Trvalky na slnko: nízke, stredne vysoké aj vysoké druhy na záhon kvitnúci od jari do jesene
Viac ako 70 trvaliek a okrasných tráv na slnečné miesto s výškou, obdobím kvitnutia a nárokmi na pôdu. K tomu spon výsadby, plán záhona na celú sezónu a kedy trvalky strihať.
Slnečné miesto je pre trvalkový záhon ideálne. Väčšina kvitnúcich trvaliek potrebuje aspoň šesť hodín priameho slnka denne, inak sa vyťahuje, menej kvitne a viac ju napádajú hubové choroby. Výber je taký veľký, že sa dá zostaviť záhon, na ktorom niečo kvitne od marca do novembra.
V článku nájdete viac ako 70 trvaliek a okrasných tráv na slnko rozdelených podľa výšky, s obdobím kvitnutia, nárokmi na pôdu a poznámkami k starostlivosti. Pod tabuľkami je návod, ako z nich zostaviť záhon kvitnúci celú sezónu, koľko rastlín na meter štvorcový kúpiť a kedy ich strihať. Všeobecné informácie o trvalkách, ich množení a chorobách nájdete v sprievodcovi pestovaním trvaliek. Pre tienisté miesta máme samostatný prehľad trvaliek do tieňa.
Aké slnečné stanovište máte
„Slnko“ v záhradníckych tabuľkách znamená miesto, kam svieti slnko väčšinu dňa. Na takom stanovišti však nie sú všetky podmienky rovnaké a rozhoduje hlavne pôda:
- Slnečné a suché miesto (svah, okraj pri dlažbe, priepustná piesočnatá alebo štrkovitá pôda): sem patria trvalky, ktorým sucho priamo prospieva, napríklad levanduľa, kocúrnik, rozchodníky, skalnice, materina dúška, devätorník, kotúč alebo gypsomilka. Vo vlhkej a ťažkej pôde vyhnívajú.
- Slnečné miesto s dobrou, vlhšou pôdou: tu sa darí vzrastným trvalkám, ktoré chcú viac živín a vody, ako sú stračonôžka, slnečnicovec, pyretrum, dračík alebo monarda.
- Vápenatá, alebo kyslá pôda: väčšina trvaliek je v tomto ohľade tolerantná. Vápnik vyhľadávajú napríklad obriéta, levanduľa, eremurus alebo plesnivec, naopak lupina, lithodora, klinček slzičkový a rozchodník prudký vápnik neznášajú. Stav vlastnej pôdy prezradí jednoduchý test, pozri článok o pH pôdy.
Údaj „slnko aj polotieň“ v tabuľkách znamená, že trvalka kvitne najlepšie na slnku, ale znesie aj miesto, kam slnko svieti len časť dňa.
Nízke trvalky na slnko (do 30 cm)
Nízke trvalky do 30 cm patria na okraj záhona, do skalky, medzi kamene na suchom múriku alebo ako obruba popri chodníku. Väčšina z nich tvorí vankúše alebo koberce a na jar kvitne ako prvá.
