Réva vinná: ako zlepšiť kvalitu hrozna a špeciálne pestovateľské techniky
Chcete vypestovať dokonalé stolové hrozno? Naučte sa prerieďovať kvetenstvo, krúžkovať ťažne, cizelovať bobule, pestovať révu v skleníku aj preštepovať kry na stanovišti.
Špeciálne práce vo vinici na zlepšenie kvality hrozna
Doplnkové práce vo vinici
Každý, kto pestuje révu vinnú zo záľuby, zaujíma sa aj o niektoré špeciálne práce, ktoré sa bežne nerobia, ale ktoré vedú k zvýšenej kvalite hrozna, alebo skúša niektoré špeciálne pestovateľské opatrenia, nové odrody a pod.
Zásahy na zlepšenie kvality stolového hrozna
Uplatňovanie špeciálnych zásahov pri pestovaní stolových odrôd na zlepšenie kvality hrozna nie je u nás zavedené a nemá žiadnu tradíciu, pretože sa stolové odrody pestujú len okrajovo a bežnými spôsobmi ako moštové odrody. Ak chceme vypestovať zvlášť pekné hrozno, treba zaradiť do bežného ošetrovania aj niektoré špeciálne zásahy.
Prerieďovanie kvetenstiev a bobúľ u stolových odrôd
Prerieďovanie kvetenstiev je základným zásahom, ktorý sa používa vo všetkých oblastiach, kde sa stolové odrody tradične pestujú. Nie je nevyhnutné pri všetkých stolových odrodách, len pri tých, ktoré sú veľmi plodné a pri vysokej plodnosti vzniká nevhodný pomer medzi veľkosťou listovej plochy a úrodou. Počíta sa, že na 1 g hmotnosti hrozna by malo pripadať 10 – 12 cm² listovej plochy kra. Tento pomer je potrebné zistiť pre každú pestovanú odrodu orientačne a overiť si tak, koľko hrozna podľa hustoty olistenia a hmotnosti hrozna danej odrody je možné na letorasте ponechávať. Čím väčšiu hmotnosť majú hrozna, tým väčšiu listovú plochu potrebujú. Stáva sa, že podľa uvedenej korelácie zistíme, že pri odrodách s hroznom veľkej hmotnosti by mali byť na jeden hrozen dva letorasty, aby sme dosiahli správny pomer. Tento pomer nie je dôležitý len pre vývoj bobúľ a hmotnosť celého hrozna, ale je veľmi dôležitý pre skoré dozrievanie stolových hrozna, atraktívne sfarbenie bobúľ a príjemné chuťové vlastnosti. Kvetenstvia prerieďujeme v čase, keď sú letorasty asi 10 – 15 cm dlhé a keď kvetenstvia trčia nad listami letorastov, takže sú dobre prístupné. Kvetenstvia vyštipujeme palcom a ukazovákom, pri odrodách s menej hmotnými hroznom tak, aby na každý letorasт pripadlo jedno kvetenstvo, a pri odrodách s veľkými hroznom tak, aby na dva letorasty pripadlo jedno kvetenstvo. Tento zásah je vhodný hlavne pri odrodách s riedkymi hroznom, pretože po zásahu sa kvietky lepšie opelia a hrozno zhustne. Vďaka lepšiemu vývoju jednotlivých hrozna zostáva väčšinou celková úroda na ker rovnaká, ako keby sme kvetenstvia neprerieďovali, ale podstatne sa zlepší vývoj aj chuťové vlastnosti jednotlivých hrozna. Tento zásah je bezpodmienečne nutný pri Košutovom hrozne a je vhodný pri odrodách Volžský, Krása Povolžia, Pannónia Kincse, Cardinal, Chrupky biele a Chrupky červené.
Prerieďovať bobule možno dvoma spôsobmi: odrezaním terminálnej časti strednej stopky hrozna alebo cizelovaním hrozna.
Odrezanie stopky a cizelování hrozna pre väčšie bobule
Odrezanie terminálnej časti strapca je vhodné pre stolové odrody s dlhými strapcami. Ak po odkvitnutí, keď sa bobule začínajú rýchlo zväčšovať, odstrihneme terminálne časti strapca tak, že na strapci ponecháme len 3 – 6 bočných vetiev vychádzajúcich z bazálnej časti strapca pri stopke hrozna, dosiahnemé v strapci niekoľko zmien. V tomto období majú bočné vetvy strapca možnosť predĺžiť sa zvýšeným prílivom rastových látok (giberelínov). Tým sa strapec zväčší do šírky. Súčasne so znížením počtu bobúľ zbývajúce bobule na bočných vetvách strapca rýchlejšie rastú a sú väčšie aj v záverečnej fáze ich veľkosti. Pretože je strapec skrátený, ale široký, bobule umiestnené na bazálnej časti hrozna rovnomerne mäknú a dozrievajú. Získame tak hrozná, ktoré majú všetky bobule dobre dozreté a dozrievanie sa urýchli.
