Podpníky jabloní a ovocných stromov: M9, M26, MM106 a ďalšie podľa veľkosti stromu

Podpník je koreňová časť ovocného stromu, na ktorú je zaštepená alebo okulovaná odroda. Odroda určuje, aké ovocie bude strom rodiť. Podpník určuje, aký veľký strom bude, kedy začne plodiť a koľko rokov vydrží. Rovnaká jabloň ‚Idared‘ na podpníku M 9 zostane okolo 2–3 m a prvé jablká dá o dva až štyri roky. Na semenáči vyrastie do mohutného stromu, ktorý začne plodiť až po šiestich aj viac rokoch, zato bez kôlu a na desiatky rokov. Do malej záhrady sa pri jabloniach najčastejšie volí M 9, M 26 alebo MM 106, pri čerešniach GiSelA 5, pri hruškách dula. Prehľad nižšie vám pomôže vybrať podľa miesta, ktoré pre strom máte.

Podpník pôsobí na celý strom, nielen na korene:

• Rast a veľkosť koruny. Slabý podpník dá malý strom, bujný veľký.
• Nástup a pravidelnosť plodnosti. Na slabých podpníkoch stromy plodia skoro a veľa, na bujných neskôr.
• Dĺžka života. Stromy na slabých podpníkoch starnú skôr, na semenáčoch sa dožívajú vysokého veku.
• Ukotvenie a nároky na pôdu. Slabé podpníky majú jemné plytké korene bez kolového koreňa, potrebujú oporu, zálievku a úrodnú pôdu.
• Odolnosť. Podpník ovplyvňuje aj mrazuvzdornosť koreňov, znášanlivosť sucha a vápnika a citlivosť na niektoré choroby.

Podpníky sa delia na dve skupiny. Semenáče sa pestujú zo semien, majú mohutné korene a hodia sa pre vysokokmene, polokmene a štvrťkmene. Typové (vegetatívne množené) podpníky sa množia odkopkami (hrúžením) alebo odrezkami, takže majú vždy rovnaké, známe vlastnosti. Označujú sa skratkou a číslom, napríklad M 9 alebo MM 106. Písmená prezrádzajú pôvod: M = East Malling (Anglicko), MM = Malling–Merton, české podpníky z Těchobuzíc nesú skratku J-TE (jabloň).

Platí jednoduchá zásada: čím väčší tvar stromu chcete, čím chudobnejšia je pôda a čím slabšie odroda sama rastie, tým bujnejší podpník zvoľte. Naopak bujne rastúcej odrode a úrodnej pôde vyhovie slabší podpník.

Zakrpatený ovocný strom nie je zvláštny druh ani „bonsaj“. Je to bežná odroda, ktorú drží malú jedno z troch opatrení:

1. Slabo rastúci podpník. Najčastejšia cesta. Pri jabloniach M 9 a M 26, pri hruškách dula, pri čerešniach GiSelA 5, pri slivkách WaVit.
2. Medzištep (vložka). Na bujný podpník, ktorý dobre drží v zemi aj na horšej pôde, sa zaštepí kus kmienka zo slabého podpníka (pri jabloniach typicky M 9) dlhý aspoň 15–20 cm a až naň odroda. Strom má hlboké korene bujného podpníka, ale menšiu korunu a skoršiu plodnosť. Hodí sa na chudobnejšie pôdy a na miesta, kde by strom na samotnom M 9 trpel suchom.
3. Kompaktné odrody. Niektoré odrody rastú slabšie samy od seba: takzvané spur typy s krátkymi plodonosnými konárikmi a stĺpovité ovocné stromčeky. Na slabom podpníku zostávajú najmenšie.

Výhody sú zrejmé: prvé ovocie už druhý až štvrtý rok, zber aj rez zo zeme, na malej ploche viac odrôd s postupným dozrievaním. Daňou za to je trvalá opora, pravidelná zálievka v suchu, lepšia pôda a kratší život. Jabloň na M 9 v pásovej výsadbe plodí zhruba 20–25 rokov, na stredne bujných podpníkoch okolo 30 rokov.