| Trvalka | Výška (cm) | Kvitne | Pôda | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Arábka (Arabis) | 15–20 | marec–máj | nenáročná | vankúše do skalky |
| Obriéta (Aubrieta) | 20–30 | marec–máj | vápenatá | skalky, múriky |
| Poniklec obyčajný (Pulsatilla vulgaris, predtým Anemone pulsatilla) | 25 | apríl–máj | suchá, vápenatá | aj ako lem záhona |
| Trávnička prímorská (Armeria maritima) | 15–20 | apríl–jún | nenáročná, znesie vápnik | vždyzelené trsy |
| Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) | 15–25 | apríl–jún | nenáročná | len plné slnko; odkvitnuté kvety odstrihnúť |
| Plamienka šidlovitá (Phlox subulata) | 10–15 | máj–jún | skôr kyslejšia | skalky, suché múriky |
| Kosatec nízky (Iris pumila) | 15–25 | máj–júl | suchšia | nesadiť hlboko |
| Klinček sivý (Dianthus gratianopolitanus, syn. D. caesius) | 15–20 | máj–jún | nenáročná, znesie vápnik | neznáša trvalú mokrosť |
| Klinček slzičkový (Dianthus deltoides) | 15–20 | máj–august | suchšia, bez vápnika | aj ako obruba |
| Klinček perovitý (Dianthus plumarius) | 20–30 | jún–september | nenáročná | vzdušné miesto, odkvitnuté kvety odstraňovať |
| Rožec plstnatý (Cerastium tomentosum) | 10–15 | máj–jún | nenáročná | striebristý koberec |
| Astra alpínska (Aster alpinus) | 20 | máj–jún | vápenatá | neznáša vyprahnuté miesto |
| Astra kríčkovitá (Symphyotrichum dumosum, predtým Aster dumosus) | 30 | september–november | dobrá záhradná | neskoré kvitnutie, aj ako obruba |
| Zvonček karpatský (Campanula carpatica) | 25 | máj–august | vápenatá | skalka |
| Devätorník (Helianthemum) | 20 | jún–august | suchá, vápenatá | po odkvitnutí zrezať |
| Plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) | 10–15 | jún–august | suchá, vápenatá | nehnojiť; na sušenie |
| Mydlica bazalkovitá (Saponaria ocymoides) | 15–20 | jún–august | suchá, vápenatá | keď sa veľmi rozrastie, zrezať |
| Rozchodník kamčatský (Phedimus kamtschaticus, predtým Sedum) | 10–15 | júl–september | nenáročná, znesie sucho | na jar zrezať |
| Rozchodník pochybný (Phedimus spurius, predtým Sedum spurium) | 5–10 | jún–august | nenáročná, znesie sucho | na jar zrezať |
| Skalnica (Sempervivum) | 5–10 | august–september | suchá, vápenatá | skalky, nádoby |
| Materina dúška (Thymus serpyllum) | 5 | júl–september | suchá | korenie, koberec medzi kameňmi |
| Veronika klasnatá ‚Heidekind‘ (Veronica spicata) | 20 | júl–august | suchšia | skalky |
| Kostrava sivá (Festuca glauca) | 15–20 | jún–júl | nenáročná | modrosivá tráva |
| Kocúrnik strapcovitý (Nepeta racemosa, predtým N. mussinii) | 25–30 | jún–júl | nenáročná, znesie sucho | lem záhona |
| Pupalka missourijská (Oenothera macrocarpa, predtým O. missouriensis) | 15–30 | jún–september | dobrá, vápenatá | dlhé kvitnutie |
| Šalvia hájna (Salvia nemorosa) | 30 | júl–august | vápenatá | po odkvitnutí skrátiť |
Výška je bežná výška kvitnúcej rastliny, mesiace udávajú hlavné obdobie kvitnutia. Vankúšové druhy (arábka, obriéta, iberka, plamienka šidlovitá) po odkvitnutí skráťte zhruba o tretinu, zostanú husté a lepšie prezimujú. Ďalšie druhy do skalky nájdete v článku o skalničkách.
Stredne vysoké trvalky na slnko (30–80 cm)
Trvalky vysoké 30 až 80 cm tvoria jadro záhona. Sú medzi nimi tie, ktoré kvitnú najdlhšie: echinacea, turica, gypsomilka alebo pupalka vydržia kvitnúť od júna do septembra, rebríček a liatra až do októbra.