Obr. 29. Zlepšenie vývoja stolových hroznov odrezaním koncovej časti strapca
Cizelovaním hroznov získame veľmi veľké bobule. Toto opatrenie sa väčšinou používa pri pestovaní viniča hroznorodého v skleníku. Spočíva v odstraňovaní jednotlivých bobúľ alebo niekoľkých bobúľ na malom rozvetvení strapca hneď po nasadení bobúľ. Cizelovanieho opakujeme v 14-dňových intervaloch až do zmäknutia bobúľ. Zakaždým sa odstráni len časť bobúľ na miestach, kde sa strapec príliš zahusťuje a kde sa začínajú bobule dotýkať. Niekedy sa spája cizelování s odrezaním terminálnej časti strapca, pričom cizelování sa niekoľkokrát opakuje. Postupným odstraňovaním bobúľ sa dosiahne pomalý prechod živín do bobúľ ponechaných na hroznoch. Keby sa cizelování vykonalo naraz hneď po nasadení bobúľ, upravil by sa prívod živín iba na ponechané bobule a tie by sa zväčšili len nepatrne. Cizelování sa kedysi používalo pri pestovaní stolových hroznov v okolí Paríža a hroznom s abnormálne vyvinutými bobuľami sa hovorievalo „parížske hrozná“.
Krúžkovanie viniča: ako zlepšiť nasadenie, veľkosť bobúľ aj dozrievanie
Krúžkovanie spočíva v odstránení asi 3 – 5 mm širokého pásu kôry a lyka z niektorej nadzemnej časti kra – kmeňa, ramien alebo ťažňov. Krúžkovanie kmeňov sa síce najľahšie vykonáva, ale negatívne ovplyvňuje celú rastlinu. Ramená sa krúžkujú pomerne ťažko, pretože ich povrch je značne nerovný. Najčastejšie sa používa krúžkovanie ťažňov, ktoré ovplyvňuje len menšiu časť rastliny. Musí sa ním úplne prerušiť odchod asimilátov z časti nad krúžkom, pričom nesmie byť narušená drevná časť. Ak je vyrezaný iba neúplný kruh
kôry a trebárs len úzky pás kôry zostane neprerušený, krúžkovanie nemá žiadny účinok. Krúžkovaním sa znižuje prívod asimilátov do koreňového systému, takže kry sa oslabujú. Preto musí vždy zostať určitá časť kra bez krúžkovania. Krúžkovaním možno ovplyvniť niektoré fyziologické pochody, čo sa prejaví zlepšeným nasadzovaním bobúľ, zväčšením hmotnosti bobúľ alebo urýchlením zrelosti hrozna.
Rastlina sa snaží zahojiť rany spôsobené krúžkovaním. Rýchle hojenie rany ruší účinok, ktorý sa mal dosiahnuť. Preto sa musí krúžkovať tak, aby rany boli otvorené vtedy, keď sa má objaviť fáza vývoja, ktorú chceme ovplyvniť. Pri krúžkovaní je fáza vývoja rastliny hlavným a jediným faktorom určujúcim kvalitu a veľkosť výsledného účinku. Krúžkovaním možno ovplyvniť ako počet bobúľ v hrozne, tak ich veľkosť aj dobu zrania.
Pre zlepšenie násady bobúľ je nutné krúžkovať na začiatku kvitnutia alebo najneskôr v jeho priebehu. Tento zásah zlepšuje násadu bobúľ hlavne u bezsemenných odrôd (Korintka, Sultánka, Perletta, Delight a pod.). U semenných odrôd môže mať tento zásah vplyv len na vývoj malých a partenokarpických bobúľ, ktoré by inak opadali.
Krúžkovanie na zväčšenie veľkosti bobúľ je vyskúšané u bezsemenných odrôd. Musí sa vykonávať v okamihu prirodzeného opadu bobúľ po odkvitnutí, kedy sa súčasne preriedria bobule odrezaním terminálnej strapiny a ťažne sa okrúžkujú.
