Rez viniča: kedy a ako strihať vinič na záhrade

Vinič bez rezu za pár rokov zhustne, zospodu ostane holý a nesie množstvo malých strapcov, ktoré nedozrejú. Rez určuje, koľko bude strapcov, aké budú veľké a či drevo do zimy vyzreje. Postup sa líši podľa tvaru kra, pravidlá sú však pri všetkých tvaroch rovnaké.

• Staré drevo je staršie ako dva roky. Tvorí hlavu, kmeň a ramená kra a vinič v ňom ukladá zásobné látky.
• Dvojročné drevo sú zvyšky minuloročných čapíkov a ťažňov.
• Jednoročné drevo je minuloročný vyzretý výhonok. Jednoročné drevo z dvojročného dreva je plodné, vyrastú z neho letorasty so strapcami.
• Výhonok zo starého dreva (podpusta) vyrastá priamo zo starého dreva. Býva neplodný, ale slúži ako náhradné drevo na znižovanie a zmladzovanie kra.
• Letorasty sú tohtoročné zelené výhonky, v pazuchách listov z nich rastú zálistky.

Pri reze sa jednoročné drevo skracuje na čapíky (1–5 očiek), polťažne (6–9 očiek) alebo ťažne (10 a viac očiek) a staré odplodené drevo sa odstraňuje. Ako vinič rozdeľuje živiny medzi listy a strapce, opisuje článok Vinič hroznorodý: vlastnosti a vegetačný cyklus.

Hlavný rez je zimný. Vyššie tvary možno strihať už od polovice decembra, väčšinou sa však strihá vo februári a v marci, keď pominú silné mrazy. Teplota by pri reze nemala klesnúť pod −3 °C, zamrznuté jednoročné drevo sa láme.

Pri neskorom reze vinič „slzí“, z rán vyteká miazga. Kru to výrazne neublíži, silný výtok však môže vymáčať očká krátkych čapíkov, takže nevyrašia. V polohách s častými jarnými mrazíkmi sa naopak oplatí strihať neskôr: vinič neskôr raší a mráz mladé letorasty skôr obíde. Osvedčuje sa nechať pár očiek navyše a nadbytočné letorasty odstrániť až pri vylamovaní.

• Na jednoročné drevo použite ostré nožnice, na staré drevo pílku.
• Nad horným očkom nechajte asi 2 cm čapík. Jednoročné drevo pod rezom zasychá a očko rezané tesne by mohlo zaschnúť.
• Pri kroch prihrnutých na zimu zeminou najprv zem odhrňte a po reze odstráňte rosné korienky nad miestom štepenia.
• Suché a choré jednoročné drevo, zaschnuté čapíky a zamrznuté drevo (hnedé na reze) odrežte až po zdravé.

Plne vyvinutý ker vedený na hlavu nesie po reze zhruba 10–20 očiek. Preťažený ker dá veľa malých, kyslých strapcov a jeho drevo do zimy nevyzreje.

Ťažne vyväzujte vodorovne alebo do oblúka, vo zvislej polohe vyrašia len horné očká. Pod ťažňom nechajte vždy dvojočkový náhradný čapík, z ktorého vyrastie drevo na budúci rok. Odplodený ťažeň ďalšiu zimu odrežte aj s kúskom starého dreva až po tento čapík. Pri vyšších tvaroch nechávajte nízko pri zemi ešte jeden mrazový čapík, z ktorého možno ker obnoviť, keď vymrzne.

Kmienok je len 10–15 cm nad zemou, takže sa ker dá na zimu prihrnúť zeminou a strapce dozrievajú v teplom vzduchu pri zemi. Hodí sa do chladnejších polôh, úroda je však menšia ako pri vyšších tvaroch.

Odrody s dlhým rezom sa vedú rovnako, len sa z najvyššieho čapíka nechá ťažeň alebo polťažeň vyviazaný vodorovne ku kôlu a k nemu 3–4 čapíky. Budúci rok sa ťažeň odreže s časťou starého dreva a nareže sa nový.

Guyot je dnes najbežnejší tvar v malých vinohradoch aj na záhradách. Na nízkom kmienku sa každý rok nechá jeden (jednoduchý Guyot) alebo dva polťažne (dvojitý Guyot) vyviazané vodorovne na spodný drôt. Hodí sa pre odrody, ktoré plodia na dlhšom dreve.

1. 2. rok: oba výhonky skráťte na 25–30 cm (4–6 očiek). Po vyrašení nechajte na každom dve najvrchnejšie očká, spodné vylomte.
2. 3. rok: výhonok z horného očka skráťte na polťažeň so 6 očkami a vyviažte k drôtu, výhonok zo spodného očka na dvojočkový náhradný čapík.
3. Pri vylamovaní nechajte na polťažni len letorasty so súkvetiami, na náhradnom čapíku oba.
4. Každý ďalší rok odplodený polťažeň odrežte. Z náhradného čapíka horný výhonok skráťte na nový polťažeň, spodný na nový čapík.

Karlštejnské vedenie obnovuje polťažne striedavo, každý rok len na jednej strane kra. Rýnsko-hesenské vedenie je Guyot na kmeni vysokom 50–70 cm, obvykle s dvoma kmeňmi zakončenými polťažňom s 8 očkami.

Kordón má trvalé rameno zo starého dreva, na ktorom sa každý rok režú krátke čapíky. Nízky kordón lemuje chodník, stredný a vysoký pokryje múr domu. Vyšší kmeň dáva viac strapcov, obvykle však horšiu kvalitu, a hodí sa hlavne pre bujné odrody.

