Záhradnícke náradie a pomôcky: kompletný sprievodca vybavením záhradkára
Čo všetko potrebuje správne vybavený záhradkár? Prinášame kompletný prehľad náradia a pomôcok — od základného kopania cez siatí a zalievanie až po fóliové kryty a drôtenky.
Ručné náradie alebo motorové prístroje? Ako si vybrať
TECHNICKÉ POMÔCKY ZÁHRADKÁRENIA
Efektívnosť práce je pojem, ktorý sa stal súčasťou každej modernej ľudskej činnosti. Preto aj pri práci na záhradke hľadáme cesty, ako ju uľahčiť a zlacniť. Slúži na to mnoho rozmanitého náradia a pomôcok, pretože aj práca na záhradke je rozmanitá. Dobrý remeselník má poriadne nástroje, dobrý záhradkár má poriadne náradie. A nielen to: je dôležité vedieť, ktorú prácu akým nástrojom alebo náradím možno najlepšie a najúspornejšie vykonať. Na to treba predovšetkým skúsenosti. Predpokladom je zaobstarať si potrebné náradie.
V poslednej dobe sa pre záhradkárov stáva aktuálnou otázka, či dať prednosť ručnému náradiu alebo motorovým prístrojom, ktorých zháňanie sa stalo módnou záležitosťou. Domácnosti sa tiež vybavujú kuchynskými robotmi, práčkami a radom väčších i menších prístrojov. Každý sa však už iste sám presvedčil práve na týchto prístrojoch, že sa oplatí, ak ich máme často využívať a že šetria prácu i čas len vtedy, keď je ich čistenie a údržba jednoduchá. Aj veľkosť domácnosti rozhoduje, či sa ten či onen prístroj oplatí. Pri záhradkárskych prístrojoch platia rovnaké hľadiská — možnosť častého použitia, jednoduchá údržba a čistenie a veľkosť záhradky. Preto sa väčšie a zložitejšie prístroje oplatia len na veľkých záhradách alebo pre záhradkárske kolektívy. Okrem toho každý motor je viac či menej hlučný a ruší pokoj susedov. V neposlednom rade hovorí za prevahu ručného náradia
aj fakt, že práca na záhrade má byť aktívnym oddychom — zdravým pohybom na čerstvom vzduchu.
NÁRADIE PRE PRÁCU S PÔDOU Najpoužívanejším náradím na záhradke sú rýľe, ktoré potrebujeme na rytie, rigolovanie, pri výsadbe stromov, na zarovnávanie trávnikov, zakopávanie hnoja, prisypávanie zeminy a pod. Rýľe musia byť z pevného, trvanlivého materiálu, s násadou zakončenou držadlami v tvare D alebo T. Na bežné rytie a výsadby sa osvedčujú rýľe v tvare zákopníckych lopatiek s rovným ostrím; do kamenitých, ťažkých alebo silne zatrávnených pôd sú lepšie rýľe so zahrotenýmostrím.
Náradie pre prácu s pôdou: rýľe, vidly, lopaty a hrable
Rýče dopĺňajú rycie vidly s pevnými širokými hrotmi, ktoré sa používajú na letné rytie záhonov po zbere úrody a pozemkov silne zaburinených pýrom alebo inými vytrvalými oddenkovými burinami (pretože ich vytiahnu a neprerežú ako rýč), vyrývanie kvetinových cibuľ a obrývanie okolo stromov, kde sú korienky plytko). Vidly sú nepostrádateľné pri predhadzovaní nerozloženého kompostu a pri rozhadzovaní hnoja na záhon. Majú pružné hroty, ktoré by mali byť od seba vzdialené len 2—3 cm. Veľmi potrebným náradím je kopáč, čo sú ohnuté vidly so štyrmi hrotmi. Používa sa na kyprenie záhonov po zbere úrody a na hrubé plenie prázdnych záhonov. Lopaty slúžia na pohodlné premiestňovanie zemín, prevrstvovanie uleženého kompostu, nakladanie rôznych hmôt na koliesko a na mnohé iné práce. Majú rôzne tvary. Lopata pre záhradkárske účely má mať dlhší list s takým sklonom, aby hmota pri hádzaní ľahko šmýkala. Na nakladanie hrubších predmetov (kamene) a na odhadzovanie snehu je vhodná tzv. uhliarská lopata so širokým, po okrajoch zdvihnutým listom.
Na hrubšie zemné práce je potrebný krompáč — na jednej strane špicatý a na druhej širší, ostrý. Hrable majú byť na každej záhradke v troch druhoch: železné úzke na uhrabávanie menších plôch, železné široké na uhrabávanie záhonov a ciest, a drevené na zhrabávanie trávy. Na drevených hrablách je vhodné z druhej strany si urobiť znamenák na odmerávanie riadkov na záhonoch pred siatím alebo sadením. Čiastočne sa zatĺkajú dlhšie klince 10 cm od seba, pretože väčšinou sa používa rozstup riadkov v násobkoch desiatich. Znamenák však môže byť samostatným náradím s rôznymi rozmermi kolíkov na oboch stranách. Nepostrádateľným náradím na záhradke sú tzv. anglické alebo planžovacie hrable, ktoré sa pripevňujú na dlhú násadu, aby boli pružné. Vymetá sa nimi trávnik, upravujú sa piesočné chodníčky a plôšky a pod.
