Veľkonočné sviatky (Veľká noc)

Veľkonočné sviatky – každoročne sa opakujúce, a pritom každý rok s iným dátumom, prinášajúce nádej. Nádej na nový život, keď sa po zime celá príroda prebúdza k životu.

Čo sú, čo nám prinášajú a aké zvyky sa s nimi spájajú?

Veľkonočné sviatky sú typické zdobenými veľkonočnými vajíčkami a kraslicami

Sviatky Veľkej noci a veľkonočné tradície sú úzko späté. Náboženský život našich predkov bol súčasťou ich každodenného života. A rovnako tak aj zvyky, ktoré im zanechali ich predkovia a ktoré zachovávali. Preto to, čím žili, nám zanechali v bohatých zvykoch a tradíciách, ktoré si pripomíname.

Veľkonočné tradície sa spájajú s maľovanými kraslicami, ktoré dostávajú kupači.

Rozvinuté „ bahniatka“, mladé ratolesti z vŕby rakytovej ( Salix caprea ) si môžete nazbierať pri prechádzke prírodou. Nájdete ich začiatkom marca, ak je zima teplejšia, už koncom februára.

Keď si ich prinesiete domov, dajte ich počas prvých dní do vázy s vodou. Potom, aby vám predčasne neodkvitli, im vylejte vodu a nechajte ich bez vody. Takto vám vydržia veľmi dlho.

Vŕba rakytová previsnutá (Salix caprea pendula) odroda Kilmarnock Willow

Zdroj: www.jparkers.co.uk

Ak sa rozhodnete mať túto okrasu na záhrade, jej pestovanie nie je zložité. V súčasnosti si podľa vlastných požiadaviek môžete vyberať vysoké aj nízke kultivary. Existujú aj nežne vyzerajúce ružové kultivary. V jarnom období sú príjemnou okrasou v záhradách.

Vŕby rakytové obľubujú slnečné až polotienisté miesta s vlhkou pôdou. Pred výsadbou je dôležité vybrať správne miesto.

Vŕby majú vo všeobecnosti veľmi silné korene, takže pri vysokých kultivaroch treba dbať na to, aby korene v dospelosti nespôsobili poškodenie napríklad vodomernej šachty, studne či vodovodného potrubia.

Vŕby sú nenáročné na pestovanie, no za kvalitnú výživu sa vám odvďačia. Odporúčame vám náš Hnojík. Viac o jeho použití a dávkovaní sa dozviete tu: Dávkovanie. Ako vybrať univerzálne hnojivo pre okrasné dreviny aj jarné cibuľoviny, rozoberáme v samostatnom článku.

Kvetná nedeľa otvára Veľký či Veľkonočný alebo Pašiový týždeň. Názov pašiový je odvodený od tzv. pašií, teda častí Svätého písma, ktoré hovoria o umučení a smrti Ježiša Krista. Tie boli počas bohoslužieb veľkonočného týždňa zväčša spievané. Samotné slávenie veľkonočného týždňa začína Zeleným štvrtkom.

Vo štvrtok, ktorý označujeme ako zelený, sa dodnes slávi spomienka na poslednú večeru Ježiša Krista s jeho učeníkmi. V tento deň sa „zaväzovali zvony“, aby nebolo počuť ich zvonenie až do vigílie Veľkonočnej nedele.

V tradíciách bol Zelený štvrtok naozaj zelený. V tento deň sa jedávali zelené jedlá. Na ich prípravu sa používali špenát, žihľava, šťaveľ… Gazdovia na Zelený štvrtok vyháňali dobytok na pašu a na dvere stajní kreslili cesnakom kríže. Tie mali chrániť dobytok pred zlými duchmi.

Pred východom slnka sa ľudia umývali studenou vodou, aby boli zdraví. Dievčatá si pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali dlhé. Chlapci chodili po dedine s rapkáčom a vo veľkom sa upratovalo a prezliekali sa posteľné obliečky. Na večeru sa varili husté zeleninové polievky, pretože nasledujúci deň sa zachovával prísny pôst.

Nasledujúcim dňom bol Veľký piatok umučenia a smrti Ježiša Krista – Božieho Baránka. Veľký piatok je dňom pokánia pre celú cirkev. Zachováva sa veľmi prísny pôst, keď sa smú jesť len bezmäsité jedlá jedenkrát za deň dosýta a dvakrát do polosýta. Jedli sa zvyčajne kyslé ryby, kaše, mliečne polievky, rezance s makom a podobne. Niektorí zachovávali pôst len o chlebe a vode. Do kostola sa chodilo v tmavom oblečení ako na pohreb. Počas obradov sa odhaľoval kríž.

