budeme ďalej zaoberať súhrnom vplyvov, ktorými drevinová vegetácia ovplyvňuje svoje okolie v urbanizovanom prostredí. Predovšetkým je nutné si uvedomiť, že rastliny a osobitne stromy nielenže podmienky okolitého prostredia ovplyvňujú, ale sú týmto prostredím samy spätne ovplyvňované. Možnosti ovplyvňovať prostredie miest výsadbou drevín (hlavne stromov) sú tak často obmedzené práve možnosťou prežitia tejto živej zložky na silne extrémnych stanovištiach.

Ako stresové faktory označujeme súhrn vplyvov, ktoré u drevín vyvolávajú niektorý typ obranných procesov. Dreviny a predovšetkým stromy sú v antropogénne silne pozmenenom prostredí cudzím prvkom. Stretávajú sa tu so súborom stresových vplyvov, na ktorých intenzitu či prítomnosť často neboli počas svojho vývoja prispôsobené. Preto je potrebné pochopiť vplyv jednotlivých faktorov na priebeh životných procesov drevín, aby bolo možné v konkrétnom prípade odhadnúť limitujúce vplyvy. Tieto hlavné stresové prvky treba potom zohľadniť pri následných pestovateľských zásahoch. Iba takto môže dôjsť k zefektívneniu starostlivosti o dreviny bez toho, aby sa to dialo na úkor jej kvality a funkčnosti.

Hlavné stresové faktory mestského prostredia

Prostredie veľkých miest sa vyznačuje celkom špecifickými pomermi, ktoré výrazne formujú stav a druhové zloženie vegetácie, ktorá je schopná tieto podmienky akceptovať. Medzi hlavné podmienky významné pre rast drevín (a predovšetkým stromov) patria: – dostupnosť vody v pôdnom priestore (v priestore aj v čase), – dostatok pôdneho vzduchu (prevzdušnenie pôdy), – skladba pôd a ich pH, – kontaminácia pôdy, – klimatické pomery, – znečistenie vzduchu.

O možnosti existencie určitého taxónu v daných stanovištných pomeroch rozhoduje predovšetkým intenzita pôsobenia jednotlivých stresových faktorov a ich vzájomná kombinácia. Intenzita niektorých faktorov významne kolíše v čase. V takom prípade má zásadný význam aj časový priebeh vplyvu v kombinácii s fenologickými fázami vývoja dreviny.

Niektoré z týchto faktorov možno ovplyvniť vhodne realizovaným pestovateľským opatrením, iné majú globálnu platnosť pre prostredie miest a treba s nimi počítať skôr pri výbere vhodného kultivaru pre dané pomery. Pri niektorých faktoroch môžeme spätne počítať aj s ich úpravou v dôsledku rastu a fungovania stromov na stanovišti. To sa však týka skôr porastov drevín (predovšetkým parkových plôch či lesných porastov) než solitérnych stromov či alejí.

Skladba pôd a pH

Väčšina pôd v meste má antropogénny pôvod. Nevznikla teda prirodzenou genézou, ale ide z veľkej časti o navážky, zvyšky starých zbúraných domov a podobne. Negatívne pôsobí aj absencia prirodzene sa rozkladajúcej humusovej vrstvy. Nedostatok živín v pôde je navyše umocnený nedostatkom vody, ktorý spôsobuje poruchy v ich transporte. Typické symptómy nedostatku minerálnych živín však bývajú často prekryté symptómami ďalších stresových faktorov.

Tento typ pôdy sa vyznačuje nedostatkom minerálnych živín a zvýšenou (alkalickou) reakciou pH. Tú spôsobuje používanie stavebných materiálov s vysokým obsahom Ca (stavebná sutina a pod.) a ďalej dodávka vápnika sedimentáciou prachu (pochádzajúceho okrem iného z obrusovania omietky budov). Vplyv na zvyšovanie reakcie pH má aj používanie kuchynskej soli (NaCl) na rozpúšťanie snehu v rámci zimnej údržby komunikácií. Toto zvýšenie pH pôsobí negatívne jednak na prítomnosť a vyváženosť živín v pôdnom prostredí, jednak na rozvoj mykoríznych húb, a tým aj na celkovú vitalitu drevín.