| Trvalka | Výška (cm) | Kvitne | Pôda | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Tarica skalná (Aurinia saxatilis, predtým Alyssum) | 40–50 | apríl–jún | nenáročná, vápenatá | skalky |
| Kosatec nemecký (Iris germanica) | 60–70 | máj–júl | suchšia | znesie aj polotieň |
| Mliečnik Griffithov (Euphorbia griffithii) | 60 | máj–jún | vápenatá | jedovatý |
| Pakost (Geranium) | 60 | jún–júl | nenáročná | |
| Ľan trváci (Linum perenne) | 50 | jún–august | nenáročná | čiastočný zimný kryt |
| Nátržník (Potentilla) | 50 | jún–júl | suchšia | rozrastá sa do šírky |
| Kotúč alpínsky (Eryngium alpinum) | 50–70 | jún–september | nenáročná, znesie sucho | na sušenie |
| Kokarda veľkokvetá (Gaillardia × grandiflora) | 50–60 | jún–august | dobrá záhradná | potrebuje oporu |
| Gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata) | 60–80 | jún–september | suchšia, vápenatá | zimný kryt, na sušenie |
| Inkarvilea (Incarvillea) | 60 | jún–august | vápenatá | odporúčaný zimný kryt |
| Kniphofia (kleopatrina ihla) (Kniphofia) | 60–80 | jún–august | nenáročná | sadiť až po listy, zimný kryt |
| Smeleo sivé (Koeleria glauca) | 40–50 | jún–august | nenáročná | tráva, zrezať vo februári až marci |
| Divozel fialový (Verbascum phoeniceum) | 40–60 | jún–august | suchšia aj vlhšia | |
| Limonka širokolistá (Limonium latifolium, statica) | 50–60 | júl–september | nenáročná, vápenatá | na sušenie |
| Liatra klasnatá (Liatris spicata) | 60–80 | júl–október | nenáročná | aj na rez |
| Turica (Erigeron) | 60 | jún–september | nenáročná | neznáša premokrenie |
| Krásnoočko veľkokveté ‚Badengold‘ (Coreopsis grandiflora) | 60–80 | jún–august | nenáročná | aj na rez |
| Echinacea purpurová (Echinacea purpurea) | 70 | jún–september | nenáročná | na rez aj na sušenie |
| Ľaliovka (Hemerocallis) | 70–80 | jún–august | nenáročná | znesie polotieň, nemá rada trvalú mokrosť |
| Margaréta veľkokvetá (Leucanthemum × superbum, predtým Chrysanthemum maximum) | 70–80 | júl–september | nenáročná | neznáša premokrenie |
| Chryzantéma záhradná (Chrysanthemum) | 60–80 | august–október | nenáročná, znesie vápnik | zimná ochrana koreňov |
| Pyretrum (vratič šarlátový) (Tanacetum coccineum, predtým Pyrethrum) | 60–80 | jún–júl | vlhšia | odkvitnuté kvety odstrániť |
| Hlaváč (Scabiosa) | 60–80 | jún–august | nenáročná, znesie vápnik | aj do truhlíkov |
| Plamienka metlinatá (Phlox paniculata) | 60–80 | júl–september | skôr kyslejšia | po výsadbe prisypať ½ cm zeminy |
| Fyzostégia virgínska (Physostegia virginiana) | 70 | júl–september | nenáročná | aj na rez |
| Machovka čerešňová (Physalis alkekengi var. franchetii) | 50–60 | august–október | vápenatá | oranžové kalichy na sušenie |
| Krvavec tupý (Sanguisorba obtusa) | 75 | august–september | nenáročná | znesie polotieň |
| Rudbekia (Rudbeckia) | 80 | august–september | nenáročná | aj na rez |
| Zlatobyľ (Solidago) | 80 | august–október | nenáročná | po odkvitnutí zrezať |
| Perovec psiarkovitý (Pennisetum alopecuroides, predtým P. compressum) | 80 | august–október | nenáročná, znesie sucho | tráva, strihať na jar |
| Santolína (Santolina) | 30–50 | júl–august | suchá, vápenatá | vždyzelená, zrezať na jar, zimný kryt |
| Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) | 40 | júl–september | vápenatá | vždyzelená, sadiť o niečo hlbšie |
| Rebríček obyčajný (Achillea millefolium) | 40–60 | júl–október | nenáročná, znesie vápnik | aj na rez |
Veľa trvaliek z tejto skupiny sa hodí aj na rez do vázy alebo na sušenie (kotúč, limonka, gypsomilka, machovka). Druhy so zimným krytom prikryte koncom jesene čečinou alebo lístím.
