ostružina
Obsah
Ostružina - čo o nej vieme
(Rubus)
Ostružina je rod rastlín patriacich do čeľade ružovité. Ostružín je mnoho druhov a pre laika môže byť ťažké sa v nich vyznať. Preto uvedieme najčastejšie ostružiny, s ktorými sa môžeme stretnúť:
Ostružina kríčková – má mnoho odrôd a je to klasická ostružina, ktorá plodí ostružiny a pestuje sa aj u nás.
Ostružina malina – je ker maliny a plodí maliny, patrí však do rodu ostružín.
Ostružina moruška – malá ostružina skôr bylinného vzrastu, rastie v severnej Európe, ojedinele aj u nás v Krkonošiach.
Ostružina ježatá – voľne rastúci plazivý druh ostružiny, má tŕne, je veľmi bežná a v záhrade bude považovaná skôr za burinovú.
Ostružina drapľavá – hneď po ježatej druhá najčastejšia vo voľnej prírode, ostnatá a v záhrade bude považovaná za burinovú.
Ostružina vzpriamená – na rozdiel od dvoch predchádzajúcich rastie vzpriamene, má však tiež tŕne, vyskytuje sa po celej Európe okrem najteplejších miest.
Zaujímavosť
Z ostružiny sa nepoužívajú len plody, ale aj listy – čaj z nich je nielen chutný, ale pomáha tiež uvoľňovať maternicové svalstvo tesne pred pôrodom. Niekedy sa ostružiny pestujú ako okrasné rastliny, pretože majú ozdobné listy, kvety aj plody. Môžeš ich tiež použiť ako živý plot alebo zatienenie kompostu a pod.
Ostružina účinky
Ostružina je chutná a zdravá zároveň. Plody obsahujú najmä vitamín C, A, farbivá, cukry, pektín a triesloviny, z minerálnych látok potom horčík, vápnik, železo, meď a draslík. Jedenie plodov ostružín ti zlepší peristaltiku čriev, upraví trávenie, plody sú tiež veľmi diétne.
Ostružina list
Čaj z listov je okrem mamičiek tesne pred pôrodom vhodný aj na liečenie hnačky, zvonka na kloktanie pri bolestiach v dutine ústnej alebo ako kúpele pri zle sa hojacich ranách, kožných problémoch, príp. akné.
Odrody ostružiny
Hoci slovenská Štátna odrodová kniha neuvádza žiadne schválené odrody ostružiny, môžeme na trhu niektoré nájsť. Všetky sú vyšľachtené z ostružiny kríčkovej, väčšinou teda nemajú tŕne (nájdu sa výnimky).
Thornfree – jedná sa o raz plodiacu odrodu, výhonky má poliehavé, krehké, potrebuje skôr teplejšie stanovište, ale rastie aj na chladných miestach, kde má potom nakyslé plody. Plody sú veľké, guľaté, až čiernej farby, dužina sladká. Dozrieva postupne, od polovice augusta až do začiatku septembra. Bujne rastie a pomerne málo odnoží, bude potrebovať rez, je citlivý na mráz aj na šedú pleseň, pomerne odolný voči hrdzi listovej.
Wilsonov raný – jedná sa o raz plodiacu odrodu, výhonky majú tŕne, odolný, ale vyžaduje rez, netrpí chorobami ani nie je citlivý na mráz, plody sú malé až stredné, dužina je sladká a málo aromatická. Plodí rovnomerne a pravidelne v druhej polovici júla.
Ako pestovať ostružinu
Ostružina nie je náročná na stanovište, porastie takmer všade, aj keď lepšie sú slnečné stanovištia. Pokiaľ je vaša pôda skôr chudobnejšia, odporúča sa pred vysadením ostružiny hlboko prekopať (tzv. rigolování – tj. kopanie do hĺbky 30 cm a viac). V ďalších rokoch potom prihnojovať – pozri ďalej.
POZOR: Na príliš vlhkých pôdach môže dochádzať k poškodeniu mrazom.
Pokiaľ vysadzujete viac ostružín vedľa seba, dodržujte vzdialenosť medzi sadenicami 2,5 až 3 metre, pretože musia mať dostatok priestoru na rast a rozvetvenie. Samotná výsadba by mala vyzerať tak, že ostružina bude v pôde tak, aby zemina zakrývala 2 očká.
Hnojenie ostružiny
Ostružina potrebuje naozaj veľa živín, preto ju niektorí sádzajú v blízkosti kompostu. To ale nie je nutné, pokiaľ ju budete počas celého vegetačného obdobia prihnojovať sypným hnojivom Hnojík, príp. odporúčaným roztokom. Hnojík obsahuje dusík, draslík aj fosfor na rast rastliny a pre nasadenie kvetov a vývoj plodov. Tekuté hnojivo aplikujeme ku koreňom, nie na list, a to najmä od začiatku augusta, kým začnú dozrievať plody.
