Horčica biela (Sinapis alba) a ďalšie druhy horčice
Ako rastlina horčice vyzerá, kedy ju siať, prečo sa hodí na zelené hnojenie a ako sa z jej semien vyrába plnotučná, dijonská aj kremžská horčica
Ako vyzerá rastlina horčice bielej a odkiaľ pochádza
Stará jednoročná kultúrna rastlina.
- Stanovište: slnečné; priepustná, piesočnatá pôda, mierne vápenatá.
- Výška: až 1,2 m.
- Doba kvitnutia: jún–júl.
- Množenie: výsevom.
Pôvodným domovom horčice bielej je pravdepodobne Stredomorie a Predná Ázia. Toto staré korenie sa spomína už v Biblii a pestovalo sa dávno pred naším letopočtom. Rastlina tak mohla z kultúr vždy znova zdivieť a dnes rastie v Európe, Ázii aj Amerike. Väčšie oblasti pestovania sú v balkánskych krajinách, v Českej republike, v Holandsku a vo východnom Frízsku.
Jednoročná horčica biela patrí do čeľade kapustovitých rastlín (Brassicaceae). Semená obsahujú mastný olej, bielkovinu, sliz a glykozid sinalbín.
V záhrade možno horčicu bielu siať od polovice marca. Nekladie nijaké zvláštne nároky na pôdu, má rada slnko a teplo a skôr sucho než nadmernú vlhkosť. Okrem pestovania na semeno ako korenie sa dajú úplne mladé listy zbierať ako šalát (podobne ako žerucha).
Účinok: podporuje trávenie a odvodnenie.
Pestovanie horčice: kedy siať a ako ju zapraviť
Horčica biela patrí k najnenáročnejším rastlinám, aké sa dajú v záhrade vypestovať. Seje sa priamo na miesto od polovice marca až do konca augusta, do hĺbky jedného až dvoch centimetrov. Na semeno sa vysieva do riadkov vzdialených 20 až 25 cm, na porast na zapravenie naširoko zhruba 15 až 20 g osiva na meter štvorcový. Klíči rýchlo, za štyri až sedem dní, a od výsevu do rozkvitnutia jej stačí šesť až osem týždňov.
Pôdu si nevyberá, len v ťažkej a zamokrenej zostane zakrpatená. Znesie chlad aj mierny mráz, takže neskorý letný výsev ešte stihne narásť do zámrazu. V suchu potrebuje zálievku hlavne v čase klíčenia; neskôr si vystačí sama. Na semeno sa zberá, len čo šešuľky zožltnú a zaschnú – obvykle na prelome júla a augusta. Rastliny sa pokosia, nechajú doschnúť a semená sa vymlátia.
Pozor na osevný postup: horčica je kapustovitá rastlina, rovnako ako kapusta, reďkev alebo repka. Na záhon, kde kapustovitá zelenina rástla alebo ešte len porastie, sa preto nehodí – delí sa s ňou o choroby, hlavne o nádorovitosť kapustovitých. Na chudobnej alebo vyčerpanej pôde horčici pred sejbou prospeje dávka univerzálneho organického hnojiva, ktoré živiny uvoľňuje postupne.
Horčica na zelené hnojenie a ako medziplodina
Najčastejšie sa dnes horčica biela seje na zelené hnojenie. Dôvod je prostý: za šesť až osem týždňov vytvorí hustý porast, jeho korene prekypria a prevzdušnia pôdu a nadzemná hmota sa potom zapraví späť do pôdy ako organický materiál. Hodí sa preto ako medziplodina na voľný záhon po skorej zelenine aj ako jesenný pokryv, ktorý cez zimu chráni povrch pôdy pred vyplavením živín a pred utlačením dažďom.
Rozhoduje načasovanie: porast sa kosí a zapravuje na začiatku kvitnutia, najneskôr predtým, než sa stihnú vytvoriť semená – inak sa horčica na záhone sama vyseje a stane sa z nej burina. Zapravuje sa plytko, do piatich až desiatich centimetrov, kde sa rozloží najrýchlejšie; pri neskorom jesennom výseve sa dá porast nechať aj namrznúť a nechať ležať do jari ako mulč.