Pre urýchlenie zrania sa skôr odporúčalo krúžkovať v období mäknutia bobúľ. Tento termín je však vhodný jedine pri veľmi teplom počasí v období zrania, ktoré v týchto podmienkach rýchlo postupuje. Podľa bulharských skúseností možno urýchliť zranie bobúľ v oblastiach s nestálymi klimatickými podmienkami jedine krúžkovaním v období tesne po odkvitnutí. Zásah v tomto období je teda vhodný nielen pre bezsemenné odrody, ale reagujú naň aj početné stolové odrody, ktoré vytvárajú semená. Najviac reagujú neskoré odrody, ako napríklad Bolgar. Krúžkovaním sa u Bolgaru nielen urýchli zrelosť o 10 – 14 dní, ale súčasne sa zvýši cukornatosť, zníži sa obsah kyselín, zväčší sa veľkosť a hmotnosť bobúľ aj hmotnosť celého hrozna. Zvyšuje sa aj schopnosť hrozna znášať prepravu. Na kroch formovaných do väčších tvarov je možné krúžkovať každoročne. Krúžkuje sa krúžkovacími kliešťami (nožnicami), ktorými sa najprv ľahkým privieraním a otváraním naznačí dookola obvodu ťažne miesto, kde chceme krúžkovať, a potom otočením ľahko privretých nožníc sa strhne pás kôry. Na slabších ťažňoch sa ponecháva nad krúžkom 5-6 letorastov, na ktorých sa má účinok prejaviť, a na silnejších ťažňoch 7-8 letorastov. Kry, ktoré sú preťažené úrodou vplyvom nadmerného zaťaženia plodnými očkami, nereagujú na krúžkovanie. Reakcia na krúžkovanie sa rovnako výrazne znižuje suchom. Preto je najvýhodnejšie krúžkovať len dobre živené, zavlažované a optimálne zaťažené kry.
Vreckovanie hrozna: ochrana pred vtákmi, hmyzom aj chorobami
Vreckovanie hrozna môže slúžiť jednak na ich ochranu pred vtáctvom a hmyzom, jednak na ochranu stolového hrozna pred postrekovými látkami aj na urýchlenie ich zrelosti.
Na ochranu hrozna pred poškodením vtáctvom a hmyzom sa používajú buď bežné kupecké papierové vrecká, alebo vrecká ušité z organtínu. Vrecká sa
navliekajú na hrozno po jeho zmäknutí. Papierové vrecká sú málo priedušné, takže v niektorých vlhkých rokoch sa v nich dosť silne rozšíri pleseň sivá. Organtínové sú priedušné, ale ich zhotovenie je pracné.
Ochranu hrozna pred vtáctvom aj hmyzom zaistia tiež celofánové vrecká, ktoré zároveň urýchlia zrelosť hrozna. Pri použití týchto vreciek uchránime bobule pred postrekovými látkami a bobule sú obzvlášť pekne sfarbené aj ojínené. Po odkvitnutí stolových odrôd urobíme posledný ochranný postrek tak, aby bol strapec chránený pred napadnutím hubovými chorobami. Potom kvetenstvo umiestnime do dostatočne veľkých celofánových vreciek, ktoré možno kúpiť hotové. V celofánových vreciach sa bobule vyvíjajú o niečo rýchlejšie, najmä vtedy, keď sú vrecká vystavené slnečnému svitu. Hrozno vyvíjajúce sa vnútri vreciek je chránené pred napadnutím hubovými chorobami aj pred napadnutím hmyzom alebo vtáctvom. Nie sú ani postriekané ochrannými látkami, používanými v letnom období na postreky révy. Celofán je priepustný pre plyny aj vodné pary, a preto v ňom bobule nehnilejú. Nesmú sa používať vrecká z plastov, v ktorých sa zráža vodná para a bobule čoskoro zhnilejú. Do celofánových vreciek možno umiestňovať kvetenstvo ešte pred kvetením, aj keď neboli ošetrené ochrannými látkami proti chorobám a škodcom. Celofánový obal ich väčšinou uchráni od veškerého napadnutia. Riziko je však väčšie ako pri vreckaní po odkvitnutí.
Rýchlenie révy pri južných stenách: rané hrozno bez skleníka
Urýchľovanie stolových hrozien pri južných stenách je dobre známym, no málo využívaným spôsobom zlepšovania ich kvality. Na juh obrátené steny oplotení alebo steny budov sa veľmi dobre hodia ako stabilná ochrana zmierňujúca prúdenie vzduchu a otepľujúca prostredie v bezprostrednej blízkosti – a to odrazom slnečných lúčov, ako aj akumuláciou tepla a jeho uvoľňovaním v noci. Vinič vysadený pri stene a tvarovaný vhodným spôsobom urýchľuje priechod jednotlivými fenofázami a jeho hrozná skôr dozrievajú. Teplota a intenzita žiarenia pri južnej stene majú zároveň veľký význam pre zvýšenie plodnosti. Preto je možné používať pri južných stenách pravidelné tvary s krátkym plodonosným obrastom, ako sú vodorovné alebo zvislé kordony, ktoré umožňujú lepšie využitie plochy. Ich správne ošetrovanie je síce náročnejšie, ale efekt je väčšinou väčší ako pri voľných palmetách, ktoré na stenách najčastejšie vidíme.