Biela sobota je typická prípravou veľkonočných košíkov s jedlom na posvätenie

Nasledujúci deň je označovaný ako Biela sobota. Ďalej sa pokračovalo v pôste, ale už nie tak prísnom. Pripravovali sa tradičné veľkonočné pokrmy na celé Veľkonočné sviatky. Varila sa údená šunka, vajíčka na tvrdo, klobásy, pripravoval sa chren, cvikla, údené mäsá, syry, tradičný biely koláč – pascha a rôzne sladké koláče a zákusky.

Na východnom Slovensku sa z mlieka a vajec dodnes varí tzv. hrudka alebo syrek či syrec.

Všetko, čo sa navarilo a napieklo na Bielu sobotu, sa nosí na posvätenie do kostola, pretože nasleduje ukončenie 40-dňového pôstu. V nočných hodinách sa slávi Veľkonočná vigília – teda predvečer zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nesie sa v slávnostnom duchu a počas nej sa „rozväzujú zvony“, ktoré hojne vyzváňajú.

Veľkonočná nedeľa, ktorá sa začína sláviť už sobotnou vigíliou, je dňom radosti, osláv a hojnosti. Je to najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov, oslava víťazstva života nad smrťou a nádeje na večný život, ktorý pramení z Kristovho zmŕtvychvstania.

Po dlhom období odriekania počas pôstu nasleduje obdobie hodovania. Po príchode z kostola sa slávnostne stolovalo. Z posvätených jedál sa nič nesmelo vyhodiť, ale ak niečo ostalo, spálilo sa to v ohni.

Domácnosti sa zdobili zajačikmi, kuriatkami, jahniatkami či barančekmi, bahniatkami, rozkvitnutým zlatým dažďom aj jarnými kvietkami. Celá výzdoba bola preniknutá príchodom jari.

Veľkonočný pondelok sa na Slovensku niekedy nazýva aj Kupací pondelok, bol dňom oblievačky, šibačky a veľkej zábavy. Mládenci dievčatá oblievali vedrami vody alebo ich vykúpali priamo v potoku. Verilo sa, že voda je symbolom zdravia, krásy a mladosti.

Potom nasledovala šibačka s rýmovačkami a riekankami, na ktorú si pripravili vŕbové korbáče.

Verilo sa, že po nej budú dievčatá silné do práce i tanca, zdravé a budú mať všetkého hojnosť.

Chlapci za odmenu na korbáče dostali farebné stužky a zdobené vajíčka a kraslice. Vyslúžili si aj sladkú či finančnú odmenu a domáci ich pohostili nielen pripravenými jedlami, ale aj pálenkou.

Večer sa konali veľkonočné veselice, na ktorých nemohol nikto chýbať.

Typickým symbolom Veľkej noci je veľkonočný baránok. Pripravoval sa vopred zo sladkého cesta.

Veľkonočný baránok je symbolom vzkrieseného Ježiša Krista. Baránok bol obetným zvieraťom. Ježiš Kristus sám seba obetoval Bohu za spásu ľudí a premohol smrť. Preto ako baránok, ktorý sa obetoval, dostal titul Víťazný baránok.

Červená stuha na krku veľkonočného baránka predstavovala obetovanie sa Ježiša Krista a biela zástava s krížom jeho víťazstvo nad smrťou.

Zdroj: tortyodmamy.sme.sk

Počas veľkonočnej nedele dievčatá maľovali vajíčka a kraslice. Na farbenie sa používali cibuľové šupky, kôra stromov, šafran, koreniny či cvikla. Pred varením na vajíčka priväzovali rôzne kvietky, aby sa odtlačili na vaječnú škrupinu. Používali sa rôzne techniky zdobenia ako batikovanie, voskovanie, leptanie octom či kapustnicou, vyškrabávanie, odrôtovanie, oblepovanie slamou alebo farebnými bavlnkami. Každé dievča sa snažilo pripraviť čo najkrajšie vajíčko pre svojho drahého.

Farebné veľkonočné vajíčka rôznych veľkostí zdobené rôznymi technikami

Veľkonočné tradície – tri veľkonočné korbáče používané na veľkonočný pondelok

Autor: Jiří Zelenka

Zdroj: wikimedia.org

Autor: Valašské múzeum v prírode

Zdroj: wikimedia.org

Veľkonočný korbáč patrí jednoznačne k tradíciám spájajúcim sa s veľkonočnými sviatkami. Ak máte chuť, môžete si skúsiť zapliesť vlastný jednoduchý veľkonočný korbáč. Vo videu máte dva rozličné spôsoby, aby ste si mali z čoho vyberať.

Nech sú pre vás tohtoročné veľkonočné sviatky sviatkami nádeje, jarného upratovania v záhrade aj spoločne strávených dní.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie