Ochrana rastlín v záhrade: choroby, škodcovia aj správne prípravky
Ochrana rastlín v záhrade zahŕňa oveľa viac než len postriek. Zistite, ako rozpoznať choroby, škodcov aj burina a ako ich účinne potláčať biologicky aj chemicky.
Čo je skutočná ochrana rastlín a prečo nestačí len postriek
Keď sa povie ochrana rastlín, väčšinou si predstavíme ochranu proti chorobám a škodcom chemickými prípravkami. Keď sa povie ochrana, myslí sa na postriek. Ale ochrana rastlín je oveľa širší pojem! V prvom rade je to ochrana pred všetkými nepriaznivými podmienkami — nevhodnou klímou, zlou pôdou, nevyhovujúcou polohou, pred mrazom či suchom.
Je to tiež ochrana pred chybami v pestovaní a ošetrovaní rastlín. Je to aj ochrana proti chorobám, škodcom a burine. Aj ochranné opatrenia sú rôzne: šľachtiteľské, pestovateľské, mechanické, biologické, a až nakoniec chemické. Ak chceme, aby rastliny v záhrade boli zdravé, úrodné a krásne, musíme všetky opatrenia využívať komplexne; pokiaľ možno máme nepriaznivým javom predchádzať, a keď sa vyskytnú, včas ich odstrániť alebo liečiť. Pritom je potrebné robiť všetky ochranné zásahy zámerene, vedieť, čomu nimi chceme predísť alebo čo chceme odstrániť, čo liečiť. To predpokladá poznať príčinu, zistiť, čím a ako je poškodenie spôsobené. Tomuto spôsobu ochrany rastlín sa hovorí integrovaná ochrana. Záhradné rastliny veľa trpia rôznymi chorobami a škodcami, čo je spôsobené hlavne tým, že sa na jednom mieste v pomerne hustých výsadbách pestuje veľa rastlín rovnakého druhu, a tiež tým, že ide o rastliny šľachtené na vysokú úžitkovosť alebo kvalitné kvety, takže u nich väčšinou bola oslabená prirodzená obranná schopnosť. Vo voľnej, človekom neovplyvňovanej prírode málokedy dochádzalo k premnoženiu nejakého škodcu alebo k nebezpečnému rozšíreniu nejakej choroby. Podľa prírodného zákona regulácie sa pri rozmnožení jedného druhu zvyčajne rozmnoží zároveň aj iný druh, ktorý mu konkuruje z hľadiska množstva potravy alebo je jeho priamym nepriateľom, a premnožený druh obmedzí. Aj šírenie chorôb je vo voľnej prírode sťažené tým, že v spoločenstvách rastú rozmanité druhy rastlín, a tak choroby špecializované na určité rastliny sa nemôžu príliš šíriť. Nebezpečenstvo premnoženia chorôb alebo škodcov nastáva pri pestovaní iba jedného druhu pohromade v tzv. monokulturách. Tým vznikajú pre rastliny neprirodzené podmienky, dochádza nielen k jednostrannému čerpaniu živín z pôdy, ale vzniká aj možnosť šírenia chorôb a škodcov. Človek, ktorý toto neprirodzené prostredie vyvolal, nemôže spoliehať, že „si príroda pomôže sama“, ale musí sám rastlinám pomôcť od ich prirodzených nepriateľov alebo aspoň obmedziť výskyt rôznych nepriaznivých činiteľov na najmenšiu možnú mieru.
Fyziologické choroby: keď škodí klíma, pôda alebo mráz
Choroby rastlín – choroby rastlín delíme podľa pôvodu na fyziologické, vírusové, bakteriálne a hubové.
PORUCHY VYVOLANÉ NEPRIAZNIVÝMI VPLYVMI
Tieto poruchy, ktoré tiež nazývame fyziologické choroby, sú reakciou rastliny na nepriaznivé podmienky prostredia. Môžu ich vyvolať ako klimatické vplyvy, napr. príliš vysoká, a hlavne príliš nízka teplota, prebytok alebo naopak nedostatok vody, nevhodná intenzita svetla alebo dĺžky doby osvetlenia atď., tak aj pôdne vplyvy, napr. prebytok alebo nedostatok niektorej živiny, nevhodná reakcia pôdneho roztoku, zamorenie pôdy chemikáliami a pod., tak aj rôzne mechanické poškodenia rastlín. Intenzita svetla a množstvo slnečného svitu ovplyvňuje fotosyntézu (asimiláciu), a tým celkový rast a vývoj rastliny; jeho nedostatok (napr. v hustej výsadbe v pareniskách alebo v podkultúre pod hustými stromami) býva príčinou príliš vytiahnutých, slabých stonkov, ktoré ľahko podliehajú chorobám, priame intenzívne slnečné žiarenie môže spôsobiť úpal (popálenie listov) na voľnom záhone, napr. u egreša a papriky, alebo pri ich pestovaní pod sklom, napr. u uhoriek. Teplo ovplyvňuje všetky životné pochody rastlín. Príliš nízke teploty vyvolávajú u rastlín prechladnutie, namrznutie, prípadne aj zmrznutie a uhynutie rastliny. Neskoré jarné mrazíky vyvolávajú zvyčajne prechladnutie, ktoré sa prejavuje žltnutím rastlín, zastavením rastu, teplomilné dreviny zhadzujú plody, uhorky, u ktorých môže dôjsť k tzv. tepelnému šoku, sa na určitý čas zastavia v raste. Zimné mrazy spôsobujú niekedy vážne škody na ovocných drevinách, takzvané mrazové trhliny, ktoré je nutné hladko vyrezať až do zdravého dreva a zamazať štepárskym voskom, aby sa nimi nedostávala do stromu infekcia. Neošetrené mrazové trhliny a dosky bývajú u kôstkovín sprevádzané klejotokom, u všetkých drevín sa môže objaviť rakovinná deformácia pletív atď. Náchylnosť rastlín na poškodenie mrazom sa zvyšuje pri prihnojevaní dusíkom, pri oslabení rastlín chorobami, škodcami alebo suchom. Vysoké teploty vyvolávajú zvýšený výpar vody z rastlín, ktoré potom vädnú (strácajú turgor — bunečné napätie) a dokonca môžu aj uhynúť. Voda je pre život rastlín nevyhnutná, ale jej nadbytok alebo nedostatok sa v živote rastliny prejavuje veľmi nepriaznivo. Pri nedostatku vody rastliny vädnú, u niektorých plodín sa zhoršuje kvalita, napr. drevnatenie kalerábu alebo zeleru. Nedostatok vody sa okamžite kriticky prejaví u mladých presadených rastlín. Pri dlhotrvajúcom nedostatku vody záhradné rastliny hynú. Pri nadbytku vody, zvlášť náhlom (po prudkých prívaloch), opadávajú alebo praskajú plody (napr. u čerešní, rajčín), povrch pôdy sa lieva, pôda sa premáča a rast rastlín sa zastaví, rastliny žltnú i odumierajú. Nadbytok vody tiež podporuje rozvoj chorôb, zvlášť hubových. Škodám z nedostatku vody čelíme pravidelnou zálivkou, najmä u kultúr, ktoré vyžadujú dostatok vody, pri nadbytku vody naopak rýchlo rozrušujeme povrch pôdy, trvalo premočené pôdy odvodňujeme. Vzduch je pre rastlinu nepostrádateľný, a to ako atmosferický, tak pôdny. Nedostatok vzduchu v pôde býva zvyčajne spojený s premočením pôdy, kde koreňom chýba kyslík. Korene potom hnednú a odumierajú, čo sa prejavuje hynulím celej rastliny. Ovzdušie v blízkosti priemyselných závodov býva znečistené celým radom priemyselných škodlivín, ktoré buď poškodzujú rastliny priamo alebo padajú na pôdu a otravujú ju. Jednotlivé druhy rastlín sú rôzne citlivé na priemyselné škodliviny. Najcitlivejší býva červený ríbezle a kríčkové fazuľe, ktoré sa tiež môžu používať na zisťovanie stupňa znečistenia ovzdušia ako tzv. indikačné rastliny. Najnebezpečnejší je oxid siričitý, ktorý spôsobuje rozklad chlorofylu (zeleného listu), listy žltnú a nakoniec opadávajú. Okrem ríbezlí sú naň citlivé jabloní, menej škodí hladkolistým ovocným drevinám, napr. hruškám a višňám. Malý obsah oxidu siričitého vo vzduchu neškodí, naopak obmedzuje rozvoj strupovitosti predovšetkým u hrušiek. Ostatné dymové plyny poškodzujú vegetáciu podobne ako oxid siričitý — listy žltnú, predčasne opadávajú. Okrem týchto priamych poškodení okysľuje oxid siričitý pôdu, obmedzuje uvoľňovanie fosforu a ďalších živín a takto opäť môže poškodiť rastliny. Prašnosť ovzdušia je daná predovšetkým obsahom popola vo vzduchu, ale tiež prachom ako produktom rôznych výrob (cementárne) aj z veternej erózie a pod. Popol a prach bezprostredne rastlinám neškodí, pri väčšom spade však vytvorí na listoch povlak, ktorý obmedzuje fotosyntézu (asimiláciu) aj transpiráciu (výpar). Znižuje krásu kvetov a u niektorých plodov znižuje kvalitu (napr. u kvetiaku). Proti vplyvu priemyselných škodlivín nemôžeme rastliny chrániť priamo, nepriamo môžeme zabrániť škodám výberom odolných druhov a odrôd. Na zdravotný stav rastlín majú vplyv aj vlastnosti pôdy. Ľahké a vysychavé pôdy nesvedčia jadrovinám, kapustninám, koreňovej a plodovej zelenine. Ťažké studené pôdy sú nevhodné pre teplomilné kôstkoviny, vinič a cibuľoviny, ktorým sa zase dobre darí v ľahších pôdach s dostatočnou zásobou humusu. Na pozemku s vysokou hladinou podzemnej vody sa nedarí ovocným stromom, pretože po dažďoch hladina vody stúpa, vytláča kyslík z pôdy a korene sa dusia a odumierajú. Fyziologické choroby sa prejavujú u mnohých rastlín pri nevhodnej pôdnej reakcii. Napríklad jadroviny a vinič trpia v pôdach s alkalickou reakciou žltačkou, rovnako ako uhorky, rajčiny a pod. Niektorým okrasným rastlinám, najmä vresovištným, alkalita pôdy natoľko škodí, že môžu aj odumrieť. Fyziologické choroby môžu byť vyvolané tiež nedostatkom alebo prebytkom určitých živín v pôde, nielen hlavných, teda dusíka, draslíka, fosforu a vápnika, ale aj stopových prvkov. Napríklad pri nedostatku bóru sa prejavuje u hrušiek tzv. kamienkovitosť, u jabĺk tzv. kôrnatenie dužiny, skreslenie a drobnosť plodov, u zeleru čiernanie alebo šedivenie dužiny, u viniča žltnutie a blednutie listov. Pri nedostatku molybdénu sa objavuje u kvetiaku tzv. vyslepnutie (nevytvorí sa ružica). S niektorými hnojivami alebo aj zálivkovou vodou sa do pôdy dostáva chlór, ktorého nadbytok sa prejavuje tzv. zasolením pôd, čo záhradné rastliny väčšinou (okrem viniča a jahôd) zle znášajú. Rastliny sa môžu taktiež poškodiť niektorými prípravkami na ochranu rastlín. Napríklad väčšina odrôd jabloní a hrušiek neznáša za zelena medené a sírne prípravky, ktoré u nich môžu vyvolať hnednutie listov a korkovatenie plodov. Tiež broskyne a egreše sú chúlostivé na medené prípravky, ktoré sa preto u nich nemajú používať v dobe vegetácie. Uhorky sú zase citlivé na všetky prípravky na báze chlorovaných uhľovodíkov (DDT, HCH); po ošetrení im žltnú a odumierajú listy. Medzi fyziologické choroby počítame aj rôzne mechanické poškodenia, spôsobené napr. krúpami, odretím, ohryzom zveri atď. Otvorené rany sú bránou infekciám, a preto sa musia bezodkladne ošetriť. Ihličnany bývajú poškodzované snehom, kedy pod tiaženou mokrého alebo zmrznutého snehu sa môžu zlomiť. Aj námraza môže spôsobiť mechanické poškodenia drevín. Zvláštnou skupinou chorôb sú tzv. komplexné choroby, ktoré sú vyvolané súčasným pôsobením niekoľkých rôznych faktorov, predovšetkým fyziologických. Sú to najmä mŕtvica marhúľ (apoplexia) a fyziologická žltačka rastlín. Apoplexia sa prejaví náhlym zvädnutím a uschnutím celého stromu alebo jeho časti. Býva spôsobená nízkymi teplotami na jar, vysokou hladinou podzemnej vody, prihnojevaním dusíkom, nevhodným spôsobom štepenia. Presné príčiny nie sú doteraz objasnené. Fyziologickú žltačku rastlín (chlorózu) môže spôsobiť nedostatok vlahy alebo vplyv nízkych teplôt na jar, namrznutie koreňov, nedostatok dusíka, bóru a zinku alebo nadbytok vápnika v pôde, ktorý znemožňuje príjem železa, takže vlastnou príčinou je nedostatok železa. Súhrnne možno povedať, že fyziologické choroby sú neprenosné, neinfekčné a sú väčšinou spôsobené zanedbaním správnej výživy, voľbou nevhodného prostredia, nedostatkami v ošetrovaní. Odstrániť ich môžeme len tým, že odstránime príčinu ich vzniku.