Ako najvhodnejší spôsob vyjadrenia reakcie roztoku sa ukázala koncentrácia vodíkových iónov. Čistá voda má neutrálnu reakciu. V 1 litri tejto vody sa pri teplote 22 °C nachádza 10⁻⁷ g disociovaných vodíkových (H⁺) a práve toľko hydroxylových (OH⁻) iónov. Táto hodnota sa na odstránenie záporných exponentov označuje záporným dekadickým logaritmom – symbolom pH (potentia hydrogenii).

Hodnota pH je teda definovaná ako záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkových iónov H⁺ v pôdnom roztoku. Ako neutrálna reakcia sa označuje pH 7. Roztoky s vyšším pH sú zásadité (alkalické), roztoky s nižším pH sú kyslé.

Pri porovnávaní hodnôt pH nesmieme zabúdať, že hodnota pH je záporným logaritmom. To znamená, že hodnota rastie či klesá od jedného celého čísla k druhému o desaťnásobok. Napríklad teda pH = 6 znamená v porovnaní s pH = 3 tisícnásobne menšiu koncentráciu vodíkových iónov. Medzi pH = 7 a pH = 6,7 je teda menší absolútny rozdiel v koncentrácii než medzi hodnotami pH = 4 a pH = 3,7.

Väčšina pôd v humidných oblastiach je prirodzene mierne kyslá až neutrálna. Pôdne pH sa mení nielen podľa podložia, množstva zrážok a podobne, ale aj v priebehu roka, hlavne v dôsledku vyplavovania zásaditých zložiek. Rozdiely pH sú aj v rôznych pôdnych horizontoch. Preto má byť pH merané počas celého roka a aspoň v najhustejšie prekorenených horizontoch (Šály, 1978).

Reakcia pôdy má vplyv na jej štruktúru, na priebeh zvetrávania a humifikácie a predovšetkým na sprístupnenie živín a výmenu iónov. Má priamy vplyv aj na životaschopnosť rastlín. Pri pH pod 3 a nad 9 je vážne poškodzovaná protoplazma v koreňových bunkách u väčšiny cievnatých rastlín. Okrem toho zvýšené koncentrácie Al³⁺ v silne kyslých pôdach a boritanov v pôdach zásaditých spôsobujú otravu koreňov (Larcher, 1988). Rôzne druhy rastlín majú rôzne rozmedzia tolerancie a odlišné fyziologické požiadavky vo vzťahu k pôdnej reakcii.

Pozmenené klimatické pomery

Pri sledovaní mikro- a mezoklimatických pomerov väčších miest je možné sledovať významné zmeny oproti voľnej krajine. Tieto zmeny či už primárne, alebo sekundárne ovplyvňujú rastové podmienky drevín, ktoré sú im vystavené. Zvlášť významné je synergické pôsobenie týchto faktorov spolu s ďalšími stresormi.

Kolísanie teplôt vzduchu

Vplyvom spevnených povrchov (asfaltové vozovky, dlažba, steny domov, strechy a pod.) má súhrn aktívnych povrchov mesta odlišné tepelné vlastnosti oproti plochám vegetácie. Umelé povrchy odrážajú len malé množstvo slnečného žiarenia a v dôsledku toho sa silne prehrievajú (odraz slnečného žiarenia z vegetačného povrchu, takzvané albedo, je okolo 10 – 35 %, z umelých povrchov len asi 4 – 10 %) (Suchara, 1977). Asfalt napríklad pohlcuje 75 – 90 % slnečného žiarenia. Asfaltová vozovka či plechová strecha sa tak môžu za slnečného dňa rozohriať na teploty okolo 65 °C, pričom povrch listov dosahuje iba teplotu 25 – 30 °C.

Navyše sa tento materiál vyznačuje aj vyššou tepelnou vodivosťou (asi 20-krát vyššou) a tepelnou kapacitou. Z toho dôvodu tieto povrchy počas noci aj oveľa pomalšie chladnú.

K celkovej sume absorbovanej tepelnej energie treba prirátať ešte dodávku tepla z priemyselných a domácich ohnísk, ktorá sa v súčasnosti blíži cca polovici celkového tepelného príjmu mesta zo slnečného žiarenia.

Výsledkom týchto javov spolu so zníženým vetraním v meste (zníženie možnosti odvodu tepla) je vznik takzvaného tepelného ostrova nad veľkými mestskými aglomeráciami. Tento tepelný ostrov siaha do výšky niekoľkých sto metrov nad mesto a aj horizontálne je pomerne rozsiahly. Uvádza sa, že rozdiel v priemernej teplote medzi mestom a jeho bezprostredným okolím je 0,5 – 2,5 °C (Kavka, Šindelářová, 1978). Tepelný ostrov pritom ovplyvňuje aj ostatné meteorologické parametre klímy miest (množstvo zrážok, prúdenie vetra a pod.).

Výsledkom zmeny tepelných charakteristík mestských stanovíšť (a súvisiacich zmien vodného režimu) je fakt, že z uličných stromoradí sú postupne vytláčané domáce dreviny a nahrádzané taxónmi introdukovanými z krajín s teplejšou klímou (južná Európa, Ázia a pod.). Tieto druhy majú určité mechanizmy, ktorými sa dokážu brániť proti nadmernému zvyšovaniu výdaja vody v čase vysokých teplôt a nedostatočného zásobenia vodou.

Relatívna vzdušná vlhkosť

Počas slnečného letného dňa sa v meste pohybuje relatívna vzdušná vlhkosť medzi 20 – 30 %. To je hodnota dosť nízka a jej zvyšovanie napríklad kropením ciest má len veľmi krátkodobú účinnosť. Mestský vzduch je vo všeobecnosti asi o 20 – 30 % suchší než vzduch na dedinách.

Pri transpirácii listov dochádza k úniku vodných pár do ovzdušia. Čím nižšia je relatívna vzdušná vlhkosť prostredia, tým vyššie straty vody v listoch nastávajú. Možnosť výparu je podmienená prísunom vody z koreňovej sféry. Stromy dokážu regulovať krátkodobé výkyvy v zásobení vodou pomerne efektívne. Dlhodobý deficit však vedie k redukcii životných procesov a k postupnému úhynu jedinca.

Medzi zásadné príčiny ďalšieho prehlbovania negatívneho vplyvu nízkej vzdušnej vlhkosti patria: – redukovaný koreňový systém v dôsledku zhutnenia pôdy a prekrytia pôdneho povrchu nepriepustnými hmotami (asfalt a pod.), – nedostatočný priesak zrážkovej vody (vsiakne sa len asi 5 % objemu zrážok, zvyšok uniká do kanalizácie) v dôsledku zhutneného a prekrytého pôdneho povrchu, – silne zvýšené straty vody pri transpirácii, spôsobené pohybom vzduchu od prechádzajúcich automobilov (takzvaný kaňonový efekt).

Prašnosť prostredia

Prašnosť mestského prostredia silne stúpa vplyvom prevádzky motorových vozidiel a spaľovania fosílnych palív (továrne, lokálne ohniská). Maximá výskytu prachových častíc sa tak analogicky vyskytujú v úrovni asi 2,25 m a 55 – 60 m nad zemou. (Suchara, 1977)

Sedimentácia prachových častíc na listoch stromov má silne negatívny vplyv na priebeh fyziologických dejov. Dochádza k upchávaniu prieduchov, list sa prehrieva (prach je tmavý, a preto sa znižuje albedo listu). V prachu sú často obsiahnuté ťažké kovy alebo rádioaktívne látky, ktoré po rozpustení zrážkovou vodou vnikajú do pletív stromu. Týmto vplyvom sú zvlášť ohrozené dreviny, ktorých listy sú plstnaté.

Ostatné vplyvy

Stále silnejšie sa na zmene stanovištných pomerov drevín (predovšetkým stromov) prejavuje ľudská činnosť. Ide predovšetkým o zintenzívňujúcu sa stavebnú činnosť, ktorej dôsledkom sú navážky, výkopy, prípadne zmeny hladiny podzemnej vody. Opomenúť nemožno ani vplyv vandalizmu, prípadne vznik poranení pri prevádzke motorových vozidiel.

Zemné práce

Stromy sú pri všetkých vyššie opísaných negatívnych vplyvoch, ktoré pôsobia na ich nadzemné aj podzemné časti, dosť citlivé na akékoľvek dodatočné poranenie. Zemné práce prinášajú hneď niekoľko silne negatívnych vplyvov: – mechanické poranenia kmeňov a koreňových nábehov, – pretrhanie koreňov – prevažne ide o staticky významné hrubé korene – a otvorenie brány prieniku koreňových húb, – navážky zeminy a skladovanie materiálu na prekorenenej ploche, – znižovanie horizontu pôdy s odkrytím a porušením vrchnej vrstvy koreňového systému, – jednostranné redukcie koreňov s výrazným porušením pomeru nadzemnej a podzemnej hmoty.