Zelené hnojenie vráti pôde organickú hmotu, ale nie veľa živín – horčica ich len premiestni z hĺbky k povrchu. Preto sa kombinuje s vyzretým kompostom alebo s univerzálnym organickým hnojivom. Po horčici sa dobre darí plodinám z iných čeľadí – napríklad repe, mrkve alebo uhorkám.
Horčičné semienko a použitie semien horčice
Horčica poľná = horčica roľná ako burina na poli
Horčica poľná, inak tiež horčica roľná, je skôr burinnou rastlinou. Je to takisto jednoročná rastlina, podobne ako horčica biela. Horčici bielej je podobná, no predsa má niektoré odlišné znaky:
- Celkový habitus rastliny: Dorastá zvyčajne do výšky 30–80 cm. Má vzpriamený a rozvetvený vzhľad. Rýchlo rastie a dobre sa prispôsobuje rôznym typom pôd.
- Listy: Listy horčice poľnej sú striedavé, perovitodielne a majú zúbkaté okraje. Sú podobné listom horčice bielej.
- Kvety: Kvety horčice poľnej sú svetložlté až sýtožlté. Rovnako ako u horčice bielej sú kvety usporiadané v strapcoch.
- Plody: Plodom sú šešuľky, ktoré obsahujú semená. Semená sú guľaté a majú hnedú farbu.
Horčica poľná je burinná rastlina, ktorá sa môže vyskytovať v poľnohospodárskych plodinách (najčastejšie v obilninách) a na neobrábaných plochách. Rastlina je známa svojou schopnosťou rýchlo obsadiť nevyužité miesta. Vzhľadom na schopnosť rýchleho rastu a prispôsobenia sa je horčica poľná považovaná za nežiaducu rastlinu na poliach, kde odoberá živiny pestovaným plodinám.
Horčica plnotučná a ďalšie druhy horčice: ako sa vyrába dijonská aj kremžská
Výroba plnotučnej horčice zahŕňa niekoľko krokov, najmä spracovanie a mletie horčičných semien. Na horčicu sú obvykle potrebné aspoň tieto dve suroviny:
- Horčičné semená: Zvyčajne sa používajú semená horčice bielej (Sinapis alba) alebo hnedej (Brassica juncea).
- Ocot: Je nevyhnutný na dosiahnutie kyslej chuti.
Horčica sa potom vyrába nasledujúcim postupom: Horčičné semená sa pomelú najemno. Pomleté semená sa zmiešajú s octom a ďalšími prísadami podľa receptúry. Niekedy sa pridáva aj soľ a cukor. Zmes sa nechá kvasiť, aby sa rozvinula typická chuť a aróma. Fermentácia trvá niekoľko dní až týždňov. Keď sa dosiahne požadovaná chuť, zmes sa zahreje, aby sa zničili enzýmy a fermentácia sa zastavila. Hotová horčica sa balí do pohárov alebo fľaštičiek a je pripravená na distribúciu.
Ďalšie druhy horčice
Okrem plnotučnej horčice existuje na trhu mnoho iných druhov horčice. Záleží na konzistencii, hrubosti mletia aj na pridaných prísadách. Niektoré z druhov sú tieto:
- Dijonská horčica: Jej základnou ingredienciou sú biele horčičné semená, víno (často biele) a ocot. Dijonská horčica má hladšiu konzistenciu a jemnejšiu chuť než tradičná plnotučná horčica.
- Alsaská horčica – táto horčica je jemne sladká a pridávajú sa do nej aj bylinky. Je jednou z najjemnejších francúzskych horčíc.
- Bretónska horčica – ďalšia francúzska horčica, tentoraz sú zvláštnou prísadou morské riasy.
- Kremžská horčica – horčica pochádza z rakúskeho mesta Kremže a vyrába sa z hrubo mletých žltých a hnedých horčičných semienok, cukru, soli, nekvaseného hroznového muštu a vínneho octu.
