Kel

(Brassica oleracea)

Kel je názov pre kapustovitú/košťálovú zeleninu. Poznáme niekoľko druhov, najmä: kel hlávkový, kel ružičkový, ďalej do tejto skupiny patrí aj kapusta hlávková, brokolica, karfiol, kel kučeravý a pod.

Kel hlávkový tvorí hlávky, podobne ako kapusta. Tieto hlávky nie sú také kompaktné ako pri kapuste a sú kučeravé.

Kel ružičkový tvorí malé kely, ktoré sú veľmi krehké, vhodné na dusenie alebo do polievok.

Všetky druhy kelu sú veľmi zdravé, pretože obsahujú vitamíny skupiny B, C, E a K a stopové prvky vápnik, horčík, selén, draslík, síra a sodík.

Okrem vyššie uvedených existuje aj tzv. okrasný kel, ktorý má kučeravé listy sfarbené celé alebo v strede. Môže mať červenú, fialovú, bielu farbu, ale môže byť aj viacfarebný. Väčšina okrasných kelov sa dá konzumovať. Farby sa však vyfarbia až po zmrznutí, a vtedy už konzumáciu neodporúčame, bola by to aj škoda – kel potom robí parádu v záhrade až do zimy.

Kel si na svojej záhrade môže vypestovať každý, je dosť odolný, vydrží aj mráz až do –15 °C.

Sadenice kelu

Kel sa pestuje skôr zo sadeníc než z vlastných semien. Sadenice kupujte zdravé, so sýtozelenými listami, bez známok chorôb alebo škodcov.

Kel sa obvykle vysádza od druhej polovice marca, ale to len za predpokladu, že máte otužilé sadenice. Vysádzajte ich do hlinito-piesočnatej priepustnej pôdy, pretože na ťažkých pôdach síce narastie, ale trvá to dlhšie.

Sadenice sadíte do sponu 40 x 40 cm. Dôkladne zalejte a môžete aj prihnojiť prvou dávkou hnojiva.

Neskoré odrody kelu sa dajú sadiť ešte v júni, sadíte ich však radšej do sponu 50 x 50 cm.

Ďalšia starostlivosť

Kel potrebuje zalievať najmä počas júna, keď sa najviac vyvíja. Záhon nesmie nikdy celkom vyschnúť. Takisto potrebuje hnojenie.

Záhony s kelom tiež potrebujú okopávať a odburiňovať, a to najmä preto, aby burina neodoberala kelu potrebné živiny; okopávanie je zasa dôležité, aby sa do pôdy vsakovala dažďová voda. Napokon ak kel musíte zalievať pre dlhodobé sucho, oplatí sa zhromažďovať dažďovú vodu a tou zalievať.

Zber kelu

Kel je najlepšie zbierať počas septembra/októbra, kým neprídu prvé mrazíky. Aj keď mráz vydrží, zle by sa potom skladoval. Zbierame opatrne, vyrývame kel aj s koreňom, ktorý len nahrubo očistíme. Ak budeme kel skladovať v pivnici, koreň neodstraňujeme, aby sme poranením do hlávky nezaniesli nejaké choroboplodné zárodky.

Uskladnenie kelu

Kel skladujeme v tme a chlade, ideálna je pivnica, garáž a pod. V tom prípade ponechávame korene. Menšie množstvo kelu môžeme skladovať v chladničke, vtedy korene odstránime pre nedostatok miesta.

Kel sa dá na zimu aj zamraziť – pozri ďalej.

Hlávkový kel sa pestuje podobne ako kapusta, má však skromnejšie nároky na pôdu a živiny a ľahšie prečká zimu.

Najlepšie sa ujímajú priesady z kvetináčikov alebo priesady s balom. Skoré odrody (vegetácia okolo 130 dní) sa zberajú, hneď ako vytvoria hlávku. Neskoré odrody rastú dlhšie a skladujú sa: napríklad ‚Vertus‘ (asi 180 dní) vydrží v pivnici 2–3 mesiace.

Zimné odrody znesú mráz a môžu zostať na záhone prikryté čečinou alebo slamou. Na neskoršiu spotrebu hlávky vykopte s balom a uložte do chladnej pivnice alebo hlbokého pareniska.