Jedinou cestou k eliminácii týchto škôd je dôsledne spracovaná technológia ochrany stromov v rámci projektovej prípravy a starostlivý stavebný dozor nad priebehom prác.

Vzniku mechanických poranení na kmeňoch a kostrových konároch možno zabrániť inštaláciou vhodnej ochrany. Zložitejšia je situácia s poškodením koreňov. K vytrhnutiu koreňov dochádza predovšetkým pri mechanizovanej výkopovej činnosti v priemete koruny stromu. V takom prípade je často možné sledovať vytrhávanie koreňov až za hranou priekopy, takže ich existencia nie je na vykonanom výkope zjavná. Vznikajúce poškodenia sú však značne rozsiahle a vo väčšine prípadov vytvárajú vstupnú bránu pre prienik drevokazných húb do oblasti koreňového systému. Možnou obranou je dôsledná aplikácia STN 83 7010 o ochrane drevín pri stavebnej činnosti.

Ďalším faktorom môžu byť pôdne navážky, dočasné aj trvalé. Hlavne dlhodobé navážky je často ťažké rozoznať voľným okom, možno na ne usudzovať na základe absencie zjavných koreňových nábehov. V dôsledku hmotnosti novo navezenej zeminy dochádza k zhutneniu pôvodných pôdnych horizontov. Navyše dochádza k predĺženiu dráhy nutnej na difúziu pôdneho kyslíka. Obzvlášť citlivé na tento vplyv sú dreviny závislé od mykorízy. Iba pri niekoľkých druhoch stromov je možné pravidelne sledovať vývoj nových adventívnych koreňov v pôde navážky a regeneráciu koreňového systému (topole, vŕby).

Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré v súčasnosti limitujú možnosť existencie stromov v uličných stromoradiach našich miest, je existencia podzemných inžinierskych sietí. Tieto podzemné vedenia boli v minulosti zakladané často bez ohľadu na existujúcu alebo možnú zeleň. Následkom toho sa v značnom percente prípadov stretávame so situáciou, že na voľné miesta (predovšetkým v uličných stromoradiach) nové stromy z tohto dôvodu už nemôžu byť vysadené. Súvisiacim problémom je deštrukcia stromov pri realizácii opráv a rekonštrukcií podzemných inžinierskych sietí.

Vandalizmus

Vandalizmus je jeden z faktorov, ktorý sa významne podieľa na stave stromov predovšetkým vo veľkých mestách a na exponovaných plochách. Značný pozitívny posun v tejto oblasti nastal so štandardizáciou výsadby vzrastlých stromov. Istému podielu poškodení (predovšetkým mladších stromov) sa však vyhnúť nedá. Kvalitná starostlivosť a úprava okolia exponovaných stromov však môžu podobné škody výrazným spôsobom obmedziť.

Za oveľa závažnejšie treba považovať škody vznikajúce pri nekvalifikovanej realizácii prác na drevinách. Škody vzniknuté napríklad ošľahaním bázy kmienkov strunovou kosačkou alebo zbytočne radikálnym zosadením korún takzvaným zmladzovacím rezom výrazne prevyšujú škody vznikajúce v dôsledku vandalizmu. Okrem postihov firiem či pracovníkov zodpovedných za takéto poškodenia je nutné do bežných technológií ošetrenia stromov zaraďovať aj úpravu okolia na účely ich ochrany.

Vplyv motorizmu

Okrem už spomenutej produkcie imisií spaľovaním pohonných hmôt pôsobí stále rastúci rozvoj motorizmu na život stromov ešte ďalšími vplyvmi. Predovšetkým ide o: – únik olejov a pohonných hmôt pri parkovaní, ktorý má za následok kontamináciu pôdneho horizontu, – zhutňovanie pôdy v koreňových misách pri nevhodnom parkovaní a prejazde vozidiel v bezprostrednej blízkosti stromov, – poranenie báz kmeňov pri parkovaní vozidiel medzi stromami a pri dopravných nehodách.