Motyčky, kyprače a plecie náradie na kyprenie záhonov
Nevyhnutným náradím na záhradke sú rôzne motyčky: širšia na plytké okopávanie, plenie a rozrušovanie pôdnej krusty, ťažká kovaná s užším listom na ťažšie úpravy terénu, prekopávanie uleženého hnoja, kopanie misiek okolo stromov a prípravu jám na vysádzanie, dvojitá (na jednej strane sú vidličky na plenie a na druhej strane srdcovitá motyčka na kopanie v úzkych riadkoch zeleniny alebo kvetín) a malá jednoručná motyčka na prácu na malých plochách a v pareniskách, jednotenie zeleniny, plenie v skalke a v záhonoch kvetín. Motyčky sa tiež bežne používajú na kyprenie pôdy, ale okopávanie nimi je skutočne namáhavé a pracné a kypria pôdu značne hlboko; pôda potom príliš vysychá. Na kyprenie sú vhodné rôzne druhy kypriacich nástrojov, s ktorými sa pracuje ťahom, teda s oveľa menším vynaložením sily. Je dobré dať k nim dlhšiu pružnú násadu. Najbežnejší je kyprič drápovitý trojhrotý, používajú sa aj kypriče šípovité, jednohroté, dvojhroté aj trojhroté. Na rozrušovanie pôdnej krusty sú určené rotačné kypriče. Moderným náradím na kyprenie pôdy, ale aj na plenie v medziriadkoch sú plecí očká a plecí rámčeky, ktoré prevzdušňujú pôdu a podrezávajú korienky burín. Pracuje sa s nimi ťahom v kyprej pôde.
Vo väčších záhradách býva nepostradateľná pojazdná ručná plečka; z nich je najvhodnejšia pojazdná ručná plečka Martínkova, s ktorou sa dá pojazdiť dopredu aj dozadu. Aj prehádzačka je potrebné náradie, nielen na prehádzanie piesku pri rôznych adaptáciách, ale aj pri prehádzaní zeminy a uleženého kompostu, z ktorého treba odstrániť prípadné prímesi, ako kamienky, nerozložené zvyšky drevnatých častí rastlín a pod. Valec je potrebný na utuženie povrchu osiatych záhonov, ale hlavne je nepostradateľný pri zakladaní a ošetrovaní trávnika.
Málokterý záhradkár si ho však kupuje a jeho prácu nahrádza rôznymi drevenými šlapákmi alebo doskami. Pritom nie je problém si ho zhotoviť z väčšej plechovky s vekom. Po stranách sa privaria úchyty, do ktorých sa voľne nasadia tyče na vedenie, na jednej strane sa prevŕta otvor na zátku. Do valca sa naleje voda, ktorá sa po použití opäť vypustí. Do valca dlhého 1 m s priemerom 40 cm sa vojde 120 l vody a jeho celková váha asi 130 kg stačí aj na rozdrvenie hrud nahrubo zorytého záhonu. Medzi náradie na prácu s pôdou patrí špeciálny vypichovák alebo aj len starší dlhší nôž s trochu zahnutou čepeľou na konci na vypichovanie koreňov trvalých burín, zvlášť púpavy lekárskej z trávnika.
Pomôcky na siatie a sádzanie: výsevné misky, sací strojček a sádzacie kolíky
POMÔCKY NA SEJBU A SADENIE Na výsev semien zelenín a kvetín a na predpestovanie sadby sú potrebné rôzne výsevné misky, žardiniéry, širšie kvetináče alebo výsevné truhlíky; najlepšie sú z bakelitu alebo penového polystyrénu. Treba s nimi zaobchádzať opatrne, pretože sú krehké, sú však veľmi ľahké. Výhodne možno použiť aj sadbovač, pretože do každej bunky sa môže vysiať iná rastlina a po vzídení prepichovať. V poslednom čase sa veľa používajú rôzne rašelinocelulózové koreňáčiky (jiffy pot a iné), ktoré sa v pôde po vysadení rozložia. Urýchľuje sa tak ujatie a vzchádzanie rastlín. Na vyznačenie riadkov a rozstupov pri sejbe a výsadbe na záhon je potrebný znamenák. Možno tiež sadiť podľa záhradníckej šnúry (najvhodnejšia je z plastickej hmoty). Šnúra sa na obou koncoch dobre pripevní na zašpicatené kolíky zapichnuté na potrebnú vzdialenosť.
Semeno rastlín, ktoré sa budú prejednávať, vysievame priamo z papierového vrecúška alebo z tuhšieho papiera a poklepávaním rovnomerne rozmiestňujeme do vyznačeného riadku. Prácu uľahčí a výsev spresní vhodný ručný sejací strojček. Šikovný záhradkár si ho zhotoví sám z okrúhlej, najlepšie plechovej krabičky, do ktorej vyrazí po obvode pravidelne vzdialené otvory. V strede krabičky sa vedie osička pripevnená k rukoväti. Pri pomalom ťahu sa krabička otáča a semená vypadávajú v pravidelných vzdialenostiach. Krabičiek môže byť niekoľko na výmenu. Na sadenie sadby zelenín a kvetín sú potrebné sádzací kolík alebo sádzacia lopatka. Najlepšie sú hladko vylisované z plastickej hmoty, treba s nimi však pracovať len v nakypреnej pôde, pretože sú krehké. Môžu byť
aj drevené. Železné kolíky so zváraným švom na rukoväti narobia mnoho mozolí. Na utlačenie malých osejtých plôch sú potrebné rôzne drevené doštičky, či už s rukoväťou, alebo s okami, do ktorých sa navlečie noha. Na zavlažovanie výsevov je potrebná jemná rozprašovacia striekačka a na prípadné prekypрenie výsevov v truhlíkoch malý kolíček v podobe ceruzky, ktorý sa používa aj pri prepichovaní mladých rastliniek.