Voľné palmety bývajú väčšinou prehustené letorastmi, ktoré smerujú od steny do voľného priestoru a rôzne sa prekrývajú a zatieňujú. Tým sa nevyužívajú výhody, ktoré je stena schopná poskytnúť, ak sa letorasty vedú pravidelne do plochy, pred kvitnutím sa zaštipujú a ich pazúchy sa vylamujú. Pôsobenie steny sa môže ďalej zvýrazniť tým, že na horný okraj upevníme šikmú sklenenú striešku, ktorá chráni na stene vedené kry pred zmočením ich listovej plochy dažďom a zároveň bráni rýchlemu stúpaniu teplého vzduchu pozdĺž južnej steny nahor. Jeho akumulácia pod strieškou zvyšuje teplotu. Ak sa majú získať obzvlášť rané hrozná, je možné pred južnú stenu postaviť rámy potiahnuté plastom, ktoré siahajú až po vrchnú sklenenú striešku. Tak vznikne dočasne uzavretý priestor, kde sa oteplenie prejavuje obzvlášť silno, a preto sa musí zaviesť vhodné vetranie. Teplota by nemala prekročiť 35 °C.
Na výsadbu pri južných stenách používame hlavne odrody, ktorých hrozná zlepšením tepelných podmienok najviac zvyšujú svoju kvalitu, ako napr. Pannónia Kincse. Vysádzajú sa tu aj odrody, ktoré pri stenách zvyšujú plodnosť, ako Chrupka biela a Chrupka červená. Teplo sa tiež môže využiť na získanie veľmi raných hrozien Čabianskej perly alebo na dozretie veľmi neskorých odrôd, ktoré by v danej oblasti vôbec nedozreli, napr. Guzal kara, ktorej hrozná sú atraktívne a hodia sa aj na uloženie na neskorší konzum.
Vinič vysadený pri stene potrebuje na dosiahnutie vysokej plodnosti a kvality hrozien aj ďalšie podmienky. Je to dôkladné a hĺbkové spracovanie pôdy so zásobným hnojením pred výsadbou, priebežné hnojenie minerálnymi a organickými hnojivami v rokoch plodnosti a hlavne závlaha, pretože pás pôdy pri stene býva suchší ako voľná pôda v záhrade.
Pestovanie viniča vo fóliovníku: typy, termíny zberu a vhodné odrody
Pestovanie viniča hroznorodého v skleníku
Je zamerané na získanie kvalitných hroznom zvláštnych odrôd, ktoré by sa nedali v oblastiach s menej priaznivými klimatickými podmienkami pestovať voľne. Vinič hroznorodý možno pestovať v vykurovaných skleníkoch, čo sa uplatňuje hlavne v krajinách s nízkymi letnými teplotami (Belgicko, Holandsko, Anglicko), alebo v oblastiach s krátkou vegetačnou dobou (Leningrad a i.). Všade tam, kde suma aktívnych teplôt dosahuje 2400 °C, je možné pestovať vinič hroznorodý v nevykurovaných skleníkoch. Vykurovanie skleníkov je nákladné, a preto sa pestovanie viniča vo vykurovaných skleníkoch v oblastiach s krátkou vegetačnou dobou nevypláca, jedine v kombinácii s pestovaním zeleniny či kvetín. Vinič hroznorodý možno v oblastiach s dostatočne dlhou vegetačnou dobou tiež krátkodobo urýchliť (1-2 mesiace). Urýchľuje sa na jar alebo sa pritopieva na jeseň, čo závisí od pestovaných odrôd. Spôsoby pestovania viniča hroznorodého pod sklom môžeme podľa úpravy vegetačnej doby a podľa termínu zberu rozdeliť takto:
1. Veľmi raný zber hrozna (apríl-máj): začiatok vykurovania v novembri až decembri. Vhodné odrody: Frankental, Fosterov semenáč.
2. Raný zber hrozna (jún-júl): začiatok vykurovania vo februári až marci. Vhodné odrody: Frankental, Fosterov semenáč, Royal modrý i Royal biely, Black Alicante a Cardinal.
3. Bežný zber hrozna (september-október): bez vykurovania. Všetky menované odrody.
4. Neskorý zber hrozna (november-december): pritápanie na jeseň, aby hrozno dozrelo. To potom zostane visieť na kríkoch až do neskorého zberu. Vhodné odrody: Dodrelabi (Gros Colman) a Muškát alexandrijský.