Rozvoj motorizmu ďalej nepriamo spôsobuje úbytok stromov v uliciach pri rozširovaní vozoviek, rozsiahle poranenia koreňov a koreňových nábehov pri rekonštrukciách chodníkov a cestných telies a podobne.

Nie je možné stavať tento problém do podoby „buď autá, alebo stromy“. Je však isté, že (ak pominieme legislatívne úpravy) napríklad vhodnou formou zábran inštalovaných pri bázach kmeňov by sa dosiahlo výrazné zníženie percenta vzniku podobných poškodení.

Znižovanie prašnosti

Stromy výrazne zvyšujú plochu vegetačného povrchu – oproti priemetu svojej koruny (v dôsledku prekrývajúcich sa plôch listov) približne desaťkrát. Uvádzajú sa hodnoty osemkrát zníženej prašnosti parkov oproti okolitej zástavbe a štyrikrát zníženého počtu prašných častíc na uliciach so stromami oproti uliciam bez stromov (Suchara, 1977).

Vegetácia prispieva k regulácii prašnosti prostredia niekoľkými spôsobmi: – zachytávaním prachu na nadzemných orgánoch – hlavne ide o asimilačný aparát. V tomto zmysle záleží hlavne na veľkosti listov, kvalite ich povrchu a pohyblivosti čepelí. – znižovaním rýchlosti prúdenia vzduchu, znížením kinetickej rýchlosti častíc a urýchlením ich sedimentácie. Podstatný je v tomto zmysle fakt, že ak prachové častice sedimentujú na spevnený povrch, dostávajú sa pri prvom závane vetra opäť do kolobehu. Preto má sedimentácia zmysel iba pri poraste vegetácie s podrastom, napríklad trávnikom.

Na rozdiel od umelých povrchov nie sú plochy vegetácie zdrojom prašnosti. Výnimkou je tvorba peľu, ktorá bude spomenutá v kapitole o negatívnych vplyvoch vegetácie.

Účinnosť drevín s ohľadom na znižovanie prašnosti prostredia závisí od: a) absolútneho povrchu listov – čím je hustejšia koruna, tým väčšia je absolútna listová plocha, b) sklonu listov – vodorovne položené listy majú väčší účinok než listy položené šikmo alebo zvisle, c) pohyblivosti listov – účinnejšie sú dreviny s krátkou stopkou listu, d) prúdenia vzduchu okolo a vnútri koruny – väčší účinok majú dreviny s guľovitou korunou oproti drevinám s korunou ihlanovitou, e) vlhkosti, prípadne lepkavosti listov, f) charakteru sedimentu – hrubšie častice uľpievajú horšie než jemnejšie. (podľa Kavka & Šindelářová, 1978)

Treba podotknúť, že zachytávanie prachu a absorpcia ťažkých kovov a iných splodín predstavuje pre fyziologické procesy stromov ďalšiu stresovú záťaž. Ak je strom oslabený súbehom iných faktorov (napríklad nedostatkom vody vedúcim k obmedzeniu transpirácie a k redukcii asimilačného aparátu), nie je schopný výrazne prispieť ani k prečisteniu prúdiaceho vzduchu.

Ovplyvňovanie prúdenia vetra

V mestskom prostredí je sila prúdenia vetra podstatne znížená existujúcou zástavbou. Od vegetácie sa funkcia „vetrolamov“ požaduje len na niektorých exponovaných stanovištiach, predovšetkým na okrajoch mesta. Ako veľmi efektívne sa v tomto zmysle preukázali polopriepustné zapojené porastové plášte (40 – 50 % priepustnosť) z drevín odolných proti pôsobeniu vetra (s pevným drevom). Podľa výsledkov meraní sa na náveternej strane znižuje rýchlosť vetra o 30 – 50 %, a to na vzdialenosť 5- až 10-násobku výšky stromov. Na strane záveternej klesá rýchlosť vetra o 40 – 70 % na vzdialenosť 15- až 20-násobku výšky (Kavka & Šindelářová, 1978). V mestských parkoch sa rýchlosť vetra znižuje až o 2,5 m/s oproti plochám bez zelene. Pri použití obligátneho Populus nigra ‚Italica‘ treba upozorniť na jeho krátkovekosť a na silne zníženú pevnosť dreva už po 30. roku veku.

Okrem čisto mechanického vplyvu na smer a silu prúdenia vetra je vegetácia schopná vyvolať takzvané konvekčné prúdenie (gradientový vietor). Princíp tohto javu spočíva v stekaní chladnejšieho vzduchu – napríklad z parkových plôch – do miest s vyššou teplotou, napríklad do prehriatych ulíc.

Znižovanie hlučnosti

Hluk sa v mestách považuje za jeden zo základných stresujúcich faktorov. Za najväčšie zdroje hluku platia doprava, priemysel a komunálne prevádzky, pričom až 80 % hluku vyvoláva automobilová doprava. (Tomášová & al., 2000). Ľudské ucho vníma akustické kmity vo vzduchu medzi frekvenciami 20 a 20 000 Hz od prahu počuteľnosti po prah bolesti a hladiny hlučnosti 0 až 130 dB(A). Optimálnou hladinou hlučnosti pre človeka je 25 – 40 dB(A) (Suchara, 1993). Pocit hlasitosti pritom stúpa rýchlejšie než intenzita zvuku. Napríklad pokles o 10 dB(A) vníma človek ako polovičnú hlasitosť.

Vegetácia – hlavne porasty drevín – môže znižovať hlučnosť v závislosti od zastúpenia jednotlivých frekvencií (najvyššia účinnosť okolo 4 – 8000 Hz), orientácie zdroja hluku, zloženia vegetácie a podobne. Konáre sa správajú ako oscilátory a pohlcujú zvukovú energiu rezonanciou.

Najlepšie v tomto zmysle pôsobia zapojené pásy vegetácie s výškou 13 – 20 m a šírkou 20 – 30 m, pri komunikáciách 7 – 10 m, najlepšie v kombinácii so zemným protihlukovým valom. Uvádza sa, že širšie pruhy husto olistených stromov znižujú hluk o 10 – 12 dB. Výrazné zníženie hluku diaľnic možno dosiahnuť asi 33 m širokým pruhom. Vzhľadom na náročnosť vegetačných protihlukových zábran na priestor sa preto uprednostňujú bariéry stavebného rázu.

Negatívne pôsobenie stromov

Pri komplexnom hodnotení vplyvu stromov na mestské prostredie treba si všimnúť aj vplyvy negatívne. Mestské prostredie (ako vyplýva z vyššie uvedeného výpočtu) je pre stromy prostredím z veľkej časti cudzím. Tento antagonizmus je do istej miery obojstranný. Zatiaľ čo na jednej strane sú stromy schopné mestské prostredie upravovať tak, že sa stáva vhodnejším pre život ľudí, na strane druhej môžu pôsobiť značne negatívne.

Poruchy stavieb

Ako najvýraznejší negatívny vplyv stromov treba uviesť poruchy stavieb založených na objemovo nestálych zeminách. O škodách vznikajúcich týmto spôsobom bolo na 4. sympóziu Britskej geotechnickej spoločnosti roku 1983 konštatované, že presahujú škody vznikajúce v dôsledku zemetrasení, tornád, hurikánov a záplav (Procházka, 1986).

V predchádzajúcich kapitolách už bolo uvedené, že stromy sú schopné svojou transpiráciou odčerpať z pôdy denne až stovky litrov vody. V prípade, že rastú na pôdach, pri ktorých v dôsledku odsávania vody dochádza k výrazným objemovým zmenám, môže dôjsť k poškodeniu alebo aj k deštrukcii stavieb, ktoré boli založené bez zohľadnenia tejto možnosti. Týka sa to predovšetkým ílovitých zemín (a to hlavne ílov zo skupiny montmorillonitu), ktoré sú význačné svojimi objemovými zmenami pri napúčaní a vysychaní. Na Slovensku sú takéto zeminy zastúpené predovšetkým neogénnymi ílmi Podunajskej a Východoslovenskej nížiny a ílovitými sedimentmi kotlín.

K objemovým zmenám ílovitých zemín dochádza samozrejme nielen pôsobením vegetácie, ale aj vysychaním evaporáciou, teda priamym odparovaním vody z pôdneho povrchu. Vegetácia však tieto hodnoty zvyšuje až na trojnásobok. Pôsobenie stromov na vysychanie pôd bolo preukázané ešte v hĺbke 8 m znížením vlhkosti až o 8 percent (Procházka, 1986).