Zavlažovanie záhrady: konva, hadica, postrekovač a čerpadlá
POTREBY NA ZAVLAŽOVANIE Kanva je nenahraditeľným náradím na zalievanie aj v tých záhradách, kde je zriadený rozvod vody. Odrazenú vodu z rôznych nádrží, ktorá je pre rastliny najvhodnejšia, inak nevyužijeme než kanvou, ak nechceme použiť rôzne nákladné čerpacie agregáty. Najlepšie sú plochejšie kanvy z plastickej hmoty — sú ľahké. Ku každej kanve by sme mali mať dve tri rôzne ružice s rôzne veľkými otvormi — od najjemnejších na malé výsevy po hrubšie. Do kaniev nabierame len čistú vodu, aby sa nezanášala ružica. Rozstrekovačov je pomerne veľký výber; najpoužívanejší na malých záhradkách je okrúhly rozstrekovač, ktorý dostrekne asi na 5 m a vytvára takmer vodnú hmlu. Dá sa ľahko prenášať. Pre väčšie záhrady máme rôzne závitníky; vyberajú sa podľa dostreknu. Najčastejšie sa na záhradkách zalievá jednoducho hadicou. Na každej hadici by mala byť pripevnená tryska, ktorou sa dá regulovať rozstrek vody od najjemnejšej hmly po veľké kvapky.
Na rastliny sa nemá striekať priamo prudkým prúdom, ale jemnými kvapkami oblúkom, aby voda dopadala ako jemný dážď. Hadice bývajú dlhé 20 m i viac; je potrebné tiež uľahčiť ich premiestňovanie, aby sa nepoškodili rastliny.
U nás sa vyrába navijak na hadice, na ktorý sa navinie až 60 m hadice a pretože je pripevnený na malom vozíku, dá sa s ním zajesť aj do najvzdialenejších kútov záhrady. Ak hadicu ťaháme po zemi okolo záhonov, oplatí sa na rohy záhonov zatĺcť hladký železný kolík, okolo ktorého sa hadica vyhne záhonu a nepoškodí rastliny. Ak nie je v záhrade rozvod vody a v blízkosti je vodný zdroj, poslúži záhradkárovi čerpacia technika. U nás sa vyrába mnoho čerpadiel a čerpacích agregátov, od ručných cez motorové po elektrické pre rôzne spôsoby použitia. Pred kúpou je dobré poradiť sa s odborníkom.
NÁRADIE NA OŠETROVANIE RASTLÍN Najpotrebnejšie sú nože a nožnice. U nich veľmi záleží na kvalite a brúsení. Nekvalitnými nožmi a nožnicami môžeš rastliny poškodiť a s neostrenými je práca obtiažna. Žabka je skvele vymyslený, účelne zakrivený záhradnícky nôž na rezanie všetkých častí rastlín. Začisťujeme ňou aj rezné rany na stromoch. Neorežeme ňou odumreté drevo, aby sa nepoškodilo ostrie. Žabku kupujeme na mieru, aby dobre „sadla“ do ruky. Očkovák je ostrý nôž s výbežkom na odchyľovanie kôry. Je nepostradateľný pre záhradkára, ktorý očkuje ruže, ovocné stromčeky, listnače. Nemá sa používať na nič iné, pretože by sa otupilo ostrie, a už by sa na očkovanie nehodil. Roubovák je špicatý štepovací nôž. Aj ten je jednoúčelový a má sa používať iba na roubovanie. Záhradnícke nožnice potrebujeme na rez ovocných stromov a kríkov, strihanie drevín a trvaliek po odkvitnutí. Využijú sa okrem noža aj na rezanie kvetín do váz a na estetickú úpravu rastlín. Najvhodnejšie na všetky účely sú záhradnícke nožnice dvojbrite, na konci opatrené uzáverom. Rukoväť nožníc má byť opatrená návlekmi z plastickej hmoty, aby v zime nestudila a nespôsobovala otlačky. Aj záhradnícke nožnice majú „sadnúť“ do ruky a majú byť ľahké a vždy ostré. Okrem nich sa používajú špeciálne nožnice vinárske, škôlkárske, na ruže, pre záhradkárov potom dôležité nožnice na trávu, ktorými sa strihajú okraje trávnikov a malé plôšky, ktoré sa nedajú ošetriť kosákom, a nožnice na strihanie živého plota, nazývané štucovky. V zahraničí sa vyrábajú obe tieto nožnice na batériu, sú ľahko ovládateľné a pracujú rýchlo. Na brúsenie nožov a nožníc potrebujeme brúsky, ostriče a obtahovacie remene. Na záhradke je potrebných aj niekoľko druhov píl a pílok: malá pílka na najmenšie rezné rany, pílka chvost do hustejších korún stromov, rámová pílka s uťahovacím ostrím, veľká rámová píla na rezanie dreva. Výhodná je pílka, ktorú možno nasadiť na tyč; možno ňou rezať výhonky v korune. Pílky treba občas ostriť. Na pravidelné kosenie trávnika treba mať dobré a ostré náradie. Malé a neprístupné plochy trávnika (napr. pod kríkmi, ktorých vetvy siahajú až k zemi) vykosíme kosákom. Aj novo založený trávnik treba opatrne kosiť kosákom, aby sa nevytrhali mladé rastliny trávy, alebo — zvlášť menšie plochy — strihať nožnicami na trávu.