V miernych oblastiach alebo tam, kde v zime leží sneh, sa dá vypestovať veľmi skorý kel z jesennej výsadby (výsev a ozimnú odrodu ‚Arkta‘ opisujeme nižšie pri rýchlení). Priesady z výsevu koncom augusta sa vysádzajú koncom septembra až začiatkom októbra na dno brázd hlbokých asi 15 cm a vzdialených 35–40 cm, v riadku tiež 35–40 cm od seba.

• Do zimy nemajú rastliny prerásť. Pred mrazmi ich prihrňte.
• V brázdach sa lepšie drží sneh. Pri holomrazoch ich prikryte lístím, slamou alebo čečinou a kryt skoro na jar odstráňte.
• Záhon chráňte plotom pred zajacmi.

Kel s kučeravými listami, ktorý netvorí hlávku, opisuje samostatný článok kel kučeravý, pestovanie drobných hlávok na vysokom hlúbe článok ružičkový kel.

V skleníku alebo parenisku sa rýchli kel hlávkový (savojský, Brassica oleracea var. sabauda) – teda ten s bublinatými listami stočenými do hlávky, nie kel kučeravý, ktorý hlávku netvorí. Kel znesie chlad aj veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, takže je na rýchlenie vďačný. Termíny a teploty vychádzajú z knihy F. Kobzu a M. Koudelu Skleník od jara do zimy.

Jarné rýchlenie: semená vysievajte od decembra do začiatku januára. Po výseve udržiavajte 18–20 °C, po presadení (pikírovaní) teplotu znížte na 15–16 °C – v zime je málo svetla a v teple by sa sadenice vyťahovali. Sadenice sú hotové asi za dva mesiace. Do vykurovaného skleníka ich vysádzajte vo februári, do nevykurovaného skleníka alebo pareniska začiatkom marca, v spone 30–40 × 40 cm. Pôda má byť humózna, dobre prevzdušnená a rýchlo sa prehrievajúca.

Počas rýchlenia udržiavajte teplotu okolo 18 °C a neprekračujte 25 °C. Skleník často vetrajte. Zbiera sa prebierkou, teda postupne podľa toho, ako hlávky dorastajú, spravidla od začiatku mája.

Jesenné dorýchlenie: skoré odrody vysejte v júli na výsevný záhon a v prvej polovici augusta ich vysaďte. V októbri rastliny vyryte aj s koreňovým balom a založte ich do pareniska pod okná. Počas mrazov parenisko zatepľte, inak pravidelne vetrajte. Kel tak vydrží čerstvý a zbiera sa postupne do decembra až januára. Ako parenisko postaviť a zatepliť, opisuje článok Pareniská.

Ozimný kel: vysieva sa priamo na záhon na konci augusta (25.–30. 8.), prípadne sa začiatkom septembra vysádzajú sadenice. Prezimuje vonku a zbiera sa v máji až júni, o 2–3 týždne skôr než skorý jarný kel. Na zimu ho chráňte pred obhryzom zverou.

Osvedčené odrody (dostupnosť si overte): ‚Raketa‘ do nevykurovaných fóliovníkov – zber 68–73 dní od výsadby, spon 30 × 40 cm, sadiť dobre otužené sadenice; ozimná ‚Arkta‘ s hlávkami 350–450 g, ktorá bežné zimy prečká, nevybieha do kvetu a hlávky nepraskajú.

Čo ďalšie sa dá v skleníku pestovať počas roka, zhŕňa kalendár skleníka pre zeleninu.

Kel je ohrozený chorobami a škodcami rovnako ako ostatné kapustoviny. Z chorôb je to najmä nádorovitosť kapustovitých, zo škodcov potom bielasok kapustový, skočka kapustová, voška kapustová alebo mora kapustová.

Nádorovitosť kapustovitých je choroba napádajúca korene. Korene sú v dôsledku choroby slabé, kel zle vyživovaný a zakrpatieva. Najlepšou prevenciou je kupovať zdravú sadbu, dodržiavať rozstupy medzi rastlinami a kyslú pôdu vápnením upraviť na neutrálnu reakciu – kyslé pH nádorovitosť podporuje (viac v článku o vápniku).

Bielasok kapustový – napáda všetky kapustoviny, samička kladie stovky vajíčok na spodné strany listov. Ak sa chcete vyhnúť postreku, neostáva než rastliny dôkladne prezerať a vajíčka mechanicky odstraňovať. Pomôže aj prilákať do záhrady vtáky, ktoré sa nimi živia.