Množenie ostružiny
Množenie je veľmi jednoduché, ostružina sa sama zakorieňuje svojimi výhonkami. Ak to chcete podporiť, ohnite počas apríla najsilnejšie výhonky smerom k zemi, priviažte ich k oporе/tyčke a zasypte asi 10 cm vysokou vrstvou zeminy. Za suchého počasia zalievajte, aby bolo miesto stále vlhké.
Rez ostružiny
Ostružina nesie plody na výhonkoch založených v minulom roku. Staré výhonky je potrebné prerežať, keďže nielen že už nebudú mať plody, ale zbytočne by rastlinu vysiľovali. Otázkou stále zostáva, kedy strihať ostružinu? Je to možné vykonať na jeseň – po zbere, alebo na jar – po posledných mrazoch. POZN.: Na jeseň je lepšie vidieť, ktoré výhonky sú odplodené, na jar zase môžete zároveň vyrezať zmrznuté a poškodené výhonky.
Okrem rezu je potrebné plazivú ostružinu tiež vyväzovať. Výborná je opora z plotu alebo drôtenej siete, alebo akejkoľvek konštrukcie. Silné nové výhonky vyviažeme do vodorovnej polohy smerom od stredu rastliny do strany, jemne zatočíme a vyviažeme vodorovne späť smerom k stredu. Žiadne výhonky nesmú ísť cez seba.
Zrelé plody zbierajte priebežne, konzumujte, spracujte alebo uskladnite. Dbajte však na to, že ostružiny nie sú dlhodobo skladovateľné, vydržia v chlade max. týždeň.
Choroby ostružiny
Ostružina netrpí na mnoho chorôb a väčšinou sa im dá zabrániť výberom vhodnej odrody.
Mráz – najčastejšie poškodenie utrpia ostružiny mrazom, a to v mrazových kotlinách, na vlhkých pôdach a tam, kde fúka silný severný vietor. Preto ich vysadzujte radšej na teplejších a chránených stanovištiach.
Rdzivosť ostružiny – je jednou z najčastejších chorôb, poznáte ju podľa žltých až hnedých výtrusov na listoch, niekedy sa objavujú aj na plodoch. Prevenciou je kupovať odolné odrody a sádzať ostružiny dostatočne ďaleko od seba. Pri napadnutí ihneď listy aj plody odstránime. Postreky sú možné, ale skôr preventívne – napr. Dithane DG.
Sivá pleseň – je spôsobená hubou Botriotinia fuckeliana, spôsobuje sivastý povlak na plodoch, ktoré potom nie sú požívateľné. Vzniká najmä za daždivého počasia. Prevenciou je vysadzovať kríky ostružiny dostatočne ďaleko od seba, udržiavať ich rezom a ihneď odstraňovať napadnuté časti.
Využitie ostružiny v kuchyni
Ostružinový džem s jablkami – na džem budete potrebovať: 750 g zrelých ostružín, 250 g jabĺk, 70 g cukru, želírovací prostriedok, alebo želírovací cukor 2:1. Jablká ošúpeme, nakrájame na kocky, povaríme v troche vody, pridáme ostružiny, rozvaríme, vmiešame cukor a želírovací prostriedok alebo želírovací cukor. Varíme, kým džem nezačne želírovať – skúsime kvapnúť na tanierik. Plníme ešte horúci do pohárikov a necháme vychladnúť. Skladujeme v tme a chlade, po otvorení v chladničke.
Ostružinový kompót – na kompót musia byť ostružiny zrelé, ale pevné. Na 1 kg ostružín potrebujete 1 liter vody a 500 g cukru. Ostružiny naplníme do pohárov, vodu privedieme k varu, vsypeme cukor a svaríme na cukrový roztok (kým sa cukor nerozpustí). Cukrovým roztokom zalejeme ostružiny a dáme sterilizovať na 15 minút pri 80 °C.
Zdroje:
- Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rád pre záhradkárov, Ottovo nakladatelství, Praha 2001.
- Schulz, Bernd – Grossmann, Gerd: Ovocné dreviny. Rez a tvarovanie. Knižný klub, Praha 2004.
- Havelková, Marie: Ovocie a zelenina v skle, Merkur, Praha, 1975.
- www.wikipedia.org
- www.zahrada-centrum.cz
- www.agromanual.cz
- www.ireceptar.cz