Vodorovný kordón zakladajte, až keď je výhonok dlhý a hrubý aspoň 6–7 mm, obvykle v 3. alebo 4. roku. Dovtedy jednoročné drevo strihajte pri zemi na 2 očká. Silný výhonok ohnite a vyviažte vodorovne k drôtu, na vodorovnej časti nechajte 4–6 očiek a očká na zvislej časti po vyrašení vylomte. Druhý výhonok skráťte na jednoočkový rezervný čapík. Každý rok rameno predĺžte o 4–6 očiek a ostatné výhonky skráťte na dvojočkové čapíky. Keď má rameno potrebnú dĺžku, režú sa len čapíky: horný výhonok sa odreže, spodný sa skráti na nový čapík. Dvojramenný kordón je lepšie viesť z dvoch kmeňov, každý na opačnú stranu.

Zvislý kordón sa zakladá v 2. roku, ak je aspoň jeden výhonok dosť silný. Odmerajte na ňom 40–50 cm, nad tým nechajte 3 očká a zvyšok odstrihnite, druhý výhonok skráťte pri zemi na rezervný čapík. Z letorastov na kmienku nechajte tri najvrchnejšie. Budúci rok skráťte zvislý výhonok na 3 očká (pri bujných kroch na 5–6) a bočné na 2 očká. Tak kmeň predlžujte až do výšky 200–250 cm.

Šikmý kordón pod uhlom 30–45° sa hodí do miest s tuhými zimami, pretože sa dá na zimu odviazať, položiť k zemi a prihrnúť zeminou alebo prikryť čečinou.

Južný múr je pre vinič najteplejšie miesto na záhrade, ker však musí byť vedený do plochy, nie do chumáča letorastov, ktoré sa navzájom tienia. Celý múr pokryje kombinácia zvislých kordónov s nízkym a vysokým kmeňom alebo vodorovné kordóny nad sebou, najmenej 100 cm od seba. Voľnejšie vedené ramená sa vyväzujú vejárovito k laťovej treláži, každý rok sa zakladá len jedno nové a obrast sa strihá na dvoj- až päťočkové čapíky.

Pergola a podlubie patria na miesto s celodenným slnkom a v závetrí. Vinič sa na nich vedie ako vodorovné kordóny alebo voľnejšie tvary a potrebuje pravidelné vylamovanie, inak sa rýchlo prehustí. Ktoré stolové odrody sa k múru a na pergolu hodia, nájdete v článku Vinič, ako pri múre urýchliť dozrievanie, v článku Vinič hroznorodý: ako zlepšiť kvalitu hrozna.

• Vylamovanie sa robí od polovice mája do začiatku júna, keď sú letorasty dlhé 20–25 cm a vidno násadu súkvetí. Odstráňte neplodné letorasty okrem tých, ktoré budete potrebovať na budúci rez, typicky letorast zo spodného očka čapíka. Z dvoch-troch letorastov z jedného miesta nechajte najsilnejší, letorasty na kmeni vylomte.
• Vyväzovanie: letorasty priebežne vyväzujte zvislo ku kôlu alebo ich zastrkávajte medzi dvojice drôtov.
• Zálistky v spodnej polovici letorastov vylamujte hneď, kým sú malé, prehliadnuté zastrihnite za prvým listom. Pri mladých kroch sa v prvých dvoch rokoch zálistky nechávajú.
• Vršikovanie: pri najskorších odrodách v čase, keď bobule mäknú, pri ostatných koncom augusta skráťte vrcholy letorastov. Drevo aj strapce lepšie vyzrejú.
• Odlistenie okolo strapcov zlepší vyfarbenie a obmedzí hnitie. S mierou, príliš odlistené strapce trpia úpalom.

Prevzdušnený ker menej trpí múčnatkou a peronospórou viniča.

Starý ker s vysokým kmeňom, ktorý robí len krátke prírastky, zmladíte takto: starý kmeň odrežte pílkou čo najnižšie pri zemi, jednoročné drevo z náhradného čapíka pri päte zastrihnite vo výške nového kmeňa a po vyrašení nechajte len dva letorasty na jeho konci a jeden pri päte ako náhradný. Ak pri päte nie je žiadny čapík ani výhonok zo starého dreva, nechajte najprv jeden rok vyrásť letorast zo starého dreva čo najnižšie.

Vinič na hlavu potrebuje kôl asi 2 m dlhý, hore hrubý aspoň 3 cm, zarazený 40 cm hlboko. Najdlhšie vydrží agát a dub, z ihličnanov smrekovec.

Pre Guyota a kordóny sa stavia drôtenka. Stĺpiky (kovové rúrky zabetónované 50–60 cm hlboko, betónové alebo z dubu či agátu) stoja po 4–5 m a krajné potrebujú vzperu alebo kotvu. Vo výške ramien je nosný drôt s priemerom 3,5 mm, nad ním v 25 cm a potom v 35 cm slabšie drôty 2–2,5 mm pre letorasty, najlepšie v dvojiciach. Pri múroch sa hodí treláž z latiek. Používajte pozinkovaný drôt.

• Príliš veľa očiek: malé kyslé strapce a nevyzreté drevo, ktoré v zime namŕza.
• Rez tesne nad očkom: horné očko zaschne.
• Ťažeň zvislo: vyraší len na konci.
• Bez náhradného čapíka: budúci rok nebude z čoho strihať a hlava kra každý rok povyrastie.
• Vynechané vylamovanie: prehustený ker tieni strapcom a viac ho napádajú choroby.

Všeobecné zásady rezu popínavých drevín zhŕňa sprievodca Rez kríkov a popínavých drevín.