Skočka kapustová – je drobný skákavý chrobák s veľkosťou okolo 2,5 mm. Škodia práve dospelé chrobáky: do listov vzchádzajúcich a mladých rastlín vyhrýzajú drobné otvory a pri silnom napadnutí ich môžu zničiť. Pomáha udržiavať záhon vlhký, zakryť mladé rastliny netkanou textíliou a prilákať do záhrady vtáky, ktoré sa nimi živia. Insekticídne postreky sú možné, ale musíte dbať na to, aby neškodili ostatným živočíchom.

Voška kapustová – opäť drobný škodca, 2 až 2,5 mm. Vošky listy nežerú, ale cicajú z nich šťavu: na listoch sa objavujú žlté škvrny, listy sa deformujú a lepia sa od medovice a vošky navyše prenášajú vírusy. Kolónie nájdeme na spodných stranách listov. Voškami sa živí napríklad lienka sedembodková a ďalšie užitočné druhy, preto je dobré mať v záhrade domček pre užitočné druhy.

Mora kapustová – mora sama o sebe neškodí a je celkom pekná (sivá s výrazným W na krídlach), kladie však vajíčka do kapustovín a húsenice potom vyžierajú diery a zanechávajú za sebou trus. Napadnuté rastliny už ťažko zužitkujete. Postrek na takú veľkú moru je takmer zbytočný, lepšie je prilákať do záhrady vtáky a užitočné druhy alebo zbierať vajíčka ručne.

Najprv sa oboznámime s tým, ako zmraziť kel, pretože to je jedna z možností, ako si ho uchovať na zimu plný vitamínov. Kel nikdy nemrazíme čerstvý, surový. Treba ho povariť, aby zmenšil svoj objem. Nebojte sa straty vitamínov, povarenie stačí pár minút. Potom necháme kel odkvapkať a vychladnúť, plníme ho do mraziacich vreciek alebo krabičiek tak, aby sme mali potrebnú dávku poruke, keď budeme rozmrazovať a ďalej spracovávať.

Kelové karbonátky

– budete potrebovať: 1 kel, 400 g mletého mäsa, 2 vajcia, soľ, čierne korenie, provensálske korenie, cibuľu, strúhanku, 3 strúčiky cesnaku a olej na vyprážanie. Postup: Kel nakrájame na väčšie kúsky a uvaríme. Potom scedíme, pomelieme alebo nakrájame nadrobno. Pridáme mleté mäso, nadrobno nasekanú cibuľu, roztlačený cesnak, soľ, čierne korenie, provensálske korenie, vajcia a na zahustenie strúhanku. Vypracujeme cesto, ktoré drží pohromade. Z cesta tvoríme malé guľôčky alebo placky, ktoré vyprážame v primeranej vrstve oleja. Podávame s varenými zemiakmi alebo zemiakovou kašou, ale hodí sa aj šalát.

Dusený kel

– budete potrebovať: 1 hlávku kelu, 6 zemiakov, 1 cibuľu, 4 strúčiky cesnaku, 2 klobásy, soľ, čierne korenie, olej, vývar (cca 500 ml). Cibuľu nakrájame nadrobno, openíme na oleji, pridáme na rezance nakrájaný kel, podlejeme vývarom a dusíme asi 10 minút. Potom pridáme pokrájané zemiaky a varíme, kým nezmäknú. Nakoniec pridáme na kocky nakrájanú klobásu, roztlačený cesnak, osolíme a okoreníme. Necháme dôjsť. Podávame s čerstvým pečivom.

Bravčové v keli

– budete potrebovať: 500 g bravčového mäsa, 1 kel, 1 cibuľu, 3 strúčiky cesnaku, masť, soľ, 150 g slaniny, hladkú múku, vodu. Mäso nakrájame na kocky. Cibuľu nakrájame najemno, openíme na masti, pridáme mäso, opražíme, podlejeme vodou a dusíme domäkka. Medzitým vo vedľajšom hrnci uvaríme na kúsky nakrájaný kel, scedíme a pridáme k mäsu. Ochutíme pretlačeným cesnakom. V troške vody rozmiešame hladkú múku a vlejeme do hrnca, aby sme pokrm zahustili. Prevaríme. Na panvici rozškvaríme nakrájanú slaninu a pridáme do pokrmu nakoniec. Podávame s varenými zemiakmi zdobenými čerstvým petržlenom.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Môžete dať pri sadbe čajovú lyžičku Hnojíku pod každú sadeničku.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte (môžete poliať aj bez cedenia cez listy z krhly).