Nože, nožnice a píly na ošetrovanie rastlín a trávnika
Podobným náradím je kosák, tj. kosák s dlhšou rukoväťou. Používa sa na kosenie prerasteného alebo na vysekávanie príliš zaburineného trávnika a pod. Kosa musí byť z kvalitnej ocele s dobrým ostrím, inak trávu skôr „žuje“ a nedá sa ňou dosiahnuť rovnomerná výška pažite. Kosište (násada kosy) má byť ľahké a vyvážené, a tiež má „padnúť“ do ruky. Ručne sa najlepšie kosí tráva za rosy alebo po daždi, suchá tráva sa ohýba. Najlepším pomocníkom na udržiavanie kvalitného okrasného trávnika je kosačka, či už ručná, motorová alebo elektrická. Správne sa hovorí, že kvalita trávnika závisí od kvality kosačky. S tým, ako sa medzi záhradkármi stále viac rozširuje obľuba okrasnej záhrady, zvyšujú sa aj nároky na kvalitu trávnika. Preto sa kosačka stáva nepostrádateľným pomocníkom. Ručnou kosačkou možno pokosiť plochu asi 100 m², najviac dvojnásobok. Pokosenie väčšej plochy je už fyzicky značne namáhavé. Pre väčšie plochy sa oplatí motorová kosačka. Benzínové motory však spôsobujú veľký hluk a zápach. Preto je najvýhodnejšia elektrická kosačka. Šikovný kutil si ju môže vyrobiť sám, pretože inak je tento stroj cenovo často nedostupný. Postačí na to elektrický motor o výkone 0,7 kW s 2800 otáčkami, ktorý je na motorový alebo na svetelný prúd. Motor sa pevne priskrutkuje na krabicu zo silného plechu o rozmeroch 30 × 40 alebo 40 × 50 cm, ktorej bočné steny zodpovedajú výške hriadeľa motora. Na hriadeľ sa vodorovne pripevní oceľový pásik (napr. list píly na železo), na okrajoch zaostrený, ktorý otáčaním trávu kosí. Ku krabici sa pripevnia štyri kolieska (napríklad zo starého detského kočíka) a vodiace tyče s rukoväťami. Kábel (dlhý podľa veľkosti záhrady) so spínačom sa upevní k vodiacej tyči. V zahraničí sa vyrábajú motorové kosačky pohybujúce sa na princípe vzduchového vankúša, ktoré sa veľmi ľahko ovládajú. Pravidelné čistenie a nastavovanie všetkých typov kosačiek je nevyhnutné, aby kosací mechanizmus nevytrhával trsty, a tým nepoškodzoval trávnik. Kosačkou sa tráva kosí za sucha, inak sa vlhké kúsky pokosenej trávy lepia na súkolesie kosačky. Kosačky sa používajú len na vyhrablých trávnikových plochách, kamienky a iné nečistoty by mohli poškodiť kosací mechanizmus. V zahraničí ich dopĺňa špeciálny prístroj na vyčesávanie trávnika. Kotúčová kefa z plastickej hmoty odstraňuje pokosené trávy a súčasne mach. Výška kefy je nastaviteľná. Vyčesaná hmota sa zhromažďuje v lapači, ktorý sa vyprázdňuje vyklápením. Trávnik je treba tiež občas prevzdušniť. Na to slúži prístroj, ktorý má rad výkyvných nožov s nastaviteľnou výškou záberu. Používa sa najmä tam, kde sa v trávniku vyskytuje mach.
Ochrana rastlín: striekačky, chrániče kmeňov a ďalšie pomôcky
POMÔCKY NA OCHRANU RASTLÍN Najdôležitejším náradím, zvlášť v preventívnej ochrane, je striekačka. Typ potrebnej striekačky závisí od toho, aké stromy sa v záhrade pestujú. Ak sú vysoké, je potrebná chrbtová tlaková striekačka, vo veľkej záhrade aj pojazdná striekačka. Pri práci a po práci sa s nimi musí šetrne zaobchádzať, inak sú väčšinou poruchové. Na malé stromy väčšinou stačí ručná striekačka, tzv. maliarská. V zime sa na ňu nasadí hrubšia tryska, vo vegetácii jemnejšia. Na prípravu roztoku potrebujeme nádobu z plastickej hmoty, sitko, odmerku a tyčku na miešanie. V poslednej dobe sa začínajú chemické prípravky vyrábať vo forme spreju, pripravené v potrebnej koncentrácii. K nutnému vybaveniu patria aj ochranné pomôcky — okuliare, klobúk, plášť, rukavice, gumáky. Proti ohryzeniu zajacmi alebo králikmi je treba mať chrániče
kmeňov, ktoré sa cez leto sťahujú. Najľahšie sú bambusové, prepletené drôtom, v zahraničí (NDR) sa vyrábajú z plastickej hmoty stočenej tak, že sa jedným koncom nasadí na stromček a otáčaním sa omotajú okolo kmeňa. Výber chráničov je veľký, postačí však aj obalenie stromčeka tvrdším papierom. Ďalšími pomôckami na ochranu sú oceľová kefa na oškrabanie starej kôry na kmeňoch, husenik — akési nožnice na dlhej tyči, ktorými sa odstrihávajú zámotky húseníc (možno nimi tiež odstrihávať slabé výhonky na stromoch), poháriky na osy, ktoré sa napĺňajú sladkou tekutinou a rozvešiavajú do korún stromov, štetček a pohárик s liehom na potieranie kolónií vlnatky krvavej, pasce a iné potreby na likvidovanie myší a hrabošov, na vyháňanie krtkov atď.
DO ČOHO ZBIERAŤ A DO ČOHO PLODY UKLADAŤ Ovocie a zeleninu zbierame do košíkov alebo priamo do lísk, do ktorých sa tvrdé plody skladajú na uloženie. Na zber drobného ovocia a paradajok potrebujeme prútené košíčky, ktoré sú široké a plytké, takže sa plody nemačkajú. Čerešne a slivky zbierame do prútených košíkov, ku ktorým pripevníme háčik z drôtu alebo z dreva, za ktorý košík pri trhání zavesujeme na vetvu, aby sme mohli zbierať oboma rukami. Tvrdé ovocie zbierame do trhacieho košíka, vyloženého pytlovinou proti pomačkaniu. Modernou zbernou nádobou je vak z pevnej plastickej fólie, ktorého dno sa dá ľahko otvoriť, a tak plody bez pomačkania vysypať na lísku alebo do poloklietky.
Zber ovocia a zeleniny: košíky, rebríky a trhač
Na uloženie ovocia zo záhradiek sú najlepšie lísky, vo väčšej záhrade sa používajú poloklece. V modernej záhrade, kde sa prevažná časť ovocných stromov pestuje v nízkych tvaroch, je zber pomerne jednoduchý. Ak pestujeme polokmeňe a vysokokmeňe, potrebujeme na zber rebríky. Najjednoduchší, ale aj najmenej bezpečný je jednoduchý rebrík, ktorý opierame do koruny stromu. Vhodnejšie sú rebríky dvojité, nazývané štafle, alebo rebríky s opornými tyčami. Potrebujeme tiež palicu alebo háčik na tyči na priťahovanie vetiev na okraji koruny, na ktorých býva najkrajšie sfarbené ovocie. Veľmi potrebným náradím je aj trhač ovocia — akýsi vrecúšok upevnený na dlhej tyči, ktorým sa zbierajú jednotlivé jablká alebo hrušky vo vzdialených častiach stromov.
Ostatné vybavenie záhradkára: koliesko, teplomer a drobné pomôcky
ĎALŠIE VYBAVENIE ZÁHRADKÁRA Čas, prácu aj silu šetrí dobré koliesko. Nemalo by chýbať v žiadnej záhradke, pretože je treba občas premiestniť väčšie množstvo hmoty, niekedy aj na väčšie vzdialenosti. Dnes sa bežne používa koliesko s bantamovým alebo aspoň pogumovaným kolesom. Železné koleso na tomto náradí patrí do múzea. Koliesko má byť vyvážené tak, aby hlavná váha nespočívala na rúčkach a aby sa ľahko ovládalo. Nesmieme zabudnúť na náradie všetkého druhu: kladivá, kliešte, skrutkovače, dláta, vŕtačku, klince, skrutky — stále je v záhrade čo opravovať. Taktiež sú potrebné drôty rôzneho priemeru, laná, štetce a pod. Vhodné je zaobstarať si súpravu náradia pre záhradkárov, v ktorej je všetko najpotrebnejšie.
Ďalej je treba mnoho drobností, ktorými má byť každá záhradka vybavená: teplomer (najmä maximominimálny), menovky, páska z PVC, lyko, bambusové tyče na podopieranie rastlín a ovocím obtažených vetiev stromov, sitá, háčiky na zavesenie náradia, ale aj rukavice na prácu, papier na zabalenie rezaných kvetov, ktoré si nesieme domov, atď.
Jednou z drobností, ktoré uľahčujú a spríjemňujú prácu, je chránič kolien, ktorý si môžeme podľa nákresu na str. 101 ľahko zhotoviť sami. V našich špecializovaných obchodoch sa každým rokom objavujú nové a nové pomôcky a náradie na skvalitnenie a uľahčenie prác v záhradke. Je dobré tento vývoj sledovať.
Zimná údržba záhradného náradia: čistenie, brúsenie a skladovanie
STAROSTLIVOSŤ A PORIADOK Po každom použití je treba náradie očistiť od zeme a zvyškov rastlín a uložiť na suché miesto, chránené pred nepohodou. A na jeseň, keď je jedného dňa všetka práca skončená, posledný list zhrabaný a posledný záhon pooraný, nastane chvíľa, keď záhradnícke náradie dlhší čas nebudeme potrebovať. Aby bolo na jar použiteľné a v poriadku, starostlivo ho pred zimou vyčistíme, opravíme a napustíme olejom.
Zoškrabeme hrdzu a poškodené miesto potrieme vazelínou alebo odpadovým olejom. Taktiež potrieme rýľe, lopaty a motyky. Všetko náradie zavesíme násadou dole na vopred pripravený vešiak. Postaráme sa o dôkladné očistenie a uloženie všetkých drahých motorových strojov a prístrojov, to isté platí o všetkých postrekovačoch a striekačkách, u ktorých venujeme pozornosť hlavne hlavici, aby v nej nezostali zvyšky postreku. Ošetríme koliesko — naolejujeme ložisko, aby neskrípalo, plechodú vaňu zvnútra aj zvonku očistíme od hrdze a namažeme olejom. Aj hadice potrebujú na zimu ošetriť, či sú z gumy alebo z plastickej hmoty. Gumové hadice treba potrieť glycerínom, aby zostali pružné. Zavesíme ich alebo navinieme tak, aby sa ani na jednom mieste neprelomili.
Vyčistíme a ošetríme aj všetky nádoby na výsevy — misky, truhlíky, kvetináče. Oplatí sa ich preparovať, aby sme zničili zárodky chorôb a škodcov. Rovnako ošetríme aj sadziace kolíky a lopatky. Aj lísky na ovocie ešte pred zberom vyčistíme a vydezinfikujeme, najlepšie zapálením sírovej sviečky v uzavretej miestnosti. Nože a nožnice treba nabrúsiť a ostrie jemne potrieť olejom. Pamätajme, že nože aj nožnice sa brúsia len z jednej strany, preto je lepší brúsok ako moderné brúsky, najmä pre očkovacie a roubovanie nože.
Parenisko v záhrade: stavba, vetranie a vykurovanie
STARŠIE ZARIADENIE — PARENISKO Sú to jednoduché stavby kryté sklom alebo fóliou, ktoré sa používajú na vypestovanie sadeníc zelenín a kvetín, na urýchlenie niektorých zelenín alebo na zakladanie zelenín na zimu. Nie je to zariadenie príliš moderné, v zelinárskej veľkovýrobe už pareniská dosluhujú a nahrádzajú ich rôzne fóliové tunely alebo skleníky, v záhrade však má svoje opodstatnenie a dá sa výhodne využiť. Stavíme ho na chránenom slnečnom a teplom mieste na suchom pozemku s priepustnou spodinou. Najlepšie je, keď parenisko smeruje od západu na východ, pretože vtedy rastliny využijú všetky slnečné lúče. Severnú stranu stavíme o 5—10 cm vyššiu ako južnú. Pri tomto sklone sa slnko využije čo najlepšie, ale zároveň pri daždi lepšie steká dažďová voda z okien. Parenisko stavíme vždy najmenej na dve pareniskové okná, najekonomickejšie sú štyri okná. Pri tomto počte okien sa najlepšie využije teplo a tiež môžeme v parenisku pestovať dostatočné množstvo rastlín pre všetky potreby. Pareniskové okná sa predávajú v normalizovanej veľkosti — 150 × 100 cm. Môžeme si ich aj sami vyrobiť zhotovením jednoduchého rámu z latí, ktorý zasklíme alebo potiahneme fóliou, priečne spevnenou pruhmi tkaniny. Fóliu pribijeme k rámu klincami. Tá sa musí každý rok vymieňať za novú, len pri veľmi opatrnom zaobchádzaní vydrží dlhšie.
Pareniškový rám môže byť betónový alebo drevený. Betónový má väčšiu trvanlivosť, ale je nákladný a do záhrady najmä esteticky menej vhodný ako drevený. Drevo je zvlášť vhodné pre svoje izolačné vlastnosti — zadržiava teplo. Drevené pareniská stavíme zo suchých smrekových dosiek hrubých 3—5 cm, širokých 30—40 cm a z dubových kolíkov alebo hranolov hrubých 6—8 cm a dlhých 80—100 cm. Aby drevo čo najdlhšie vydržalo, musíme ho impregnovat.