Vírusové choroby rastlín: prenos, príznaky a ako im predchádzať
VÍRUSOVÉ CHOROBY
Vírusové choroby (virózy) sú infekčné choroby, ktoré sa prenášajú z chorých rastlín na zdravé výhradne cudzím sprostredkovaním. Najčastejším prenášačom vírusov je sajúci hmyz, napr. vošky. Niekedy je prenášačom sám pestovateľ, ktorý prenáša napr. vírus mozaiky uhoriek náradím alebo rukami z rastliny na rastlinu. Nebezpečné sú vírusy prenosné pôdou, ktoré prenášajú háďatká (napr. vírus čiernej krúžkovitosti paradajok). U niektorých plodín sa prenáša vírusová choroba semenom. Príznaky viróz sú veľmi rozmanité; v podstate ich možno rozdeliť do dvoch skupín, z ktorých prvá je charakteristická zmenami farebnosti a druhá zmenami tvaru. K najčastejším farebným zmenám patria tzv. mozaiky, prejavujúce sa svetlozelenými, žltkastými až belavými škvrnami na listoch, a tzv. pestrofarebnos ť kvetov, napr. u tulipánov. Vplyvom vírusovej infekcie sa mnohokrát prejavujú na listoch deformácie, ako skučeravenie, vinutka, nitkovitosť čepele, u kvetín deformácie kvetov a sterilita (jalovovsť). Niekedy dochádza k spomaleniu rastu a zakrpateniu rastlín. Vírusové choroby škodia priamo znižovaním výnosov a nepriamo znižovaním kvality úrody. Virózne rastliny bývajú menšie, zakrpatené, majú zníženú tvorbu plodov a plody podradnej kvality. Semená viróznych rastlín zle klíčia a vyrastajú z nich nevládni jedinci. Vírus mozaiky tabaku môže na paradajkách a paprike znížiť úrodu na polovicu. Virózny cesnak dá podstatne nižší výnos a má zhoršenú skladovateľnosť. Šarka môže znehodnotiť celú úrodu sliviek. Virózny hlávkový šalát zle tvorí hlávky. Chryzantémy majú vplyvom virózy znehodnotené deformované kvety atď.
Ochrana proti vírusovým chorobám závisí predovšetkým na hubení prenášačov — cicavého hmyzu, a na dôslednom dodržiavaní hygieny a čistoty v záhrade. Ďalším významným opatrením je včasné zistenie chorej rastliny v poraste a jej okamžité odstránenie (najlepšie spálením). K preventívnym opatreniam patrí správna výživa a ošetrovanie rastlín, pretože zdravé rastliny sú odolnejšie voči nákaze. Patrí k tomu aj ničenie buriny, pretože mnohé buriny sú hostiteľmi vírusov prenosných na kultúrne plodiny. Pri práci s paradajkami sa nesmie fajčiť, pretože vírus by sa mohol preniesť z tabaku na paradajky. Nožnice a nôž aj iné nástroje, ktoré sme použili pri práci s likvidáciou vírozových rastlín, je potrebné dezinfikovať 2—3% roztokom formalínu alebo ohňom, aby sme nimi nákazu nepreniesli na zdravých jedincov. Preto tiež nie je správne, keď si záhradkári navzájom vymieňajú rúby. Najvýznamnejším spôsobom likvidácie alebo aspoň obmedzenia viróz je šľachtenie odrôd odolných proti virózam a všetky opatrenia štátu, aby východiskový materiál (rúby, podpníky, semená, sadivo) bol viruprostý.
BAKTERIÁLNE CHOROBY
Bakteriálne choroby (bakteriózy) sú vyvolávané baktériami, najjednoduchšími jednobunkovými organizmami, ktoré sa za vhodných podmienok teploty a vlhkosti v tele hostiteľskej rastliny rýchlo množia a vyvolávajú príznaky ochorenia. U väčšiny bakterióz sa ako prvé príznaky objavujú vodnaté alebo mastne presvitajúce škvrny.
Bakteriálne choroby: spála, mäkká hniloba a preventívna ochrana
Baktérie spôsobujú na rastlinách rôzne chorobné zmeny, a to: abnormálne bujnenie pletív — vznikajú rakovinové nádory u všetkých druhov ovocných rastlín aj na okrasných rastlinách. Rozpad pletív — napadnuté rastliny a ich časti mäknú a hnilobnejú (napr. mäkká hniloba cibule, hľúz mečíkov a pod.). Upchávanie zväzkov cievnych, ktoré sa prejavuje vadnutím rastlín (napr. u uhoriek). Ochorenie bakteriózou sa na rastline nepozoruje hneď. Keď sa už prejaví, nedá sa väčšinou rastlina liečiť. Preto boj proti bakteriózam závisí predovšetkým na preventívnej ochrane. To znamená správne striedanie plodín, ošetrovanie rastlín, morenie osiva a dezinfekcia pôdy, okamžité odstraňovanie a likvidácia napadnutých častí rastlín alebo celých rastlín. Bakteriózy sa najčastejšie prejavujú u jadrovín a kôstkovín ako spála, u zelenín ako mäkká hniloba.
