Zemiak (Solanum tuberosum): pestovanie zemiakov od sadenia po zber

Bylinná trvalka s bielymi alebo modrastými kvetmi a jedlými zhrubnutými stonkovými hľuzami

• Stanovište: slnečné; úrodná, kyprá až piesočnatá pôda
• Výška: asi 50 cm
• Doba kvitnutia: jún–august
• Množenie: hľuzami alebo výsevom

Zemiak, bylina z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), dorazil do Európy medzi rokmi 1555 a 1565. Išlo vtedy o hľuzy s červenou šupkou, príbuzné planým druhom, ktoré sa ešte dnes vyskytujú vo vysokých Andách. Pod vedeckú lupu vzal zemiak ako prvý botanik Jacob Theodor Tabernaemontanus. V jeho bylinári (1585) sa nachádza prvý opis rastliny.

Do tej istej čeľade ľuľkovitých patria aj paradajky, papriky a ľuľok. Pri striedaní plodín ich preto počítajte za jednu skupinu a nesaďte ich po sebe na ten istý záhon.

Zemiak so žltou šupkou, praotec našich zemiakov, prišiel najprv do Anglicka. V Nemecku ho vysadili prvýkrát okolo roku 1620. Ako väčšina dovozov z Nového sveta bola trvalka spočiatku považovaná za okrasnú rastlinu. Trvalo takmer 200 rokov, kým boli zemiaky oficiálne uznané za potravinu. Kráľ Fridrich Veľký Pruský nútil svojich sedliakov, aby zemiaky pestovali. Odvtedy sú základnou potravinou a zachránili milióny ľudí pred smrťou od hladu.

Medzitým sa totiž zistilo, že nie jedovaté plody veľkosti čerešne, ale nevzhľadné stonkové hľuzy sú jedlou časťou rastliny. Zemiak je svojím bohatstvom minerálnych látok, vitamínov (predovšetkým vitamínu C), bielkovín a sacharidov nesmierne cenným prostriedkom výživy.

Rastliny nepotrebujú nič viac než slnečné miesto, kyprú a výživnú pôdu, každá rastlina priestor asi 40 × 40 cm, hĺbku výsadby 10–15 cm. Hľuzy sa sadia od polovice apríla, podľa odrody. Kto predklíči sadbové zemiaky v debne (začiatkom poslednej dekády marca), môže sadiť asi po 5 týždňoch. Predklíčené zemiaky vyrašia z pôdy asi 2 týždne po výsadbe. Pestovateľské debny by mali stáť pokiaľ možno na svetle a pri asi 15 °C. Na tmavom stanovišti sa vyvinú dlhé zoslabnuté výhonky, ktoré sa pri výsadbe odlamujú.

Zemiaky sú veľmi citlivé na mráz. V nechránených polohách sa odporúča prikryť záhon fóliou. Len čo rastliny dobre vzídu, musia sa pravidelne medzi riadkami okopávať, aby pôda zostala kyprá a buriny nemali žiadnu šancu. Pri suchom počasí sa zalieva. Od polovice júna sa rastliny prihŕňajú. Hľuzy sa tvoria ešte v pôde na výhonkoch v pazuchách prízemných listov.

Zemiaky sú náročné hlavne na draslík a fosfor, preto im od výsadby prospeje organické hnojivo. Konkrétne dávky pre túto plodinu nájdete v článku Hnojivo na zemiaky.

Nielen pásavka zemiaková navštevuje rastliny. Je známych okolo 50 škodcov a chorôb, ktoré značne znižujú úrody. Najlepšou ochranou proti vírusovým chorobám je používanie bezvírusovej sadby zemiakov. Aj proti háďatkám existujú rezistentné odrody. Týmto úporným škodcom sa dá okrem toho pokaziť chuť striedaním plodín. Hlavne by sa mali zemiaky sadiť každý rok na iné miesto. V žiadnom prípade sa nesmú hnojiť čerstvým maštaľným hnojom.

Zemiaky sa množia hľuzami. Na hľuzách sú takzvané očká, z ktorých vyrašia klíčky. Množenie semenami sa vykonáva len v šľachtiteľských staniciach.

Najčastejšie problémy zemiakového záhona sme opísali v samostatných článkoch: pásavka zemiaková, chrastavitosť zemiakov, fómová hniloba zemiakov, fuzariová hniloba zemiakov a háďatko zhubné.

Existuje nespočetné množstvo odrôd zemiakov. Najlepšie je informovať sa u skúseného poľnohospodára v okolí, s ktorými odrodami mal najlepšie výsledky.