Semená horčice sa lisujú aj na horčicový olej, ktorý sa v Európe používa skôr v kozmetike a v technike než v kuchyni.
Králik na horčici – recept, ktorý si obľúbite
A aby nezostalo len pri slovách, prinášame vám obľúbený recept, v ktorom horčicu využijete na 100 %.
Čo budete potrebovať:
- 1 králik (rozporciovaný na jednotlivé porcie)
- 2 lyžice plnotučnej horčice
- 2 lyžice dijonskej horčice
- 2 lyžice olivového oleja
- 2 lyžičky medu
- 2 strúčiky cesnaku (nakrájané na tenké plátky)
- čerstvý tymian (podľa chuti)
- soľ a korenie podľa chuti
Aký je postup:
- Príprava marinády: V miske zmiešajte plnotučnú horčicu, dijonskú horčicu, olivový olej, med, cesnak, čerstvý tymian, soľ a korenie. Táto zmes bude marinádou na králika.
- Marinovanie králika: Kusy králika položte do hlbokej misky alebo pekáča a potrite ich marinádou. Uistite sa, že sú všetky časti králika marinádou dobre pokryté. Nechajte králika marinovať aspoň 30 minút alebo ideálne cez noc v chladničke, aby dobre nasiakol vôňu a chuť všetkých ingrediencií.
- Predhrejte rúru na 180 °C.
- Pečenie králika: Kusy králika s marinádou preneste do pekáča a pečte v predhriatej rúre asi 45-60 minút alebo kým mäso nie je mäkké a dobre prepečené. Počas pečenia môžete králika občas preliať marinádou.
- Podávanie: Jedlo podávajte teplé, ozdobené čerstvým tymianom. Podávať ho môžete s ryžou, zemiakovou kašou alebo so zeleninovými prílohami podľa vlastnej chuti.
Tento recept ponúka kombináciu sladkej a pikantnej chuti vďaka spojeniu plnotučnej a dijonskej horčice s medom.
Časté otázky o horčici
Kedy siať horčicu bielu?
Od polovice marca až do konca augusta, priamo na miesto do hĺbky jedného až dvoch centimetrov. Na semeno sa seje skoro na jar, na zelené hnojenie kedykoľvek cez sezónu – aj neskorý augustový výsev stihne do zámrazu vytvoriť použiteľný porast.
Aký je rozdiel medzi horčicou bielou, poľnou a čiernou?
Horčica biela (Sinapis alba), nazývaná aj horčica siata, je kultúrna rastlina pestovaná na semeno a na zelené hnojenie. Horčica poľná čiže roľná je jej divorastúca príbuzná a na poliach sa správa ako burina. Horčica čierna má semená tmavšie a ostrejšie.
Ako sa vyrába plnotučná horčica?
Semená sa pomelú najemno, zmiešajú s octom, soľou a cukrom podľa receptúry a zmes sa nechá niekoľko dní až týždňov kvasiť. Keď má požadovanú chuť, zahreje sa, aby sa fermentácia zastavila, a plní sa do pohárov.
Čím sa líši dijonská a kremžská horčica?
Dijonská sa robí z bielych semien s vínom a octom, má hladkú konzistenciu a jemnejšiu chuť. Kremžská pochádza z rakúskej Kremže, melie sa hrubo zo žltých aj hnedých semien a pridáva sa do nej nekvasený hroznový mušt – je preto zrnitá a nasladlá.
Je horčica poľná burina, ktorej sa musím zbaviť?
Na poli áno, pretože rýchlo obsadí voľnú plochu a berie živiny pestovaným plodinám. V záhrade stačí ju vytrhať skôr, než vytvorí šešuľky – jednoročná rastlina sa bez semien nevráti. Kvety sú pritom vďačnou pastvou pre opeľovače, takže pár rastlín na okraji záhona neuškodí.
Dajú sa listy horčice jesť?
Áno. Úplne mladé listy sa zbierajú a používajú do šalátu podobne ako žerucha, majú nasladlo ostrú chuť. Staršie listy už zdrevnatejú a zhorknú.
