Poľníček je nenáročná listová zelenina, ktorú možno zbierať od jesene do jari. V skleníku alebo fóliovníku dáva čerstvé listy aj v decembri a januári, vonku prezimuje na záhone. Stačí ho zasiať v správnom čase.

Poľníček (Valerianella locusta) je nízka jednoročná rastlina, ktorá tvorí prízemskú ružicu drobných lyžičkovitých listov. Hovorí sa mu aj valeriánka, poľníčkový šalát alebo jednoducho poľníček. Listy majú jemnú, mierne orieškovú chuť. Nezamieňajte ho s valeriánou lekárskou, čo je trvalka liečivka, hoci obe rastliny sú príbuzné.

Hlavnou výhodou poľníčka je, že rastie už pri teplotách nad 4 °C. Preto sa pestuje hlavne v chladnej časti roka, keď by šalát alebo špenát rástli len pomaly. Rýchlo rastie, zaberá málo miesta a po zbere letnej zeleniny tak využije záhon, ktorý by inak zostal prázdny.

V skleníku je poľníček jednou z najspoľahlivejších plodín pre zimné obdobie. Stačí mu nevykurovaný alebo len temperovaný skleník. Ďalšiu zeleninu vhodnú na toto obdobie nájdete v článku Čo pestovať v skleníku v zime.

Poľníček sa seje v dvoch obdobiach: neskoro v lete a na jeseň pre zber od jesene do jari, alebo koncom zimy a skoro na jar pre jarný zber. V lete sa nepestuje. S predlžujúcim sa dňom a teplom rýchlo vybieha do kvetu a listy strácajú kvalitu.

Vonku sa oplatí siať v niekoľkých dávkach s odstupom dvoch až troch týždňov. Rastliny zo skoršieho výsevu pozbierate na jeseň, neskoršie prezimujú a dajú úrodu na konci zimy a na jar. Prehľad výsevov ďalších druhov zeleniny pre skleník nájdete v kalendári skleníka.

Poľníček potrebuje na vyklíčenie mierne teplo, ale potom mu naopak svedčí chlad. V skleníku sa orientujte podľa týchto hodnôt:

V horúcom počasí klíči poľníček nerovnomerne. Pri augustovom výseve preto udržujte pôdu stále vlhkú a v najväčších horúčavách záhon mierne zatienite. V skleníku v zime naopak zbytočne nekúrte: pri vyšších teplotách a slabom zimnom svetle sa rastliny vyťahujú a sú náchylnejšie na choroby. Za slnečných dní vetraje.

Vonku poľníček dobre znáša mráz. V silných mrazoch alebo v drsnejších polohách mu pomôže netkaná textília, chvojie alebo nízky tunel. Pod krytom sa dá zbierať aj v zime. Aké kryty sa na to hodia, opisuje článok Fóliovníky a tunelové kryty.

Poľníček možno pestovať z priameho výsevu aj z predpestovanej sadby. Na záhone je bežnejší priamy výsev, v skleníku sa osvedčuje aj sadba, pretože lepšie využije miesto a rastliny sú vyrovnanejšie.

Priamy výsev. Poľníček nemá zvláštne nároky na pôdu, stačí bežná záhradná pôda bez buriny. Hodí sa na záhon po zbere ranej zeleniny, cibule alebo zemiakov. Pôdu len plytko nakyprite, nehĺbte ju hlboko, poľníčkovi vyhovuje skôr uľahnutejší povrch. Sejte do riadkov vzdialených asi 10–15 cm, zhruba 1 cm hlboko. Po zasiatí pôdu mierne utužte a polievajte. Semená klíčia pomalšie ako u šalátu, počítajte zhruba s dvoma týždňami. Až do vzchádzania udržujte povrch vlhký. Husté porasty predeňte, aby mali rastliny okolo seba vzduch.

Sadba. Vysievajú sa po niekoľko semien do sadbovačov alebo malých buniek. Po vzchádzaní udržujte sadbu v chlade (8–12 °C) a na svetle, aby sa nevyťahovala. Vysadzuje sa s koreňovým balom, približne v spone 10 × 10 cm. Po výsadbe udržujte 1–2 dni vyššiu teplotu, 14–16 °C, a potom ju znížte na 5–8 °C. Viac o predpestovaní sadby píšeme v článku Množenie rastlín a presvetľovanie sadby.