Vysoké trvalky na slnko (nad 80 cm)
Vysoké trvalky nad 80 cm patria do zadnej časti záhona, k plotu alebo ako solitér do trávnika. Vzrastné druhy ako stračonôžka alebo kokarda potrebujú vo veternej polohe oporu, ktorú je dobré zapichnúť už na jar, kým rastlina nerastie.
| Trvalka | Výška (cm) | Kvitne | Pôda | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Pivónia (Paeonia) | 60–100 | máj–jún | nenáročná | solitér aj skupina |
| Mak východný (Papaver orientale) | 80–100 | jún–august | nenáročná | po odkvitnutí zaťahuje listy |
| Lupina (Lupinus) | 80–100 | jún–august | bez vápnika | sadiť až po listy; jedovatá |
| Zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia) | 80–100 | jún–júl | vápenatá | na rez |
| Sidalcea (Sidalcea) | 80–90 | jún–august | nenáročná | sadiť až po listy |
| Monarda (Monarda) | 70–90 | jún–august | nenáročná | znesie polotieň, na jar prihnojiť |
| Dračík fúzatý (Penstemon barbatus) | 100 | jún–september | vlhšia | zimný kryt |
| Eremurus (Eremurus) | 120–150 | jún–júl | vápenatá | korene rozložiť naplocho, pôdu hlboko prekypriť |
| Rebríček túžobníkovitý ‚Parker‘ (Achillea filipendulina) | 90–120 | júl–október | vápenatá | na sušenie |
| Stračonôžka (Delphinium, kultúrne hybridy) | 150–180 | júl–október | dobrá záhradná | prípadne opora |
| Ježibaba (Echinops ritro) | 150 | júl–september | nenáročná | na sušenie |
| Helénium (Helenium) | 100 | júl–september | nenáročná, znesie sucho | neskoré letné farby |
| Slnečnicovec drsný (Heliopsis helianthoides var. scabra) | 120 | júl–september | vlhšia, dobrá | na jeseň zrezať |
| Slnečnica tmavočervená (Helianthus atrorubens) | 100–200 | júl–september | nenáročná | |
| Topoľovka figolistá (Alcea ficifolia, predtým Althaea) | 160–180 | júl–september | dobrá záhradná | solitér aj skupina |
| Juka vláknitá (Yucca filamentosa) | 150 | júl–september | vápenatá | vždyzelené listy |
| Ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis) | 200 | september–november | dobrá záhradná | tráva, strihať na jar |
| Pampová tráva (Cortaderia selloana) | 200 | september–október | dobrá záhradná | zimná ochrana, zviazať |
Eremurus, lupina, sidalcea a kniphofia majú dlhé korene, ktoré neznášajú presádzanie. Vyberte im hneď na prvý raz miesto, kde môžu zostať mnoho rokov. Ďalšie vysoké druhy vrátane divozla a juky opisuje článok o trvalkách.
Ako zostaviť záhon kvitnúci od jari do jesene
Záhon, ktorý kvitne celú sezónu, sa skladá z troch vĺn. Z každej vyberte dva až štyri druhy a rozmiestnite ich po celej ploche, nie do jedného rohu. Keď jedna skupina odkvitne, zakryjú ju listy tých, ktoré ešte len nastupujú.
- Jar (marec až máj): arábka, obriéta, tarica, poniklec, iberka, trávnička, plamienka šidlovitá, na konci jari pivónia, kosatce a mliečnik Griffithov. Medzi trvalky sa dajú prisadiť cibuľoviny, ktoré začínajú ešte skôr.