Hubové choroby v záhrade: múčnatka, strupovitosť a šedá hniloba
HUBOVÉ CHOROBY
Hubové choroby (mykózy) sú vyvolávané činnosťou rôznych druhov húb a sú to najrozšírenejšie choroby na záhradných rastlinách. Huby sú drobné organizmy bez chlorofylu, ktoré nemôžu asimilovať, a preto si obstarávajú výživu rozkladom pletív hostiteľskej rastliny. Ich telo sa skladá z vlákien, ktoré sa rozrastajú v tele alebo na povrchu hostiteľa a vytvárajú podhubie. Rozmnožujú sa výtrusmi, ktorými sa aj choroba prenáša na ďalšie rastliny. K hubovým chorobám patrí mnoho nebezpečných a v záhrade veľmi nevítaných chorôb, ktoré sa prejavujú rôznymi príznakmi. Niektoré huby dráždia pletivá hostiteľa k bujneniu, a tým vyvolávajú deformácie, napr. kučeravosť u broskyní, pľuzgierovitosť sliviek alebo čarodejníky na slivkách. Veľmi nebezpečnou chorobou je múčnatka, ktorej podhubie sa rozrastá na povrchu hostiteľských rastlín a pokrýva ich belavým povlakom. Často sa vyskytuje na ružiach, jabloniach, egreši, viniči, na tekvicovitých rastlinách i na okrasných rastlinách, napr. begóniách, georgínach, chryzantémach a pod. Ďalej sa hubové choroby prejavujú ako chrastavitosť u jabloní a hrušiek, ako škvrnitosť u listov sliviek a jahôd. Patrí sem aj antraknóza, ktorá sa vyskytuje na orešiaku, chryzantémach, ríbezliach a pod. Rovnako moníliovitá hniloba jadrového a kôstkového ovocia je hubového pôvodu. Nebezpečnou hubovou chorobou je na jahodách šedá hniloba (botrytída), ktorú vyvoláva príbuzný druh huby a ktorá napáda aj iné druhy ovocia, zeleniny a okrasných rastlín, napr. cibuľu, ľalie, tulipány atď. Na ovocných stromoch sa niekedy vyskytujú černe.
Tieto huby rastú na sladkých výkaloch cicavého hmyzu, takže samotnej rastline vlastne neškodia. Vytvárajú však na povrchu rastlinných orgánov čierne sadzovité povlaky, a tým znehodnocujú plody, z ktorých sa čierny povlak ťažko odstraňuje a ktoré sa horšie skladujú, alebo obmedzujú asimiláciu listov atď. Huby tejto skupiny sa vyskytujú na ovocných rastlinách, zelenine (uhorky, paradajky, mrkva) a na kvetinách (karafiáty, kosatce). Hubových chorôb je mnoho a bojujeme proti nim preventívne morením osiva a sadby i ochranou rastlín postrekom vhodného fungicídu.
Živočíšni škodcovia rastlín: kto ohrozuje vašu záhradu
Škodcovia rastlín
Na rastlinách škodí veľké množstvo živočíchov z najrôznejších skupín živočíšnej ríše. Korene i dužinu plodov obžierajú rôzne larvy chrobákov (ponravy, drôtovce) i húsenice motýľov, a taktiež hraboše a myši. Na listoch škodí rôzny cicavý hmyz, ako vošky, puklice, roztočce, a veľké množstvo ďalších škodcov, najmä chrobákov, húseníc, svojimi žermi.
Z vtákov je škodlivý kos čierny, vrabec a špaček. Značné škody môže napáchať zajac a králik, najmä v zime na mladých stromoch. Ochrana proti živočíšnym škodcom sa značne líši podľa toho, o ktorého škodcu ide a na akej rastline sa vyskytuje. To je uvedené pri každej opisovanej rastline.
Buriny ako skrytý nepriateľ: ako sa ich zbaviť natrvalo
Buriny
Medzi škodcov kultúrnych rastlín tiež právom počítame buriny. Oberajú rastliny o miesto, vlahu, živiny, utláčajú ich, sú hostiteľmi chorôb a živočíšnych škodcov, a tým všetkým znižujú výnosy aj akosť plodov, a navyše znižujú estetický vzhľad záhonov a celej záhrady. Buriny sú jednoročné a trvalé. Jednoročných je mnoho, rozmnožujú sa semenami a ich likvidácia nie je príliš náročná. Čím mladšie rastlinky vytrháme, tým lepšie — toľko neškodia a ľahko sa vytrhajú.
Nesmieme ich nechať vykvitať — príliš by sa rozmnožili. Kvitnúce buriny ani nedávame do kompostu, pretože mnoho burinových semien aj tu dozrieva, a takýmto kompostom sa potom zaburiňujú záhony. Je správne kompost dezinfikovať Nematinom, ktorý zničí aj semená burín. Trvalých burín sa zbavujeme ťažšie. Rozmnožujú sa väčšinou podzemnými časťami a rastú ďalej aj po likvidácii nadzemnej časti. Preto je potrebné pri plení opatrne vytiahnuť celý koreň alebo oddenky. Najlepšie sa to darí po daždi, keď je pôda mäkká. Okrem mechanického ničenia burín plením a okopávaním môžeme sa ich zbaviť aj pomocou chemických prípravkov — herbicídov. Ich použitie na záhradke je však problematické. Musia sa dodržiavať presná koncentrácia a určité množstvo roztoku na jednotku plochy. Pri akejkoľvek nepresnosti sa môžu poškodiť aj kultúrne rastliny.
Biologická ochrana rastlín: lienky, lumčíky a užitočný hmyz
Spôsoby ochrany
ŠĽACHTITEĽSKÉ A PESTOVATEĽSKÉ OPATRENIA
Šľachtiteľské opatrenia sú nepriamym spôsobom ochrany pred škodcami a chorobami. Šľachtitelia sa vo svojej práci zameriavajú na získanie odrôd odolných proti škodlivým činiteľom. Používaním týchto odolných odrôd sa znižuje možnosť napadnutia, a tým aj nutnosť ochranných zásahov. Na záhradkách by sme mali používať odolné odrody pri všetkých druhoch, kde sú už vyšľachtené. Pestovateľské opatrenia sú všetky zásahy, ktorými vytvárame najvhodnejšie podmienky pre zdárny rast a vývoj rastlín. Zdravé, silné rastliny pestované od mladosti vo vhodnom prostredí sú odolnejšie proti škodlivým činiteľom, kým rastliny slabé, podvyživené a rastúce za nepriaznivých podmienok ľahko podliehajú nákazám a škodcom.
MECHANICKÝ SPÔSOB OCHRANY
Mechanickým spôsobom ochrany rozumieme všetky mechanické zákroky, slúžiace predovšetkým na odstránenie zdrojov nákazy, ale aj ich následkov. Patrí sem odstraňovanie všetkých pozberových zvyškov, napadnutých rastlín a ich častí, napr. moníliových plodov, húseničích hniezd atď., odstraňovanie burín ako nositeľov a hostiteľov početných infekcií a škodcov, ochranné siete a iné pomôcky chrániace dozrievajúce ovocie a hrozno pred škodlivými vtákmi a pod.