Pri jabloniach je výber najväčší. Podpníky, ktoré sa dnes v ovocných škôlkach bežne predávajú:

• M 9 je najrozšírenejší zakrpatený podpník. Korení plytko, v suchu trpí nedostatkom vody a bez opory sa ľahko vyvráti. Patrí do úrodnej, hlbšej a vlhkejšej pôdy a na miesta, kde budete polievať. Plody sa na ňom dobre vyfarbujú.
• M 26 je o niečo silnejší a lepšie znáša horšie podmienky. Pre záhradkárov je to častý kompromis medzi veľkosťou stromu a nárokmi.
• M 7 znáša sucho aj mráz stredne dobre a hodí sa pre menšie zákrsky tam, kde je pre M 9 pôda príliš chudobná.
• MM 106 skoro a bohato plodí, dobre kotví a je odolný voči mrazu. Je však citlivý na krčkovú hnilobu, preto nepatrí do ťažkej zamokrenej pôdy.
• Semenáč sa hodí pre vysokokmene do sadov a veľkých záhrad, do vyšších polôh a tam, kde strom nebudete polievať.

Podpníky radu M sú málo odolné voči vlnačke krvavej, rad MM je voči nej odolný. Ako sa jabloň na rôznych podpníkoch reže a tvaruje, opisuje článok rez jablone.

Dula robí z hrušky malý, skoro plodiaci strom, má však dve slabiny. Jej korene sú plytké a namŕzajú, preto sa stromčeky na dule po jesennej výsadbe na zimu prihŕňajú zeminou. A niektoré odrody s ňou zle zrastajú, medzi nimi ‚Williamsova‘, ‚Lucasova‘ a ‚Charneuská‘. Tie sa pestujú s medzištepom odrody, ktorá s dulou zrastá dobre. Kvalitná škôlka to má vyriešené, pri kúpe sa však opýtajte. Ako sa o hrušky na dule starať, opisuje článok dula ako podpník.

Hruška na semenáči neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a príliš vápenatú pôdu, zato korení hlboko a vydrží sucho aj vietor. Viac o druhu v článku hrušky.

Vtáčia čerešňa je klasický podpník pre veľké čerešne. Má svetlú kôru, ktorá v predjarí menej pohlcuje slnko, takže strom začne rašiť neskôr. Pre malú záhradu nie je vhodná, čerešňa na nej vyrastie do mohutného stromu so zberom z rebríka.

GiSelA 5 drží čerešňu zhruba na polovičných rozmeroch a umožní zbierať zo zeme. Potrebuje úrodnú pôdu, zálievku v suchu a v prvých rokoch kôl. Na chudobnej suchej pôde strom na nej zakrpatie.

Mahalebka znesie sucho a vápnik, ale s radom odrôd čerešní horšie zrastá. Pre višne je spoľahlivá. Rez čerešní na rôznych podpníkoch opisuje článok rez čerešní, o druhu viac v článkoch čerešne a višne.

Pri broskyniach rozhoduje hlavne pôda. Semenáč broskyne potrebuje ľahkú a teplú pôdu a vo vápenatej trpí chlorózou. Na vápenaté a suchšie pôdy sa volí GF 677, na chladnejšie a ťažšie pôdy slivkový podpník (St. Julien A, myrobalán). Pri marhuliach sa v teplých oblastiach so suchšou pôdou používa myrobalán, na chladnejšie a vlhkejšie miesta slivkové podpníky.

Pri slivkách sa dodnes pestujú aj stromčeky „na vlastných koreňoch“ z koreňových výmladkov neštepenej ‚Domácej slivky‘. Korenia plytko a sú mrazuvzdorné, ale výmladky berte len zo zdravých stromov bez šarky. Postup opisuje článok množenie odrezkami a ďalšie spôsoby rozmnožovania. Kôstkoviny na rôznych podpníkoch sa režú rovnako, pozri rez slivky, rez marhule a rez broskyne.

Veľkosť stromu je až druhá otázka. Prvá je, čo vydrží pôda pod ním. Slabé podpníky korenia plytko, a preto znesú aj plytšiu pôdu, ale vyžadujú vlahu. Bujné podpníky idú do hĺbky a vodu si nájdu samy.

Hladina podzemnej vody smie byť najviac asi o tretinu plytšie, než uvádza tabuľka. Kde je vyššie, sadte na vyvýšený kopček z navezenej zeminy alebo zvoľte plytko koreniaci podpník.