Zalievanie. Pôda by mala byť mierne vlhká, nie mokrá. V zime v skleníku zalievajte menej a radšej dopoludnia, aby listy do večera oschli.

Odrody sa líšia veľkosťou a tvarom listov, rýchlosťou rastu a odolnosťou voči chorobám. Pre skleník volte odrody s tmavozelenou vzpriamenou listovou časťou a s odolnosťou voči plesni, pretože v uzavretom vlhkom prostredí je riziko chorôb vyššie. Vzpriamené listy sa navyše menej zašpinia od pôdy.

Osvedčené odrody (dostupnosť overte u predajcov osiva):

• ‚Vit‘: tmavé zelené listy, pre jesenné aj jarné pestovanie.
• ‚Elan‘: vhodný aj pre pestovanie pod krytom.
• ‚Verte de Cambrai‘: stará francúzska odroda s menšími, tmavými listami.
• Veľkolisté typy (predávajú sa ako veľkolistý alebo holandský veľkolistý): stredne zelené oválne, predĺžené listy, dajú väčšiu úrodu na plochu.

Na obale osiva sledujte, či je odroda určená pre jesenný, alebo jarný výsev. Niektoré odrody sú vyšľachtené na zimné pestovanie a lepšie znášajú chlad.

Poľníček ohrozujú hlavne tri hubové choroby:

• Pleseň poľníčková: žlté škvrny na líci listov a sivastý povlak na rube, šíri sa vo vlhku a chlade.
• Múčnatka: biely múčnatý povlak na listoch. Proti nej sú niektoré novšie odrody odolnejšie.
• Sivá pleseň: vodnaté škvrny, hnitie a sivý chmýrnatý povlak, hlavne v hustom a vlhkom poraste.

Prevencia je pri všetkých rovnaká: nesejte príliš husto, v skleníku pravidelne vetrajte, zalievajte pri zemi a nie na listy, a neprehnojtujte dusíkom. Nadbytok dusíka robí pletivá mäkké a náchylnejšie na plesne aj hniloby. Na záhone môžu listy okusovať slimáky a slizniaky, hlavne vo vlhkej jeseni, preto je vhodné porast kontrolovať.

Poľníček sa zberá, keď má ružica zhruba 4–8 listov, zvyčajne za 6–10 týždňov od výsevu podľa teploty a svetla. Celé ružice sa odstrihnú nožom tesne nad zemou, aby držali pokope. Môžete tiež postupne otrhávať jednotlivé vonkajšie listy a srdce nechať ďalej rásť.

Zbierajte za bezinzového počasia. Zmrznuté listy nechajte na záhone rozmraziť, po rozmrazení sú v poriadku. Zbierajte len toľko, koľko hneď spotrebujete. V chladničke vydrží poľníček len niekoľko dní.

Pretože rastie tesne pri zemi, býva medzi listami piesok. Ružice preto dôkladne prepláchnite vo viacerých vodách. Použitie je hlavne surové: ako samostatný šalát s olejom a octom alebo v kombinácii s repou, jablkami, orechmi či teplými zemiakmi. Hodí sa aj do zmesí s ďalšími druhmi listovej zeleniny, napríklad s hlávkovým šalátom, špenátom alebo žeruchou. Na zimné šaláty sa hodí aj šalátová čakanka.

Poľníček nepatrí k náročnej zelenine. Po dobre pohnojenej predplodine mu zvyčajne stačia živiny, ktoré v pôde zostali. Na chudobnejšiu pôdu stačí pred výsevom zapriahnuť vyzretý kompost alebo miernu dávku organického hnojiva. Čerstvý hnoj a silné dávky dusíka sa pri listovej zelenine pestovanej v zime neodporúčajú, pretože pri slabom svetle sa v listoch hromadia dusičnany a rastliny sú náchylnejšie na plesne.

Hnojík je organické hnojivo, ktoré sa uvoľňuje postupne. Pod poľníček ho stačí zapriehnuť do záhona pred výsevom, množstvo pre jednotlivé balenia nájdete v dávkovaní.