Stavby zakladané na stanovištiach, ktoré sú z tohto pohľadu rizikové, musia rešpektovať danú situáciu. V prípade, že sa na stavbách škody podobného typu už objavujú, treba po dôkladnom prešetrení (na preukázanie reálnej príčiny) pristúpiť k odstráneniu stromov vo vzdialenosti rovnajúcej sa výške stromu od budovy.

Produkcia alergénneho peľu

Problematickým bodom z hľadiska prašnosti prostredia zostáva tvorba alergénneho peľu, predovšetkým vetroopelivými rastlinami. Ako alergénne sa označujú predovšetkým nasledujúce druhy:

Alnus incana Populus sp. Corylus avellana Betula pendula Salix caprea Philadelphus coronarius Fraxinus excelsior Corylus colurna Sambucus nigra

Obmedziť používanie alergizujúcich drevín je často ťažko realizovateľné z dôvodu už aj tak silne obmedzeného sortimentu taxónov pre mestské prostredie. Je však možné využívať nekvitnúce alebo málo kvitnúce odrody (napríklad Robinia pseudoacacia ‚Bessoniana‘, ‚Rectissima‘, ‚Tortuosa‘, ‚Umbraculifera‘), samičie rastliny dvojdomých drevín (napríklad Acer negundo, ‚Argenteo-marginatum‘, ‚Auratum‘, ‚Variegatum‘) a podobne.

Použitie samičích rastlín rodu Populus nemá príliš veľký význam, pretože chmýrie ich semien vyvoláva podobné príznaky ako peľové alergie. Alergizujúce účinky možno pripísať tomu, že v tom istom čase kvitnú trávy a ich peľ sa hojne zachytáva na chmýrí topoľových plodov. Okrem toho alergici majú v tom čase od peľu tráv opuchnuté sliznice a aj samotné pošteklenie chmýrím u nich vyvoláva kýchanie a slzenie.

Možnosťou, ako obmedziť alergizujúci vplyv drevín, je aj ich periodické zrezávanie. Tento zásah je však prevádzkovo náročný a ďalej znižuje funkčnosť aj dosiahnuteľný vek jedinca (Pejchal, 1992).

Ohrozenie prevádzkovej bezpečnosti

Strom v dospelosti predstavuje konštrukciu, ktorá sa svojimi rozmermi a hmotnosťou svojich častí blíži stavbám. Aj keď vo všeobecnom prístupe môžeme do istej miery spoliehať na samostabilizačné schopnosti stromu, ktorý vníma záťaž vznikajúcu v jeho jednotlivých častiach a svojím reakčným rastom na ňu reaguje. Na druhej strane je nutné konštatovať, že plnenie požiadaviek prevádzkovej bezpečnosti nie je súčasťou prirodzených funkcií stromu. Opad konárov, prípadne odlomenie časti koruny, je celkom bežná stratégia stromu pri preťažení vetrom a predovšetkým vo vyššom veku ide o celkom bežnú záležitosť. Prevádzkovú bezpečnosť je teda nutné zaistiť pravidelným režimom kontroly a pestovateľskými zásahmi počas celého života stromu.

Problematikou hodnotenia prevádzkovej bezpečnosti stromov sa bude podrobne zaoberať druhý diel tejto metodiky.

Znečisťovanie okolia

Už pri návrhu umiestnenia stromov do ulíc miest treba mať na zreteli možnosti ich negatívneho pôsobenia vplyvom opadu plodov (Corylus sp., Aesculus hippocastanum a podobne), znečistením plochy pod priemetom koruny napríklad medovicou (Tilia sp.) alebo dužinatými plodmi (Morus, Sorbus, Cornus mas a podobne). Tieto vplyvy možno eliminovať buď výberom neplodiacich kultivarov (napríklad Aesculus hippocastanum ‚Baumannii‘), alebo vhodným umiestnením týchto jedincov v zelených pásoch ďalej od lavičiek a peších komunikácií.

Značný odpor v okolí uličných stromoradí často budí jesenný opad listov, predovšetkým súvisiace zanášanie odkvapov. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nejde o defekt, ale o prirodzenú súčasť fyziologických procesov stromov. Opad listov možno ovplyvniť iba pravidelnou redukciou korún niektorým z tvarovacích rezov, prípadne využitím malokorunných kultivarov, ktoré ani v dospelosti nedorastú nad úroveň striech okolitých domov. Odkvapové žľaby možno chrániť inštaláciou ochranných mriežok, ktoré ukladanie listov nedovoľujú.