• Plytká pôda, vysoká hladina vody: jablone a hrušky na slabých podpníkoch, drobné ovocie.
• Svah so suchou a chudobnejšou pôdou: bujnejšie a hlbšie koreniace podpníky, prípadne jabloň s medzištepom M 9 na silnom podpníku.
• Ťažká vlhká pôda: nie MM 106 ani semenáč broskyne; pri kôstkovinách skôr St. Julien A.
• Vápenatá suchá pôda: pri čerešniach a višniach mahalebka, pri broskyniach GF 677; nie dula.
• Miesto po vykopanom starom strome: na miesto rovnakého druhu sadte s iným podpníkom, napríklad po hruške na dule hrušku na semenáči, po čerešni na vtáčej čerešni čerešňu na mahalebke, a jamu naplňte čerstvou zeminou. Jablone sú na opakovanú výsadbu najmenej citlivé, najmä na slabých podpníkoch.
• Vyššie a drsnejšie polohy: bujné podpníky a semenáče, ktoré lepšie znášajú mráz, vietor a sneh.

Pre akýkoľvek podpník platí: pôdu pred výsadbou prekyprite a zlepšite kompostom. Ako stromy na slabých podpníkoch po výsadbe prihnojovať, aby rástli a neprerodili sa, opisuje článok hnojivo na ovocné stromy.

Stromčeky na semenáčoch potrebujú kôl len 5–8 rokov, kým zosilnie kmeň. Stromčeky na slabých podpníkoch (M 9, M 26, J-TE-H, dula, GiSelA 5, WaVit) majú korene také jemné, že ich opora musí držať celý život, inak ich vietor alebo veľká úroda vyvráti.

• Dĺžka kôlu: zákrsok a vreteno asi 130 cm, štvrťkmeň 160 cm, polokmeň 210 cm, vysokokmeň 250 cm. Kôl má končiť asi 10 cm pod najnižším konárom, do koruny nesiaha.
• Umiestnenie: asi 10 cm od kmienka na strane prevládajúceho vetra, zatlčený 30 cm do dna jamy ešte pred sadením.
• Viazanie: najprv voľne, pevne až po sadnutí zeminy, širokým popruhom alebo páskou do osmičky. Na rad zákrskov je praktickejšia drôtenka.
• Hĺbka výsadby: miesto štepenia (ohyb kmienka tesne nad koreňmi) musí zostať nad zemou. Keď ho zasypete, odroda vytvorí vlastné korene, strom zbujnie a vplyv zakrpateného podpníka sa stratí. Koreňový krčok má po zasadení vyčnievať asi 5–6 cm nad povrch, po sadnutí zeminy bude stromček tak hlboko ako v škôlke.
• Koreňová os: pri plytko koreniacich podpníkoch, ako je M 9, sa oplatí, keď je v zemi aspoň 25–35 cm podpníka. Stromček lepšie zakotví a vytvorí viac koreňov.

Celý postup od jamy po zálievku je v článku výsadba stromov, odstupy od suseda rieši článok vzdialenosť stromu od hranice pozemku.

• Stromček bez visačky. Podpník na stromčeku nespoznáte. Kupujte v škôlke, kde ho uvedú, inak neviete, aký veľký strom budete mať o desať rokov.
• Zakrpatený podpník bez kôlu a zálievky. Jabloň na M 9 na suchom veternom mieste sa buď vyvráti, alebo zakrpatie.
• Vysokokmeň do malej záhrady. Semenáč alebo vtáčia čerešňa o pár rokov zatieni celú záhradu a zber bude nebezpečný.
• Miesto štepenia pod zemou. Najčastejší dôvod, prečo „zakrpatený“ strom po rokoch zbujnie a prestane plodiť.
• Slabá odroda na slabom podpníku do chudobnej pôdy. Strom sa skoro vyčerpá plodnosťou a prestane prirastať.
• Výhonky z podpníka. Výmladky pri päte kmeňa vylamujte hneď, inak podpník prerastie odrodu.
• MM 106 alebo dula do mokra. Oba trpia na zamokrenej pôde, MM 106 navyše krčkovou hnilobou.

Ako sa podpníky štepia a okulujú, opisuje článok štepenie ovocných stromov. Tvary, ktoré sa na jednotlivých podpníkoch pestujú, rozoberá článok tvary ovocných stromov.