BIOLOGICKÁ OCHRANA — PERSPEKTÍVNY SPÔSOB
Pri biologickom spôsobe ochrany rastlín človek zámerne využíva neškodné živé organizmy na ničenie alebo obmedzenie škodlivých organizmov. V prírode sa totiž vyskytuje mnoho živočíchov, ktorí sú prirodzenými nepriateľmi škodcov rastlín. Pestovateľ to môže využiť tým, že podporuje rozvoj užitočných živočíchov, neničí ich, ale naopak im poskytuje prirodzený alebo umelý úkryt cez zimu alebo ich dokonca umelo rozmnožuje a nasadzuje na ohrozené miesta proti škodcom. Je veľmi potrebné, aby záhradkári vedeli rozoznať živočíchy užitočné od škodlivých. Napríklad na listoch kapusty môžeme v auguste nájsť drobné žltkasté zámotky lumčíka žltonohého. Záhradkári ich často mylne považujú za vajíčka bieleňa kapustového a ničia ich, no ku svojej škode. Lumčík totiž patrí k užitočnému hmyzu — jeho samička kladie vajíčka do húseníc bieleňa kapustového. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré húsenicu zahubia tým, že z nej žijú, potom sa prehryzú von a na listoch sa zakuklia. Z každého zámotku sa vyliahne lumčík, ktorý ďalej pomáha ničiť húsenice bieleňa kapustového. Chrániť lumčíka je biologickou ochranou proti bielňovi kapustovému. Všeobecne je známe, že proti mšiciam máme výborného pomocníka v lienach — sedemškvrnitých aj dvojškvrnitých. Chrobáky aj larvy sa živia mšicami a dokážu v krátkom čase decimovať celé ich kolónie. Starší záhradkári často zbierali v prírode lienky a vypúšťali ich na svoje mšicami zamorené stromy. Táto biologická ochrana dávala dobré výsledky. Lienky pomáhajú tiež ničiť puklice a štítničky. Rozvoj mšíc obmedzujú aj larvy rôznych druhov, napr. pestreniek a deniviek, ale aj lumčíkov. Tomuto užitočnému hmyzu pomáhame, keď mu poskytneme úkryt cez zimu tým, že ponecháme na rôznych miestach záhrady malé hromádky lístia alebo zemiakovej nati. Húsenice niektorých škodcov z radov motýľov, ako bieleňov, osenic a iných, podliehajú často epidémiám vyvolávaným vírusovou nákazou. Takýchto príkladov biologického boja prebiehajúceho v prírode by bolo možné vymenovať ešte mnoho. Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že nie je príliš ťažké nejakým vhodným spôsobom rozmnožiť prirodzených nepriateľov škodlivého hmyzu a použiť ich na ohrozených miestach. Avšak praktické použitie biologickej ochrany v záhradách vo väčšom rozsahu je značne problematické z niekoľkých dôvodov: Rozmnoženie alebo napestovanie potrebného hmyzu alebo vírusu alebo baktérie v laboratórnych podmienkach je pomerne značne náročné. Prevažná časť týchto ničiteľov škodcov nie je zameraná iba na určitý druh a napáda aj iný, možno neškodný hmyz. Tiež rozmnožený užitočný hmyz sa po vypustení v prírode značne rozptýli a praktický výsledok je malý alebo nepatrný. Zámerné používanie biologického boja bráni aj to, že každý druh užitočného parazita má požiadavky na špecifické podmienky tak pre svoj vlastný život, ako aj pre pôsobenie proti škodcovi. V praxi často nemožno tieto podmienky zabezpečiť. Výskum sa stále zaoberá možnosťami, ako v praxi lepšie využiť biologickú ochranu. Záhradkári môžu len podporovať tie druhy, ktoré som uviedol, a ďalej užitočné vtáctvo, ktoré zvlášť v období hniezdenia spotrebuje pre výživu svoju aj svojich mláďat množstvo hmyzu, húseníc a kukiel. Biologický spôsob ochrany proti škodcom a chorobám je perspektívny, mal by znížiť rozsah používania chemických látok, z ktorých niektoré patria medzi nebezpečné jedy. Bez preháňania možno povedať, že ľudstvo by uvítalo každú možnosť, ako potierať choroby a škodcov bez používania chemikálií. Pri dnešnom stave vedy a techniky sa tomu však nevyhneme, a tak hlavnou oblasťou ochrany rastlín stále zostáva chemická ochrana.
Fungicídy a insekticídy: prehľad chemických prípravkov na ochranu rastlín
CHEMICKÁ OCHRANA — SPÔSOB STÁLE NEVYHNUTNÝ
Rastlinolekári a veterinári sa intenzívne zaoberajú štúdiom chemických prípravkov na ochranu rastlín, ich prípadnou škodlivosťou pre zdravie ľudí a zvierat i vplyvom zvyškov týchto prípravkov, ktoré môžu zostávať na rastlinách alebo v rastlinách po ošetrení. Na základe poznatkov sú stanovené normy pre každú chemikáliu, ktoré sa musia dodržiavať. Najmä ide o tzv. ochrannú alebo karenčnú lehotu, čo je čas, ktorý musí uplynúť medzi posledným použitím chemickej látky a zberom ošetrenej rastliny alebo plodov. Pri dodržiavaní stanovených zásad, čo do množstva, tak aj koncentrácie a doby použitia prípravku (podľa návodu na obale prípravku), sú konzumenti chránení pred prípadnými škodlivými následkami. Používanie chemických látok však neprináša len problémy zdravotno-hygienické, ale aj ďalšie. Je to predovšetkým vplyv týchto látok na kvalitu pestovanej zeleniny a ovocia, prejavujúci sa napríklad v chuti plodov. Niekedy sa prejaví už pri konzumácii za surova, niekedy, najmä u zelenín, ovplyvňujú chemické látky a ich zvyšky (rezíduá) chuťovosť výrobkov z chemicky ošetrenej zeleniny. Takže okrem zdravotných dôvodov sú to aj dôvody chuťové, ktoré nabádajú k opatrnosti pri používaní chemických prípravkov a pri dodržiavaní ochranných lehôt.