Kolíky zatĺčeme hlboko do zeme a na ne zvonka pribijeme dosky, takže vznikne rám pareniská, na ktorého horný okraj treba pribiť lištu, aby sa okno pareniská pevne usadilo. Prenosné ľahké rámy používame ako kryty, ktorými zakrývame podľa potreby jednotlivé záhony, kde chceme rastliny trochu urýchliť. Bočné dosky rámu majú byť vysoké asi 30 cm. Môžu byť zasklené alebo potiahnuté fóliou. V poslednom čase sa osvedčuje polyetylénová fólia DOLIT — vystužená mriežkou z polynetu s rozmermi ôk 5 × 5 mm. Je to nový perspektívny materiál, ktorý znesie porovnanie s podobnými zahraničnými výrobkami a má oproti klasickému materiálu — sklu a bežnej fólii — početné výhody: niekoľkonásobnú životnosť, oveľa vyššiu odolnosť proti mechanickému poškodeniu aj proti prelomeniu pod váhou snehu a vody, jednoduché uchytenie do rámov a vhodný rozptyl slnečného žiarenia. V Poľsku sa pri pestovaní uhoriek používajú ľahké fóliové kryty z rámu z drevených líšt, potiahnutého fóliou. Rám má rozmery 0,5 × 5 m. Uhorky sa vyseju na dno brázdy a rám sa položí na hrebene brázd. Keď rastliny vyrastú, rám sa podloží obrátenými kvetináčmi alebo tehlami, aby sa rastliny dotykom s fóliou nespálili. Parenisko treba vetrať, preto si musíme zaobstarať vetráky s troma zárezmi, aby sme mohli voliť výšku zdvíhania okna. Parenisko tiež musíme prikrývať, aby nevychladlo a rastliny sa nepoškodili. Na tento účel používame slamené alebo rákosové prikrývky. Slamené prikrývky sa pletú z rovnej dlhej slamy konopným motúzom namáčaným v oleji na špeciálnom ráme. Ich šírka má zodpovedať šírke pareniská. Najčastejšie sa vyrábajú vo veľkosti 200 × 160 cm, teda na dve okná, a rolujú sa. Rovnakým spôsobom sa vyrábajú prikrývky z rákosu. Niekedy treba slamené prikrývky ešte zakryť drevenou prikrývkou, aby boli chránené pred premoknutím. Drevené prikrývky sa zbíjajú z dosiek hrubých 1,5 cm, ktoré sa spájajú hore a dole latou. Medzery medzi doskami sa z vonkajšej strany prekryjú 2 cm latkami. Proti nadmernému slnečnému žiareniu sa rastliny v parenisku chránia tieňovkami, ktoré sa vyrábajú z rôznych materiálov, najčastejšie z rákosu alebo tenkých latiek, spájaných impregnovaným motúzom alebo drôtom. Tieňovky nemajú byť príliš husté, ale nemajú ani vrhať široké pásy tieňa striedané širokými pásmi prudkého svetla. Výhodné je upevniť tieňovky do rámu zodpovedajúceho svojimi rozmermi rozmerom okna pareniská. Parenisko sa bežne vyhrieha biologickým palivom — hnojom. Dá sa však aj vykurovať elektrickým prúdom, ktorý sa vedie jednoducho v zemi uloženým dobre izolovaným káblom. Takto možno úspešne vyhrievať aj polyetylénové tunely. Na vyhrievanie jedného okna pareniská je však spotreba elektrickej energie za 24 hodín zhruba 3 kW, čo predstavuje mesačne značnú sumu.
NOVŠÍ POMOCNÍK — KRYTY Z FÓLIE Majú podobné použitie ako parenisko alebo ľahké prenosné rámy, dajú sa však ľahšie zhotoviť a lepšie sa s nimi manipuluje. Na výrobu konštrukcie sú najvhodnejšie novodurové rúrky, z ostatných materiálov sú vhodné pozinkovaný drôt, železné obrúčové pásy, bambusové alebo vŕbové prúty a pod. Fóliu kupujeme vo forme rukávca, ktorý po rozstrihnutí dá pás široký 1,2—2 m. Pásy fólie, ktoré chceme spojiť, vložíme medzi dve dosky, aby okraje presahovali. Okraje zvaríme elektrickou žehličkou alebo spájkovačkou. Najjednoduchším typom krytov sú zvony z plastickej hmoty. Kostru zhotovíme z prútov alebo drôtu a potiaheme fóliou. Tieto zvony majú malé rozmery, ľahko sa prenášajú a sú určené na krátkodobé použitie. Sú vhodné pri pestovaní teplomilných plodových zelenín na zakrytie v počiatočnom období rastu, keď hrozí nebezpečenstvo nízkych teplôt. Iný jednoduchý fóliový kryt si zhotovíme tak, že stredom záhona vedieme jednoduchú konštrukciu z rúrok, ktoré môžeme zostaviť do potrebnej dĺžky. Cez ňu prehodíme fóliu, ktorej pozdĺžne okraje upevníme k zemi silnejšou latou, tehlami a pod. Čelné steny zopneme kolíčkami na prádlo. Vetráme čelnými stenami. Najrozšírenejšie sú kryty vo forme tunelov. Stavíme ich tak, že vo vzdialenosti asi 1 m od seba napichujeme oblúky zo silného drôtu z pásového železa alebo z bambusových či vŕbových prútov. Pri železných oblúkoch privaríme asi 30 cm od zeme ploché šliapky; zošliapnutím zarazíme oblúk ľahko do zeme, a šliapky okrem toho umožňujú zachovať rovnakú výšku všetkých oblúkov. Na oblúky natiaheme pásy fólie, ktorej pozdĺžne okraje pripevníme. Jednu stranu prisypeme zemou, takže je napevno, druhú upevníme doskou alebo železnou tyčkou, aby sme upevnenie mohli ľahko uvoľniť.