Pre pestovanie viniča hroznorodého pod sklom sú potrebné určité typy skleníkov. Najlepšie sa osvedčuje belgický typ, ktorý je sedlovým skleníkom so šírkou 7-10 m, dĺžkou 20 m, výškou bočných stien 1 m a výškou hrebeňa 3-3,5 m. Šírka šikmej zasklenej plochy musí byť najmenej 3,5 m, vhodnejšia je väčšia. Pod dlhými stenami skleníka sa stavia betónový základ tak, že sa do pôdy zapustia betónové stĺpiky na vzdialenosť 200 cm od seba do hĺbky 80 cm a cez ne sa potom vybetónuje vystužený preklad zapustený len 20 cm do pôdy a vyčnievajúci asi 20 cm zo zeme. Preklad nesmie siahať hlboko do pôdy, aby korene
kríkov mohli prerástať aj mimo skleníka. Sedlové skleníky sa orientujú dlhou osou v smere sever-juh. Dajú sa používať aj pultové skleníky, ktoré majú zvislú stenu murovanú alebo sú pristavané k južnej stene budovy či ohradenej steny. Tieto skleníky sa odporúčajú hlavne pre oblasti s menej priaznivými klimatickými podmienkami, pretože únik tepla z nich je menší. Orientujú sa v smere východ-západ. Južná šikmá zasklená plocha musí byť opäť aspoň 3,5 m široká. Sklon šikmých zasklených plôch je pre vinič hroznorodý najvhodnejší pod uhlom 30-35° meraným od horizontálnej roviny.
Príprava pôdy, výsadba a tvarovanie kríkov v skleníku
Pôda v skleníku sa pripravuje rigolovaním do hĺbky 80 až 100 cm. Ťažkú pôdu je nutné odľahčiť alebo najlepšie vymeniť. Pôda musí byť záhrevná, kyprá, s vysokým obsahom humusu (3 – 5 %) a zaručujúca dobrú výmenu plynov aj rýchly odtok prebytočnej vody. Aby sa pri zavlažovaní pôda nezamočila, je výhodné položiť v hĺbke okolo 80 cm drenážnu vrstvu štrku alebo drenážny rúrkový odvod, spádovaný do zbernej jímky. Pri rigolovaní doplníme pôdu fosforečnými a draselnými hnojivami, tak ako už bolo naznačené v stati o zakladaní viníc, a súčasne pridávame rozležaný kompost. Pôda sa má pripraviť aspoň 1 m za obvod skleníka.
Sadenice sa vysádzajú 100 cm od seba pozdĺž dlhých stien vo vzdialenosti 50 – 70 cm od nízkej steny skleníka. Používajú sa sadenice štepované na podpníky, ktoré znášajú vyššie zasolenie pôdy hnojivami, pretože sa pôda v skleníku vydatne hnojí. Najčastejšie sú podpníky V. solonis x V. riparia 1616 C, V. riparia x V. rupestris 101-14 a V. berlandieri x V. riparia Kober 5 BB. Hľadajú sa nové podpníky. Väčšinou sa štepuje len na krátke podpníkové rezky (dvojočkové) a sadenice sa pestujú v kartónoch či kvetináčoch. Pre nevykurované skleníky sa používajú sadenice s dlhým koreňovým kmeňom.
Kríky sa tvarujú ako zvislý kordon s kmeňom 50-60 cm vysokým, ktorý potom prechádza do šikmého kordonového ramena vedeného 30-40 cm pod strechou skleníka. Rameno býva dlhé 300 až 400 cm a je na ňom krátky plodonosný obrastok vo forme dvojočkových čípkov pre odrody plodné z najnižších očiek, prípadne dlhý obrastok vo forme päťočkových čípkov pre odrody plodné z vyššie postavených očiek. Hustotu obrastku riadime podľa plodnosti a bujnosti rastu odrody. Na starších kordonoch bývajú problémy s udržaním dostatočnej vzrastnosti na spodných čípkoch. Vyrovnanosti rastu sa dá pomôcť odviazaním terminálnej časti šikmého kordonu a jeho sklonom k povrchu pôdy v čase rašenia očiek a počiatočného rastu letorastov.
Letné ošetrovanie zelených letorastov je veľmi pracné. Každý letorost sa zaštipuje na dĺžku 5 listov a pazúchy sa na ňom vylamujú. Odstraňujú sa tiež úponky. Súkvetia sa preriedia na jeden hrozen na jednom letoroste. Letorasty sa rozmiesťujú na drôty natiahnuté vo vzdialenosti 30 – 40 cm pod strechovitou plochou skleníka a dbá sa na to, aby slnečným lúčom bola vystavená v bezprostrednej blízkosti skla čo najväčšia listová plocha. Optimálne zaťaženie kríkov plodnými očkami je veľmi dôležité. Nadmerné zaťaženie spomaľuje dozrievanie, znižuje kvalitu hrozna a podporuje aj možnosť popraskania šupky bobúľ, ktorá je veľmi slabá.