- Leto (jún až august): najbohatšie obdobie. Kocúrnik, pakost, levanduľa, šalvia hájna, klinčeky, mak, lupina, ľaliovka, kokarda, krásnoočko, echinacea, margaréta, stračonôžka, eremurus a pyretrum.
- Neskoré leto a jeseň (august až november): rudbekie, zlatobyľ, liatra, helénium, slnečnicovec, chryzantémy, machovka s oranžovými kalichmi, krvavec, astra kríčkovitá a okrasné trávy (ozdobnica, perovec), ktoré zostanú ozdobné aj cez zimu.
Prakticky to vyzerá napríklad takto: vzadu ozdobnica a stračonôžky, v strede echinacey, ľaliovky, gypsomilka a rudbekie, vpredu kocúrnik, levanduľa, klinčeky a astra kríčkovitá, medzi ne tulipány a krokusy. Každá vlna má v záhone zastúpenie vpredu, v strede aj vzadu.
Niekoľko pravidiel, ktoré sa oplatí dodržať:
- Sadte v skupinách po 3, 5 alebo 7 kusoch jedného druhu. Jednotlivé rastliny sa v záhone stratia.
- Kombinujte tvary kvetov: klasy (liatra, šalvia, stračonôžka), úbory (echinacea, rudbekia, margaréta), okolíky (rebríček) a vzdušné závoje (gypsomilka).
- Niekoľko vždyzelených alebo zimozelených druhov (levanduľa, santolína, trávnička, iberka) a trávy udržia záhon zaujímavý aj v zime.
- Na suchý okraj pri dlažbe dajte len druhy, ktoré znesú sucho. Smädné trvalky by tam potrebovali zálievku každý deň.
Výsadba trvaliek: termín, spon a postup
Trvalky sa sadia od marca do mája a od septembra do decembra, kým pôda nezamrzne. Rastliny v kontajneroch idú do zeme kedykoľvek počas roka, v lete ich však treba viac zalievať. Pre neskoré leto platia tipy z článku o augustovej výsadbe trvaliek.
Koľko rastlín na meter štvorcový:
- vankúšové trvalky a nízke trávy: vzdialenosť 20–25 cm, teda 18–20 rastlín na m²,
- stredne vysoké trvalky: 25–35 cm, 10–15 rastlín na m²,
- vysoké trvalky: 40–50 cm, 6–10 rastlín na m².
Postup výsadby:
- Celú plochu zrýľujte do hĺbky rýľa a starostlivo vyberte korene trvácich burín (pýr, pupenec, kozonoha). Neskôr sa už medzi trvalkami odstrániť nedajú.
- Rozprestrite asi 5 cm vlhkého organického materiálu, najlepšie vyzretého kompostu, a hrabľami ho plytko zapracujte.
- Sadenice nenechávajte pred výsadbou ležať na slnku ani vo vetre. Kontajnery a baly ponorte do vody, kým neprestanú unikať bublinky. Voľnokoreným trvalkám skráťte korene nožom na polovicu.
- Rastliny najprv rozložte po ploche podľa plánu a až potom sadte. Nesaďte príliš hlboko, aj spodné listy potrebujú svetlo. Výnimkou je levanduľa, ktorá sa sadí o niečo hlbšie. Po pripravenej ploche choďte po doske, aby ste pôdu neudupali.
- Po výsadbe zalejte kanvou a celú plochu zamulčujte asi 2 cm vrstvou kompostu alebo drvenej kôry. Viac o materiáloch nájdete v článku o mulčovaní.
Zálievka, hnojenie a rez trvaliek na slnku
Zálievka. Zakorenené trvalky na slnku zalievajte len v suchu, zato výdatne: raz týždenne asi 25 litrov na meter štvorcový, čo zodpovedá 2,5 cm zrážok. Najlepšie je zalievať večer. Časté zalievanie po troškách drží korene pri povrchu a rastliny potom sucho znášajú horšie. Podrobnosti nájdete v článku o zalievaní.