Fóliové kryty a tunely: ako ich zostaviť a správne vetrať
Touto stranou potom vetráme tak, že fóliu narolujeme k stredu oblúka a tam upevníme kolíčky na bielizeň. Pri stavbe oblúkov dbáme hlavne na to, aby boli zatĺčené pod rovnakým uhlom a aby boli v rovnakej výške. Na krytie radu rastlín, napr. paradajok, možno použiť aj ďalší jednoduchý kryt. Do radu rastlín sa vo vzdialenosti asi 2 m zatĺčú koly asi 60 cm vyčnievajúce zo zeme, a na ne sa pripevní drôt. Kolmo k drôtu sa pripevnia polkruhové obruče. Pásy fólie, široké asi 1 m, sa pripnú k drôtu kolíčkami na bielizeň, dolné okraje sa prisypú zemou. Vetrá sa horom, oba pásy sa od seba odtiahnu podľa potreby a pripnú kolíčkami k obručiam. Skladacie tunelové pareniská sa u nás bežne používajú. Je určené pre drobných pestovateľov. Skladá sa zo skladacieho kovového rámu, piatich polyetylénových oblúkov a polyetylénovej záhradníckej fólie. Fólia sa pripevňuje k zemi pomocou špeciálnych háčikov. Toto pareniská je veľmi skladné a ľahko prenosné, pretože jeho celková váha je len 17 kg. Je široké 121 cm, vysoké 60 cm (pri vrchole oblúka) a dlhé 313 cm. Montáž je veľmi jednoduchá a rýchla. Vetrá sa nadvihnutím okraja fólie. Menej sa zatiaľ používajú tzv. klimatizačné bunky, vhodné na urýchlenie teplomilných zelenín — paradajok, uhoriek, melónov, prípadne paprík. Klimatizačnú bunku tvoria štyri rúrky z novoduru vo vzdialenosti 50 × 50 cm, opnuté fóliou a zhora zakryté priehľadnou mísou z plastickej hmoty. Rastlina vnútri má skleníkové klíma na svoj rast, a keď rastliny dosahujú výšky mísy (stropu bunky), mísa sa sňme a potom sa rastliny pestujú normálne. Vyššie typy stavieb z fólií sa na záhradkách používajú málo. Ide v podstate o fóliové skleníky, ktoré sú tak vysoké, aby pod nimi človek mohol byť vzpriamený. Tieto stavby treba umiestniť na miesta chránené pred vetrom, pretože fólia sa silnými nápormi vetra ľahko potrhá. Odporúča sa preto tieto vyššie stavby chrániť pred vetrom napnutím riedkej silonovej siete cez fóliu.
Typov vyšších stavieb je mnoho a záleží hlavne na manuálnej zdatnosti a šikovnosti záhradkára aj na jeho fantázii, ako z líšt, kovových rúrok a fólie takú stavbu postaví. Najvhodnejšie šírky sú 3 m, 4,5 m a 6 m. Polyetylénová fólia je moderný pomocník záhradkára. Vytlačila takmer úplne sklo, pretože ho celkom dobre nahradí. Práca s ňou je jednoduchá. Naša bežná fólia sa však dá použiť len raz, najviac dvakrát, potom sa trhá a „oslepne“. Oplatí sa na najmenšie aj na veľké záhradné stavby.
Drôtenky pre ovocné steny: materiál, stĺpiky a upevnenie vetiev
// DRÔTENKY NA OVOCNÉ STENY // Zakladanie a tvarovanie ovocných stien si možno len ťažko predstaviť bez pomocnej drôtenky. Niektorému pestovateľovi stačí drôtenka z jediného drôtu, iní používajú drôty dva, niektorí až šesť drôtov nad sebou a ešte ich kolmo prekládajú drevenými tyčkami. V tom nie je ani tak rozdiel pestovateľský, ako ekonomický, pretože drôtenka je pomerne nákladná záležitosť, a taktiež estetický — príliš „zadrôtovaná“ záhrada nevyzerá dobre. Najdôležitejšou prácou pri stavbe každej drôtenky je zhotovenie nosných stĺpikov na oboch koncoch. Krajšie sú drevené koly alebo železné rúrky ako betónové stĺpiky. Treba ich hlboko zabetónovať a ešte vyprieť proti ťahu drôtu. Keď nie sú nosné stĺpiky dostatočne upevnené, drôt sa prehýba a vetvy sa ťažko k nemuuviazujú do správnej polohy. Drôt má byť pružný a dobre vysoké, aby pod nimi mohol človek stáť vzpriamene. Tieto stavby treba umiestniť na miesta chránené proti vetru, pretože sa fólia silnými nárazmi vetra ľahko potrhá. Odporúča sa preto tieto vyššie stavby chrániť proti vetru napnutím riedkej silonovej siete cez fóliu.
vypnutý. Ručne to nikdy dobre nedokážeme, musíme si pomôcť sťahovákm. Keď je drôtenka dlhšia, mal by byť každých 8—10 m ďalší podperný stĺpik. Vetvy k drôtu na drôtence upevňujeme pomocou menších a väčších háčikov v podobe písmena S. Máme ich mať v zálohe a podľa potreby vymieňať. Keď sa vetvy samy pod ťarchou ovocia pokládajú a háčik sa uvoľní, zavesíme ho na drôt, aby nespadol na zem a nestratil sa v pôde, a po zbere opäť ním vetvu upevníme do potrebnej polohy. Tieto háčiky by mali byť z pevného izolovaného drôtu, aby nepálili. Vetvy sa tiež môžu priväzovať k drôtence (alebo jedna k druhej) páskou PVC, je to však pracnejšie.