Hnojenie, zálivka a ochrana révy pred chorobami v skleníku
Hnojenie a zalievanie sú pri pestovaní v skleníku veľmi dôležité. Organické a minerálne hnojivá sa zapracúvajú na jeseň po opadnutí listov a potom sa zavlažia. Najvhodnejšie je používať také hnojivá, ktoré sú dobre rozpustné a majú málo balastných látok, aby sa nezvyšovala zasolenie pôdy. Tomu najlepšie zodpovedajú hnojivá rady HydroComplex alebo tekuté hnojivá Empekasol a pod. Odporúčané dávky hnojív sa značne líšia. Sú však pomerne vysoké, a preto je nutné dopĺňať ich neustále organickou hmotou, ktorá sa dodáva každoročne vo forme rašeliny, kompostu alebo maštaľného hnoja. Zavlažovanie sa odporúča buď formou dažďovania, alebo lepšie pomocou drenážnych rúrok uložených v hĺbke 30 cm, aby sa nenarušoval vzdušný režim pôdy. Na jeseň sa zavlažuje 50 l vody na 1 m². Potom sa dávajú dve závlahové dávky v polovičnom množstve na jar, a to jedna pred raštením a druhá asi dvadsať dní nato. Tesne pred kvetením sa opakuje znovu rovnaká dávka ako pred raštením. V období pred mäknutím bobúľ sa dáva niekoľko menších dávok v desaťdňových intervaloch. V starších kultúrach, kde sa v pôde zvýšil obsah solí, sa zasolenie v zimných mesiacoch občas vyplavuje vodou. Použije sa dávka najmenej 100 l vody na 1 m².
Cizolovanie hrozna je nutné u niektorých odrôd, ktoré majú hustejší hrozen. Dosahujú sa tak väčšie bobule a menšie napadnutie sivou plesňou. Na vypestovanie zvlášť veľkých bobúľ sa dá využiť aj postupné cizolovanie.
Udržiavanie teplotného režimu je zvlášť dôležité a spočíva vo vetraní, zatieňovaní a prípadne vykurovaní skleníka. Vo vegetačnom období viniča by sa mala pohybovať teplota v rozmedzí 18 – 25 °C. Stúpne-li teplota vonku na 25 °C, potom je nutné skleník zateniť. Vetranie musí byť účinné a trvalo využívané. Vzdušná vlhkosť sa má pohybovať v rozmedzí 60 – 70 % relatívnej vzdušnej vlhkosti a udržiava sa rozprašovaním vlažnej vody.
Ochrana proti chorobám a škodcom spočíva hlavne v ošetrení proti kučeravosti (dravé roztoče), oidiu (0,5% roztok Sulikolu na letorasty dlhé 10 cm pred kvetením, po odkvitnutí a v lete podľa potreby), čiernej škvrnite (0,2% roztok Dithane M-45 po vyrašení alebo Folpan), pavúčim roztočovi (0,1% roztok Neoronu podľa potreby počas vegetácie) a Botrytis cinerea (0,25% roztok Euparenu pred kvetením, po odkvitnutí, pred mäknutím). K ochranným postrekovým látkam sa vždy pridáva komplexné listové hnojivo.
Odrody pre skleníky sú presne vymedzené a je ich veľmi málo: Royal so svojimi mutáciami, Fosterov semenáč a Frankental. Pre neskoré zbery je možné zaradiť Gros Colman. V menšej miere sa pestuje Muškát alexandrijský, Black Alicante a skúšajú sa rôzne orientálne odrody a novošľachtenia (Vitra). Bežne používané stolové odrody nedávajú zďaleka také dobré výsledky ako odrody vyskúšané pre skleníkovú kultúru, u ktorých sa počíta so zberom okolo 3 kg hrozna na 1 m² skleníka.
Pestovanie viniča hroznorodého v skleníku je pracné a náročné. Vyžaduje značnú dávku odborných znalostí a nadšenia.
Preštepovanie viniča na stanovišti: kedy a ako na to
Preštepovania viniča na stanovišti
Veľmi často sa stáva, že sa vo vinici vyskytujú kry, ktoré plne nevyhovujú požiadavkám pestovateľa. Buď sú to kry nevhodnej odrody, ktoré sa do výsadby dostali ako prímesok, alebo sú to kry s nízkym stupňom vyšľachtenia, ktoré nepravidelne rodia alebo opŕchavajú. Nevhodné kry môžeme na mieste preštepiť a výsadbu zjednotiť. Preštepovania sa dá tiež využiť na zmenu odrody, ktorá na danom stanovišti nevyhovuje, a preštepiť väčší počet krov. Často sa to využíva pri skúšaní nových odrôd, keď sa nová odroda štepí na staršie kry, aby sa čoskoro dosiahla plodnosť a mohlo sa rýchlo orientačne posúdiť, či bude pre dané podmienky vyhovovať.