• Skoré odrody: ‚Sieglinde‘, ‚Saskia‘, ‚Hela‘, ‚Christa‘, ‚Ukama‘, ‚Atica‘, ‚Gloria‘, ‚Ostara‘, ‚Carola‘, ‚Berlina‘, ‚Erstling‘.
• Poloskoré odrody: ‚Clivia‘, ‚Grata‘, ‚Climax‘, ‚Desirée‘, ‚Hilta‘, ‚Jetta‘, ‚Juliver‘, ‚Maja‘, ‚Ulla‘, ‚Irmgard‘, ‚Granola‘.
• Neskoré odrody a zemiaky na uskladnenie: ‚Hansa‘, ‚Datura‘, ‚Maritta‘, ‚Aula‘, ‚Carmen‘, ‚Cosima‘, ‚Isola‘, ‚Saturna‘.

Zemiaky dnes považujeme za bežnú súčasť nášho jedálnička. Vieme ich pripraviť rôznymi spôsobmi a existujú dokonca rôzne varné typy zemiakov podľa toho, či ich chceme variť nakrájané, v šupke, robiť z nich zemiakový šalát, zemiakovú kašu alebo knedle. Zemiaky pre nás majú aj dôležitú výživovú hodnotu – obsahujú najmä škroby, vitamíny A, C a vitamíny skupiny B, zo stopových prvkov draslík, horčík, zinok, vápnik a železo. Zemiaky obsahujú aj až 80 % vody, čo je veľmi dôležité napríklad pri diétach.

Zemiaky sa vysádzajú v rôznych obdobiach v závislosti od typu:

1. Veľmi skoré zemiaky (tzv. „first earlies“): Sadia sa hneď, ako je pôda pripravená, zvyčajne koncom marca alebo v apríli. Pôda by mala byť spracovateľná a nie studená na dotyk. Zbierajú sa už v júni až júli.

2. Poloskoré zemiaky (tzv. „second earlies“): Dozrievajú za 80 až 100 dní. Zbierajú sa zvyčajne od druhej polovice leta a skladujú sa len krátko, asi mesiac.

3. Neskoré zemiaky na uskladnenie (tzv. „maincrop“): Rastú najdlhšie, zbierajú sa až na jeseň, keď vňať uschne, a práve tieto odrody sú vhodné na zimné uskladnenie.

Zemiaky najlepšie rastú v chladnejšom počasí, sadiť sa však majú až vtedy, keď sa pôda v hĺbke sadenia ustáli aspoň na 7 až 8 °C. Do studenej pôdy zasadené hľuzy dlho nevzchádzajú a ľahšie hnijú.

Keď sa vám všetko podarí na jednotku, môžete sa na jeseň pustiť do zberu. Zemiaky pre vlastnú potrebu môžete priebežne vyberať už počas leta, na uskladnenie je lepšie nechať ich takzvane dôjsť. Ako spoznáte, že sú zemiaky zrelé? Veľmi jednoducho: ich vňať bude celkom suchá a dobre sa oddelí od hľúz. Vňať potom stačí vytrhať a zemiaky postupne vykopávať. Nechajte ich vždy trochu oschnúť, zhruba očistite a uskladnite do priedušných debien, najlepšie do pivnice.

TIP: Keď si zemiaky rozdelíte na väčšie a menšie, budete mať zvlášť tie na varenie bez šupky a v šupke.

POZOR: Uskladnené zemiaky treba cez zimu občas prebrať, aby sa vám od jednej pokazenej hľuzy nenakazili ďalšie.

Hľuzy sa sadia od polovice apríla, podľa odrody. Skoré zemiaky možno pod ochranou sadiť aj skôr, len čo pôda prestane byť studená.

Neskoršie odrody sa zvyčajne zbierajú od druhej polovice leta. Skoré zemiaky môžete vyberať už počas leta, skladujú sa však len krátko.

Zemiakom svedčí organické hnojenie — podrobný postup a dávkovanie nájdete na stránke Hnojivo na zemiaky.

Podľa odrody zhruba 70 až 140 dní od výsadby. Veľmi skoré zemiaky sa sadia koncom marca a zbierajú už v júni až júli, poloskoré odrody dozrievajú za 80 až 100 dní a neskoré odrody na uskladnenie potrebujú najdlhšie — zbierajú sa až na jeseň, keď vňať uschne.

Od júna do augusta, zvyčajne päť až sedem týždňov po vzídení. Kvet je znamením, že sa pod zemou zakladajú hľuzy — prvé skoré zemiaky sa dajú opatrne vyberať krátko po odkvitnutí.

Do vreca s objemom aspoň 40 litrov s otvormi na odtok vody dajte 15 cm kyprej výživnej zeminy, položte dve až tri predklíčené hľuzy a zasypte ich asi 10 cm substrátu. Ako vňať rastie, postupne prisypávajte ďalšiu zeminu, kým vrece nenaplníte — hľuzy sa tvoria na výhonkoch v pazuchách prízemných listov, takže prihŕňanie úrodu zvyšuje. Vrece postavte na slnko a zalievajte častejšie než záhon, pretože v obmedzenom objeme rýchlejšie vysychá.