Chemická ochrana sa delí na preventívne zásahy, ktorými sa rastliny chránia vopred pred napadnutím škodcami alebo chorobami, a na zásahy liečebné, ktorými liečime už napadnuté rastliny. K preventívnym zásahom počítame predovšetkým morenie osiva a sadby, postreky proti rôznym hubovým chorobám (napr. peronospóra, strupovitosť) i proti rôznym živočíšnym škodcom (vrtáčik čerešňový, obaľovač jablkový). Sú účinné len vtedy, keď zasiahnem v čase biologicky najvhodnejšom. Liečebné zásahy používame vtedy, keď sú rastliny už chorobou alebo škodcom napadnuté. Väčšinou ide však len o obmedzenie ďalšieho šírenia choroby alebo škodcu. Chemicky ošetrujeme rôznymi spôsobmi — postrekami, prachmi, aerosólmi, prípadne vykurovadlami. Neexistuje univerzálny prípravok, ktorý by chránil rastliny pred všetkými chorobami a škodcami. Preto určité prípravky pôsobia len na určité škodlivé činiteľe.
Chemické prípravky na ochranu rastlín
Chemické látky na ochranu rastlín (pesticídy) podľa účinnosti na škodlivého činiteľa rozdeľujeme do týchto skupín: fungicídy — hubomorné látky, insekticídy — hmyzohubné látky, akaricity — prípravky na ničenie pavúkovitých škodcov, napr. svilušiek, rodenticídy — prípravky na ničenie hlodavcov, moluskocídy — prípravky proti slimakom, nematocídy — prípravky proti háďatkám, repelenty — látky odpudzujúce škodcov, herbicídy — burinhubné látky.
FUNGICÍDY
Fungicídy — hubomorné prípravky sú chemické látky, ktoré sa používajú proti hubovým chorobám, a to väčšinou preventívne pred výskytom choroby. Vo vyšších koncentráciách môžu poškodiť rastliny alebo ich časti. Niektoré sú aj prudko jedovaté (ortutnaté prípravky). Fungicídy rozdeľujeme na mednaté, sírne, organické a ortutnaté. Mednaté fungicídy pôsobia na mnoho parazitických húb, s výnimkou skupiny múčnatky. V záhrade sa používajú proti väčšine chorôb záhradných plodín (peronospóra viniča, fytoftora paradajok, septorióza zeleru a i.). Mnohé rastliny sú na mednaté prípravky citlivé, na mnohých odrodách jabloní tieto prípravky spôsobujú napr. popálenie listov a korkovatenie plodov. Citlivé sú rovnako aj niektoré odrody hrušiek, egreša a broskyní. Postrekovať možno najneskôr dva týždne pred zberom. Klasickým a v mnohých prípadoch dodnes používaným mednatým prípravkom je tzv. bordeauxská kvapalina — zmes roztoku modrého kameňa a vápenného mlieka. Účinný jednopercentný roztok získame tak, že 1 kg modrého kameňa rozpustíme v 50 litroch vody a v rovnakom množstve vody (ale v inej nádobe) rozpustíme 1 kg páleného (alebo 2 kg haseného) vápna. Potom vlejeme za stáleho miešania roztok modrého kameňa do roztoku vápna. Kvapalina sa musí ihneď spotrebovať, inak stráca účinnosť. Z priemyselných mednatých fungicídov sa v záhrade používajú tieto: Cupravit Blau, na vinič Cuprosan super D, na vinič a zeleninu Haft vitigran, Kuprikol 30 a Kuprikol 50, Neroxon 50. Sírne fungicídy obsahujú ako účinnú látku síru. Sú účinné proti všetkým hubám zo skupiny múčnatky aj proti niektorým iným hubovým chorobám, napr. proti chrastavitosti. Okrem toho ničia aj svilušky a iné pavúkovité škodce. Účinnosť sírnych prípravkov klesá pri teplotách nižších ako 18 °C. Pri vysokých teplotách (viac ako 25 °C) hrozí nebezpečenstvo popálenia listov ošetrovaných rastlín. Niektoré rastliny sú na sírne prípravky vôbec citlivé, napr. egreš, niektoré odrody jabloní a hrušiek, malina a ríbezľa. Zo sírnych fungicídov sa v záhrade používajú tieto: Cercobin WP 50 proti chrastavitosti jadrovín a múčnatke jabloňovej, Delan 75 proti hubovým chorobám ovocných stromov a kríkov, Microlux proti múčnatke, chrastavitosti a sviluškám, Morestan proti múčnatke, Orthocid 50 proti hubovým chorobám ovocných a okrasných rastlín, Orthophaltan 50 proti peronospóre viniča, Perozin 75 B proti hubovým chorobám zeleniny a okrasných rastlín a proti peronospóre viniča, Pol-Sulkol proti múčnatke, Polybarit na ochranu broskyní, jadrovín, viniča a okrasných rastlín proti hubovým chorobám a sviluškám, Sulikol K proti múčnatke a Sulka proti hubovým chorobám, roztočom, sviluškám a háďatkám (aj na zelenine a okrasných rastlinách) a Thiovit proti múčnatke, sviluškám a chrastavitosti. Okrem týchto postrekovacích prípravkov sa na ošetrovanie viniča používa práškový fungicíd síra Sfinx. Organickými fungicídmi sa v poslednom čase čoraz viac nahrádzajú doteraz používané prípravky. Tieto fungicídy na rozdiel od mednatých a sírnych prípravkov nespôsobujú popáleniny na listoch a môžu sa použiť aj na postriek chúlostivejších rastlín. Organické fungicídy majú rôzne chemické zloženie a osvedčujú sa veľmi dobre v praxi. Striekame nimi proti chrastavitosti, peronospóre viniča, hnilobe jahôd a šalátu a vo forme zálivky sa používajú proti padaniu klíčnych rastlín. Z organických fungicídov sa používa v záhrade: Alisan proti sivej pliesni na hlávkovom šaláte, Benlate proti pôvodcom mnohých chorôb, zvlášť proti múčnatke, obmedzuje aj svilušky, Brestan proti septorióze zeleru, Crotothane proti múčnatke na uhorciach, jabloniach, egreši a viniči, Daconil proti septorióze paradajok, Dithane M 45 proti chrastavitosti a Dithane Z 78 proti hnilobe kapustovín, sivej pliesni kapustovej, septorióze paradajok, peronospóre viniča, hrdzavosti klinčeka a pod., Euparen proti sivej pliesni na jahodách a viniči, Fundazol proti múčnatke na jadrovinách, Polyram Combi proti chrastavitosti jadrovín a Polyram Ultra proti sivej pliesni na zelenine a ovocí aj okrasných rastlinách, Tecto Flowable proti múčnatke na uhorciach a chorobám hľúz a cibuľovín okrasných rastlín, Topsin M proti chrastavitosti a múčnatke na jadrovinách, Venturol proti všetkým hubovým chorobám ovocných drevín. Ortutnaté fungicídy sa väčšinou používajú na moridlo semien. Ako suché moridlo sa používa Agronal, ako mokré moridlo Falisan. Okrem ortutnatých moridiel sa používajú aj organické fungicídy (Hermal, Nexion-L-Kombi-Beize), ktoré sú zvlášť vhodné na moridlo citlivých zeleninových semien.