Predtým sa preštepovania vykonávalo tvrdými rúbmi do rozštiepenia na koreňový kmeň. Pri použití tejto metódy je percento uchytenia vyššie len v niektorých rokoch a okrem toho je nevýhodou aj to, že uchytené rúby sa môžu po niekoľkých rokoch vylomiť. Ak sa táto metóda ešte používa, je dôležité vybrať na preštepovania správny čas. Najvhodnejší je čas, keď sa na kri, ktorý chceme preštepiť, vytvorili už zelené letorasty dĺžky 5 – 7 cm. Vtedy je aj deliacá činnosť kambiu obnovená a rúby sa čoskoro spoja s podpníkom. V tomto čase sa ker zostrihne pod miestom štepovania a na koreňový kmeň sa zasadí do rozštiepenia dva rúby oproti sebe.
Rúby sa odoberajú už na jeseň, keď vyberieme niekoľko prútov dobre vyzretého révia z kra, ktorý má byť naštepovaný, dezinfikujeme ich v roztoku Euparenu alebo Rovralu, vložíme ich do polyetylénového vrecka a uchováme v chladnom pivničnom priestore alebo zakopcujeme zabalené prúty do pôdy na tienistom mieste. Pred použitím namočíme rúby na 24 hodín do vody a potom ich zastrihujeme do klinu tesne pod očkom. Na rúbe ponecháme 2 očká. Aby sa koreňový kmeň nerozštiepil príliš hlboko, je vhodné obviazať ho asi 5 – 7 cm pod zostrihnutým miestom drôtom, ktorý musíme po zrastení rúbov uvoľniť. Po nasadení rúbov položíme cez hornú vodorovnú reznú ranu na podpníku pásik PE fólie a ohneme ju okrajom dolu. Nakoniec omotáme vrch koreňového kmeňa počínajúc drôtovým úväzkom špirálovo nahor PE očkovacou páskou, ktorú dobre uťahujeme. Je vhodné omotať aj oba rúby, aby sa z nich nevyparovala voda. Pritom však musíme dávať pozor na očká, ktoré musia zo závitov pásky vyčnievať. Potom nakopčíme na preštepovania ker pôdu a ľahko zakryjeme aj rúby. Po vyrašení očiek odkryjeme vrcholky rúbov a až v letnom období odkopčíme celé kry. Uchytenie rúbov zlepšíme, ak ich budeme prechodne napájať vodou, aby ich pletivá nevysychali. Na vrcholky rúbov sa nasadí gumová hadička asi 15 cm dlhá, ktorá sa priväzuje ku kolíku zarazenému do zeme, aby sa rúb nevylomil. Do hadičky sa naleje destilovaná voda a hore sa hadička uzavrie gumovou záťkou. Nalievanie destilovanej vody sa opakuje denne asi po dobu 14 dní. Potom sa rúby už natoľko spoja, že nie je potrebné sýtiť ich vodou týmto spôsobom.
Preštepovanie tvrdým roubom do zeleného výhonku krok za krokom
Zo všetkých spôsobov preštepávania na stanovišti, ktoré sme v Lednici vyskúšali, dáva najistejšie výsledky preštepovanie tvrdým roubom do zeleného výhonu. Tento spôsob je jednoduchý a dáva možnosť pripraviť rouby v miestnosti pri stole. Preto by sa tiež hodil pre veľkovýrobu na preštepovanie koreňáčov podpníkovej révy, vysadených ako podsadba do starších viníc, kde sa štepované sadenice ťažko ujímajú, pretože im nemôže byť venovaná náležitá starostlivosť.
Táto metóda vyžaduje opäť odber roubov už na jeseň, po prechode slabších mrazíkov. Rouby uchovávané cez zimu v PE fólii trpievajú niekedy napadnutím sivou pleseňou. Je preto vhodné dezinfikovať ich pred uložením v roztoku Chinosolu alebo Kryptonolu po dobu 12 hodín (prípadne aj v 0,25% roztoku Euparenu). Na jar kry, ktoré majú byť preštepované, odrežeme nad miestom štepenia. Z päty kmeňa vyraší zo spiaceho očka letorasty. Keď sú asi 15 cm dlhé, vylámeme všetky, ktoré sú nevhodne umiestnené, a ponecháme 3 po obvode päty kmeňa. O niekoľko dní nato preštepujeme všetky tri letorasty tvrdými roubmi. Rouby po zimnom uložení najprv namočíme na 24 hodín do vody. Potom režeme ostrým nožom kliny tesne pod očkom. Rouby necháme jednooké. Narezbované rouby vkladáme do čistej, mäkkej alebo destilovanej vody. V nádobe s vodou ich potom vynášame na stanovište, kde sa budú preštepovávať kry.