Hnojenie. Trvalkám stačí na jar prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom, ktoré uvoľňuje živiny postupne. Náročnejšie vzrastné druhy (stračonôžka, slnečnicovec, monarda, pivónia) ocenia dávku aj v júni. Dusíkom nehnojte po začiatku augusta, rastliny by zle vyzreli na zimu. Skromné druhy suchých stanovíšť, ako sú plesnivec, rozchodníky, levanduľa alebo materina dúška, hnojenie takmer nepotrebujú. Ako hnojiť organicky, opisuje stránka organické hnojivo.
Rez počas sezóny. Odkvitnuté kvetenstvá priebežne odstraňujte. Rastlina potom netvorí semená a pri viacerých druhoch (šalvia, kocúrnik, stračonôžka, turica, margaréta) po skrátení znova zakvitne.
Jesenný rez. Neskoro na jeseň zrežte trvalky 3–5 cm nad zemou. Výnimkou sú:
- zimozelené a vždyzelené trvalky (levanduľa, santolína, iberka, trávnička, skalnice, klinčeky),
- trvalky s ozdobnými plodenstvami, ktoré vyzerajú dobre aj pod inovaťou a slúžia ako úkryt pre užitočné živočíchy (echinacea, rudbekia, ježibaba, kotúč, helénium),
- okrasné trávy: na jeseň ich nestrihajte, vyššie druhy len zviažte do snopu. Strihajte ich až skoro na jar, kým nezačnú rašiť.
Rozchodníky, santolínu a materinu dúšku skráťte až na jar, smeleo vo februári alebo marci.
Zimný kryt. Zakryť čečinou alebo vrstvou lístia treba hlavne kniphofiu, pampovú trávu, inkarvileu, dračík, gypsomilku, santolínu a v prvom roku po výsadbe limonku. Chryzantémam stačí prikryť korene.
Omladenie. Väčšina trvaliek po 4 až 5 rokoch v strede trsu preriedne a horšie kvitne. Na jar alebo na začiatku jesene trs vyrýľujte, rozdeľte rýľom a vitálne okrajové časti znova zasaďte. Výnimkou sú pivónie, eremurusy a lupiny, ktoré je lepšie nechať na mieste.
Časté otázky
Ktoré trvalky na slnko znesú sucho?
Na suché a slnečné miesta sa najlepšie hodia levanduľa, kocúrnik strapcovitý, rozchodníky, skalnice, materina dúška, devätorník, plesnivec, kotúč alpínsky, gypsomilka metlinatá, helénium a perovec. Vo vlhkej a ťažkej pôde naopak hynú, potrebujú priepustné stanovište.
Ktoré trvalky na slnku kvitnú najdlhšie?
Od júna do septembra kvitnú klinček perovitý, echinacea purpurová, turica, gypsomilka metlinatá, kotúč a pupalka missourijská. Rebríčky a liatra vydržia od júla do októbra. Keď im priebežne odstraňujete odkvitnuté kvety, predĺžite kvitnutie ešte viac.
Koľko trvaliek sa sadí na meter štvorcový?
Nízke vankúšové trvalky a trávy 18–20 kusov na m² vo vzdialenosti 20–25 cm, stredne vysoké 10–15 kusov vo vzdialenosti 25–35 cm a vysoké 6–10 kusov vo vzdialenosti 40–50 cm.
Kedy trvalky strihať?
Neskoro na jeseň 3–5 cm nad zemou, okrem zimozelených druhov, trvaliek s ozdobnými plodenstvami a okrasných tráv. Tie sa strihajú až na začiatku jari. Počas leta odstraňujte odkvitnuté kvetenstvá.
Kedy je najlepší čas na výsadbu trvaliek?
Jar (marec až máj) a jeseň (september až december, kým nezamrzne pôda). Rastliny v kontajneroch môžete sadiť celý rok, v lete ich však treba pravidelne zalievať.