INSEKTICÍDY
Insekticídy — hmyzohubné prípravky sú chemické látky, ktoré hubia škodlivý hmyz v rôznych vývojových štádiách. Podľa spôsobu, akým postihujú škodcov, delíme insekticídy na žalúdočné (otrava preniká tráviacim ústrojenstvom), dotykové (prenikajú povrchom tela) a vdychovacie (vnikajú priedušnicami do tela hmyzu). Mnoho hmyzohubných prípravkov má kombinovaný účinok. Insekticídy sú látky na ničenie škodlivého hmyzu. Pod toto označenie však často v praxi zahŕňame aj látky na ničenie iných skupín škodlivých živočíchov, napr. moluskocídy, rodenticídy, akaricity. Z insekticídov sa v záhrade používajú tieto: Actellic na hubenie blšiek a molicí na okrasných rastlinách a kapustovitej zelenine, Anilix proti sviluškám, Anthio na hubenie škodlivého hmyzu a svilušiek na jadrovinách, peckovinách a okrasných rastlinách, Arafosfotion na hubenie škodlivých roztočov a sajúceho aj žravého hmyzu, Arborol M na hubenie prezimujúcich živočíšnych škodcov vrátane vajíčok svilušiek na stromoch aj kríkoch, Birlane 24 EC na hubenie kvetiliek na kapustovej zelenine a na cibuli a pásavky zemiakovej, Brevinyl Z 50 na hubenie škodlivého hmyzu a roztočov na rastlinách, Diazinon 60 na hubenie škodlivého hmyzu a roztočov na rastlinách, Dimecron 20 na hubenie sajúcich a žravých škodcov na ovocných drevinách (okrem čerešní), na zelenine a okrasných rastlinách, Dyfonate granule na hubenie škodlivého pôdneho hmyzu, Fosfotion na hubenie sajúcich škodcov, Gardona 24 EC na hubenie sajúcich a žravých škodcov na kapustovej zelenine a Gardona 50 — WP na kapustovitej zelenine, Gesfid na hubenie škodlivého hmyzu a roztočov, Lidenal na hubenie škodlivého pôdneho hmyzu, Lidykol na hubenie niektorých žravých škodcov na kapustových zeleninách a strukovinách, Metation na hubenie sajúcich a žravých škodcov, Nexagan EC 40 na hubenie kvetiliek na kapustovínach, Nexion EC 40 na hubenie škodlivého hmyzu na jabloniach, peckovinách, na mrkve a reďkovke, Nitran 10 G na hubenie škodlivého pôdneho hmyzu, Nitrosan 50 na hubenie prezimujúcich škodcov v období vegetačného pokoja, Nogos EC 50 na hubenie škodlivého hmyzu a roztočov, Phosdrin 24 EC na hubenie škodlivého hmyzu a roztočov, Pirimor proti voškám, Rospin na hubenie svilušiek, Soldep na hubenie žravých škodcov, Tedion V 18 proti roztočom, Thiocron 30 EC na hubenie žravých a sajúcich škodcov na peckovinách a jadrovinách, Thiodan EC, Ultracid, Unden, Wofatox Spritzpulver 30 a Zolone liquide na hubenie škodlivého hmyzu a roztočov. Akaricity sú určené na hubenie pavúkovitých škodcov rastlín, ako sú svilušky, vlnovníky a pod. Okrem insekticídov so širokým spektrom účinnosti pôsobia na týchto škodcov aj všetky sírne fungicídy a špeciálne prípravky, ako je napr. Animert a Tedion. Rodenticídy sú určené na hubenie všetkých škodlivých hlodavcov, predovšetkým myší, hrabošov a potkanov. Používajú sa vo forme návnad. Sú to Arrex, Arvalin, Kumatox, Niva-zrna a M-Köder Klein. Moluskocídy sú prípravky proti slimakom a slimáčikám. V praxi sa osvedčil prípravok Nivacid. Mesurol Schnekkenkorn sú návnady a používajú sa na ochranu zeleninových sadíc. Nematocídy sú špeciálne prípravky proti háďatkám. Zapracúvajú sa do pôdy pred výsevom alebo výsadbou. Sú to: D-D, Di-Trapex a Nematin. Repelenty sú látky odpudzujúce škodcov. Väčšinou ich odpudzujú svojím zápachom, ako napr. Karnofer, ktorý zabraňuje ohrýzaniu mladých stromčekov zverou. Na hubenie mravcov sa používa návnada Formitox.
HERBICÍDY
Herbicídy sú chemické prípravky určené na hubenie burín. Z praktického hľadiska ich delíme na totálne a výberové (selektívne). Totálne herbicídy ničia všetku vegetáciu, a preto sa používajú na ničenie burín na cestách, dvoroch, ihriskách a pod. Je to napr. Travex, Aktion. Výberové herbicídy poškodzujú alebo ničia buriny, no neškodí kultúrnym rastlinám.
Herbicídy a pomocné látky: hubenie burín a starostlivosť o postrekovné roztoky
Dôležité je však dodržiavať povolené a odporúčané množstvo herbicídu na jednotku plochy v predpísanej koncentrácii, ďalej ho použiť v čase správnej rastovej fázy ako buriny, tak kultúrnej rastliny. Patria sem Afalon (do mrkvy, petržlenu, hrachu, bôbu), Alicep, Alipur a Prevenol (do cibule a tulipánov), Balan (do uhoriek a šalátu), Selektin (do jahôd, zeleniny a okrasných rastlín), Treflan (do paradajok, papriky, cibuľovej zeleniny, jahôd a okrasných rastlín), Camparol (do gladiolov a narcisov), Aminex a Caragard (do ovocných sadov), Sasoron (do ovocných sadov a bobuľovín), Gramoxone (do zeleniny, ovocných sadov a viníc), Semparol a Ustinex (do ovocných sadov a viníc), Hungazin (do viníc, jahôd, bobuľovín, ovocných sadov, narcisov, tulipánov a ruží). Na hubenie širokopásových burín v trávniku je určený prípravok Japolinex.
