Zemiaky (Solanum tuberosum)

Bylinná trvalka s bielymi alebo modravými kvetmi a jedlými zhrubnutými koreňovými hľuzami

Stanovište: slnečné; úrodná, kyprá až piesčitá pôda
Výška: asi 50 cm
Doba kvitnutia: jún–august
Množenie: hľuzami alebo výsevom

Zemiak, bylina z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), dorazil do Európy medzi rokmi 1555 a 1565. Išlo vtedy o hľuzy s červenou šupkou, príbuzné planým druhom, ktoré sa dodnes vyskytujú vo vysokých Andách. Pod vedeckou lupou vzal zemiak ako prvý botanik Jacob Theodor Tabernaemontanus. V jeho herbári (1585) sa nachádza prvý opis rastliny.

Zemiak so žltou šupkou, praotec našich dnešných zemiakov, prišiel najprv do Anglicka. V Nemecku bol vysadený prvýkrát okolo roku 1620. Ako väčšina importov z Nového sveta bola trvalka spočiatku považovaná za okrasnú rastlinu. Trvalo takmer 200 rokov, než boli zemiaky oficiálne uznané ako potravina. Kráľ Fridrich Veľký z Pruskanútil svojich sedliakov, aby zemiaky pestovali. Od tej doby sú základnou potravinou a zachránili milióny ľudí pred hladom.

Neskôr sa totiž zistilo, že nejde o jedovaté plody veľkosti čerešne, ale o nevzhľadné koreňové hľuzy, ktoré sú jedlou časťou rastliny. Zemiak je svojím bohatstvom minerálnych látok, vitamínov (najmä vitamínu C), bielkovín a sacharidov mimoriadne cenným zdrojom živín.

Návod na pestovanie:

Rastliny nepotrebujú nič iné než slnečné miesto, kyprú a výživnú pôdu, každá rastlina priestor asi 40 × 40 cm, hĺbku výsadby 10–15 cm. Hľuzy sa sadia od polovice apríla, podľa odrody. Kto predklíči sadbové zemiaky v debne (začiatkom poslednej dekády marca), môže sadiť asi po 5 týždňoch. Predklíčené zemiaky vyrašia asi 2 týždne po výsadbe z pôdy. Pestovné debny by mali stáť pokiaľ možno na svetle a pri asi 15 °C. Na tmavom stanovišti sa vyvíjajú dlhé zoslabnuté výhonky, ktoré sa pri výsadbe lámu.

Zemiaky sú veľmi citlivé na mráz. V nechránených polohách sa odporúča prikryť záhon fóliou. Akonáhle rastliny dobre vzídu, musia sa pravidelne medzi riadky okopávať, aby pôda zostala kyprá a burina nemala šancu. Pri suchom počasí sa zalievajú. Od polovice júna sa rastliny prihrňujú. Hľuzy sa tvoria ešte v pôde na osňoch výhonkov prízemných listov.

Choroby a škodcovia:

Nielen mandelinka zemiaková napáda rastliny. Je známych asi 50 škodcov a chorôb, ktoré značne znižujú úrody. Najlepšia ochrana proti vírusovým chorobám je používanie bezvírusových sadbových zemiakov. Tiež proti háďatkám existujú rezistentné odrody. Týmto úporným škodcom možno okrem toho zabrániť striedaním plodín. Najmä by sa mali zemiaky sadiť každý rok na iné miesto. V žiadnom prípade sa nesmú hnojiť čerstvým hnojom.

Zemiaky sa množia hľuzami. Na hľuzách sú tzv. očka, z ktorých vyrastajú klíčky. Množenie semenami sa vykonáva len vo šľachtiteľských staniciach.

Výber odrôd

Existuje nespočetné množstvo odrôd zemiakov. Najlepšie je informovať sa u skúseného pestovateľa v okolí, s ktorými odrodami mal najlepšie výsledky.

Skoré odrody: ‚Sieglinde‘, ‚Saskia‘, ‚Hela‘, ‚Christa‘, ‚Ukama‘, ‚Atica‘, ‚Gloria‘, ‚Ostara‘, ‚Carola‘, ‚Berlina‘, ‚Erstling‘
Stredne skoré odrody: ‚Clivia‘, ‚Grata‘, ‚Climax‘, ‚Desirée‘, ‚Hilta‘, ‚Jetta‘, ‚Juliver‘, ‚Maja‘, ‚Ulla‘, ‚Irmgard‘, ‚Granola‘
Neskoré odrody a zemiaky na skladovanie: ‚Hansa‘, ‚Datura‘, ‚Maritta‘, ‚Aula‘, ‚Carmen‘, ‚Cosima‘, ‚Isola‘, ‚Saturna‘

Zemiaky dnes

Zemiaky považujeme za bežnú súčasť nášho jedálnička. Dokážeme ich pripravovať na rôzne spôsoby a existujú odrody podľa toho, či chceme variť nakrájané, v šupke, pripravovať z nich šalát, pyré alebo knedle. Zemiaky pre nás majú tiež dôležitú výživovú hodnotu – obsahujú najmä škroby, vitamíny A, C a vitamíny skupiny B, z minerálnych látok draslík, horčík, zinok, vápnik a železo. Zemiaky obsahujú až 80 % vody, čo je dôležité napríklad v diétach.

Kedy sadiť zemiaky

Zemiaky sa vysádzajú v rôznych obdobiach v závislosti od typu:

Skoré zemiaky („early“, „new“): Sádzajú sa hneď, ako je pôda pripravená, obyčajne v marci alebo apríli.
Zemiaky strednej sezóny („Second Earlies“): Dozrievajú za 80–100 dní.
Prvé zemiaky ranej sezóny („First-earlies“): Rýchlo dozrievajú, sadia sa koncom marca a zberajú v júni až júli.

Zemiaky najlepšie rastú v chladnejšom počasí. Je vhodné sadiť 2–4 týždne pred posledným jarným mrazom, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 4 °C.

Zber

Keď sa vám podarí udržať porast zdravý a ochránite ho pred plesňami a mandelinkou, môžete na jeseň pustiť do zberu skorších hľúz. Zemiaky pre svoju potrebu môžete priebežne skladať aj počas leta, na skladovanie ich treba nechať tzv. dôjsť. Ako zistiť, že sú zemiaky zrelé? Jednoducho: nať bude úplne suchá a dobre sa oddelí od hľúz. Potom ich postupne vykopávajte, nechajte osušiť, očistite a skladujte v prevzdušnených debnách, najlepšie v pivnici.

TIP: Keď si rozdelíte zemiaky na menšie a väčšie, budete mať zvlášť tie na varenie bez šupky a v šupke.

POZOR: Zemiaky treba pred zimou občas prebrať, aby sa vám do jedného skladu nedostali poškodené hľuzy.