Pri väčšom množstve preštepovávaných krov si môžeme pripraviť rouby deň vopred. Na stanovišti, kde máme už vopred pripravené kry s tromi letorastmi, vkladáme rouby do letorastov orezaných do rozštepu. Robíme to tak, že letorasty orežeme pokiaľ možno nízko nad druhým až tretím očkom. Potom vystrihíme ostrým nožom na zelenom letorasde výrez tvaru V. Do vystrihnutého letorastu nasadíme do klinu orezaný tvrdý roub a zatlačíme jeho špičku až do kolienka letorastu. Pritom dbáme o zachovanie striedavého postavenia očka medzi letorastom a roubom. Potom vezmeme očkovaciu PE pásku a omotáme miesto štepu špirálovo tak, že začneme pod kolienkom, do ktorého sme zatlačili špičku roubu. Postupujeme nahor a dbáme na to, aby sa špirálové závity prekrývali a nikde nevyčnievali pletivá letorastu alebo tvrdého roubu. Páskou ovinieme len miesto spojenia, prípadne celý roub, na ktorom opäť vynecháme očko, ktoré musí zo zábaľu vyčnievať. Pri poslednom závite pásku dvakrát podvlečieme a pevne pritiahne jej koniec. Takto ošetrené rouby sa veľmi dobre ujímajú a z troch roubov na jednom kre rastú vždy najmenej dva. Na slabších kroch stačia na preroubovanie dva letorasty. U preroubovaných krov v letnom období neustále a pravidelne vylámeme všetky letorasty rastúce zo starej drúzy pôvodného kra a vyväzujú sa letorasty narastajúce z očka roubov a vylámujú sa na nich pazúchy. Najvhodnejšie je ponechať na každom preroubovanom kre len dva najlepšie rastúce rouby a najslabší roub aj s letorastom, na ktorom sedí, odstrániť. V suchých obdobiach roka sa oplatí zálivka preroubovaných krov, prípadne ich prihnojenie kombinovaným hnojivom. Letorasty z roubov môžu dorásť do dĺžky 100 až 200 cm i viac. Koncom augusta ich zaštipneme, aby sme podporili dozrievanie dreva. V nasledujúcom roku z nich hneď formujeme kmene aj ťažne, na ktorých už zbierame prvú úrodu novo naštepovanej odrody. Preštepovanie tvrdým roubom do zeleného letorastu sa dá vykonávať aj na vrchole kmeňov väčších tvarov, ak nechceme staršie hrubé kmene úplne odstraňovať. Musíme hlavne dbať na to, aby sme na preštepovávaných kroch nenechávali buď žiadne ďalšie letorasty, ak ide o malé tvary unifikovaného vedenia, alebo výrazne zredukovali korunu veľkých tvarov. Ovinutie roubov PE páskou uvoľňujeme až v nasledujúcom roku počas vegetácie. Skoro uvoľnené rouby sa môžu vylomiť.
Výstavné hrozná: ako pripraviť krásny exponát z vlastnej vinice
Výstavné hrozná
Každoročne poriadajú odbočky Českého záhradkárskeho zväzu miestne či okresné výstavy ovocia a zeleniny. Na nich bývajú vystavované aj hrozná. Z kríkov odtrhnuté hrozná, položené na misky, rýchlo podliehajú skaze. Pekne sa na výstave vyníma hrozno na letorastoch, vyrastajúcich z kvetináčov. Takýto výstavný exponát sa pripravuje počas celej vegetácie. Zjara sa ponechá na kríkoch, ktorých hrozná chceme vystavovať, jeden polotažeň navyše. Ostatné tažne narežeme len krátke, aby sme na nich trochu zredukovali úrodu. Vybraný polotažeň prevlečieme dnom väčšieho kvetináča, v ktorom sme spodný otvor trochu zväčšili, aby sme umožnili prevlečenie. Očká pod dnom kvetináča aj očká, ktoré budú vnútri kvetináča, zaslepíme. Polotažeň vo zväčšenom otvore utesníme kúskom drevenej vlny, na dno kvetináča dáme drenážnu vrstvu hrubého piesku a potom ho naplníme ľahšou, štrukturálnou záhradnou zeminou. Nad povrch zeminy necháme vyčnievať 3 – 4 očká. Kvetináč upevníme na vhodnom podstavci, aby ho vietor nezhodil. V kvetináči udržiavame zeminu vlhkú, a aby tak rýchlo nevysychala, oviazneme vrchnú plochu PE fóliou. Necháme rásť len letorasty nad povrchom kvetináča a keď ich kvetenstvo odkvitá, potom pod dnom kvetináča polotažeň okrúžkujeme. Tým dosiahneme vývoj pekných hroznov a súčasne podporíme rast koreňov v kvetináči. V čase zrelosti hroznov odrežeme polotažeň tesne pod dnom kvetináča a môžeme sa zúčastniť pekným exponátom niektorej z výstav. Hrozná vhodných stolových odrôd vydržia v zalievaných kvetináčoch dlho do zimy, sú čerstvé a chutné. Je nutné uchovávať ich v chladnej a vetranej miestnosti.