POMOCNÉ LÁTKY
Pomocné látky v ochrane rastlín sú predovšetkým prípravky, ktoré sa pridávajú do roztokov postriekavaných látok, aby sa zvýšila ich priľnavosť. Používa sa na to napr. Agral, Citowett, Mouillant a Sandovit. Ďalej sem patria lepidlá, ktorými zabraňujeme niektorým škodcom prístup do koruny stromu, napr. piadivkám, larvám puklice slivkovej. Používa sa lepidlo Cirine. Štepárske vosky sa používajú pri štepovaní a na zamazávanie rán, aby sa dobre hojili a infekcia nevnikala otvorenou ranou do organizmu rastliny. Na to slúžia vosky Cirine, Santar, Jenten, Ribinol.
Ako správne miešať postreky a čo nikdy nerobiť
Miešanie prípravkov na ochranu rastlín
Miešaním prípravkov chceme dosiahnuť pri jednej práci dvojitý účinok, napr. proti hubovým chorobám a hmyzím škodcom súčasne. Nie všetky prípravky sú však na miešanie vhodné — záleží na chemickom zložení prípravku. V návode výrobcu býva zvyčajne uvedené, či je možné prípravok miešať s iným.
Pri miešaní prípravkov sa neznižujú dávky ani jedného z nich, ponechávajú sa rovnaké ako pri oddelenom použití. Prípravky nemiešame do zásoby, vždy len bezprostredne pred použitím, a to zmiešaním roztokov. Znamená to, že prípravky nemiešame v koncentrovanom stave, ale vopred každý zvlášť rozmiešame v malom množstve vody a až potom ich zlejeme dokopy a doplníme vodou.
Bezpečnosť pri práci s chemickými prípravkami: ochrana zdravia aj prírody
Dodržiavať hygienické a bezpečnostné predpisy
Chemické prípravky používame opatrne. Pri nesprávnom použití hrozí nebezpečenstvo poškodenia alebo zničenia rastlín a tiež ublíženia na zdraví živočíchov alebo ľudí. Preto s chemickými prípravkami nesmú manipulovať deti a ľudia nepoučení. Každý, kto chemický prípravok používa, musí sa najskôr oboznámiť s jeho vlastnosťami.
Na každom obale prípravku sú uvedené hlavné údaje. Pri odvažovaní prípravku z väčšieho obalu je povinnosťou toho, kto prípravok odvažuje, uviesť tieto údaje aj na malom balení. Prípravky sú toxikologicky klasifikované a na obale je uvedené, či ide o zvlášť nebezpečný jed (označenie ZNJ), alebo o jed (označenie J). Ak prípravok nie je klasifikovaný, je na obale uvedené označenie NK. Toto označenie znamená, že prípravok síce nie je priamo jed, avšak je zdraviu škodlivý. Prakticky neexistujú chemické prípravky na ochranu rastlín, ktoré by neboli škodlivé ľudskému zdraviu. Prípravky klasifikované ako ZNJ by sa nemali na záhradkách vôbec používať. Zo známych prípravkov je to Nitrosan na zimný postrek. Preto tiež odporúčam radšej používať Arborol. S prípravkami označenými J by sme mali pracovať obzvlášť opatrne. Na obale prípravkov je uvedené, či je prípravok škodlivý alebo neškodný pre včely. Radšej používame prípravky neškodné pre včely, prípravky škodlivé pre včely používame opatrne len vtedy, keď včely nelietajú. Pri každom prípravku je tiež uvedená ochranná lehota, počas ktorej zostávajú jeho zvyšky v ošetrovaných rastlinách. Táto lehota určuje, ako dlho pred zberom úrody sa smie prípravok použiť naposledy. Pokiaľ by taký prípravok zasiahol aj plodinu, ktorá sa má čoskoro zbierať (napríklad pri postreku jabloní zaletí postrek na záhon s jahodami alebo na kríky s ríbezľami), je nutné ihneď zasiahnutú plodinu dostatočne postriekať čistou vodou. Lepšie je však chrániť podplodinu novinami alebo fóliou, aby na ňu prípravok nedopadol. Aby sme sa vyhli nebezpečenstvu popálenia ošetrovaných rastlín, striekame za zamračeného dňa skoro ráno alebo ešte lepšie navečer, za bezvetria; nikdy nie počas dňa za prudkého slnka. Pri zimnom postreku používame hrubšie trysky; roztokom nešetríme, nakoľko stromy majú byť doslova omyté. Pri postrekov počas vegetácie používame jemné trysky a dbáme na to, aby postriekaná šťava z listov či plodov nekvapkala dolu. Pomáha tomu silnejší tlak v striekačke. Prípravky nie je dovolené používať inak, než je uvedené v návode. Uvádzané koncentrácie sú najvhodnejšie, vyskúšané a ich dodržiavanie by malo zabezpečiť dobrý účinok. Zvyšovanie koncentrácie, rovnako ako jej znižovanie, je neužitočné a mnohokrát škodlivé. Pri práci s chemickými prípravkami sa má používať ochranný odev, gumové rukavice, gumové čižmy, pokrývka hlavy a ochranný obličajový štít alebo motoristické okuliare. Pri práci sa nesmie jesť, piť ani fajčiť. Po skončení práce je potrebné umyť sa teplou vodou a mydlom. Prípravky sa skladujú v originálnych obaloch oddelene od potravín. Nemajú k nim mať prístup neoprávnené osoby. Zvyšky postrekovej šťavy je najvhodnejšie vyliať do kompostu, ktorý sa nebude používať v najbližšom čase. Nesmú sa vylievať v blízkosti studní, vodných tokov a rybníkov. Prázdne obaly sa majú spáliť alebo umyté odovzdať do zberu. Ak sa prípravok dostane do oka, je potrebné oko vypláchnuť prúdom čistej vody a vyhľadať lekárske ošetrenie. Pri požití je potrebné vyvolať zvracanie a dopraviť postihnutého k lekárovi. Predtým sa nedáva nič jesť ani piť. Pri zasiahnutí kože sa postihnuté miesto umyje vodou a mydlom a opláchne prúdom vody.
