Ovocné rastliny v záhrade: sprievodca pestovaním všetkých druhov

Chcete mať záhradu plnú ovocia? Poradíme vám, ako pestovať jablone, hrušky, višne, čerešne, slivky, marhule, broskyne aj drobné ovocie — od výberu odrody až po agrotechniku.

OVOCNÉ RASTLINY V ZÁHRADE

Modernú záhradu charakterizujú nielen estetické prvky, ale aj intenzívne spôsoby pestovania. Týka sa to predovšetkým ovocinárskej časti záhrady, ktorá má byť taká, aby sa na čo najmenšej ploche dalo dopestovať čo najviac ovocia, a pritom má byť záhrada pekne usporiadaná a pohľadná.

STROMČEKY PRE POTOMKOV? Naši predkovia vysádzali vysokokmene ovocných stromov naozaj najmä pre ďalšie generácie, pretože také stromy dospeli do plnej plodnosti až o 12 — 15 rokov, aby vydržali 80 rokov aj viac. Sami pre seba pod nimi pestovali zemiaky, obilniny alebo zeleninu či krmoviny na kŕmenie.

Dnes sadíme zákrpky, ktoré prvé plody ukážu už v škôlke a v plnej plodnosti sú už vo štvrtom — piatom roku, ale po dvadsiatich piatich rokoch aj skôr svoju existenciu skončia. Potrebujú menej miesta, dávajú lepšie ovocie, ale vyžadujú väčšiu starostlivosť. Pod nimi sa udržiava obrábaná pôda a žiadne iné plodiny sa nepestujú, agrotechnika sa zameriava len na produkciu ovocia. To je v podstate rozdiel medzi extenzívnym a intenzívnym ovocinárstvom.

Zintenzívňovanie pestovania ovocia rýchlo postupuje na celom svete — v produkčných sadoch aj v záhradkách. Súčasne sa mení pohľad na jednotlivé ošetrovateľské zásahy, na ich dôležitosť aj na spôsob ich uplatnenia. Neprehodnotené znalosti našich dedov, vynikajúcich ovocinárov, by pri dnešnom uplatňovaní boli brzdou.

PODMIENKY SÚ DANÉ

Rast a plodnosť ovocných drevín majú svoje zákonitosti a bez ich znalosti a využívania je výsledok pestovania viac-menej náhodný. Aj keď pri pestovaní ovocia stále musíme počítať s vplyvom počasia počas roka, predsa môžeme vhodnými zásahmi ovplyvniť rast a plodnosť tak, aby množstvo a kvalita úrody neboli dielom náhody. Ak chceme pravidelné a hodnotné úrody ovocia, mali by sme ovocnej rastline poskytnúť čo najvhodnejšie podmienky a starostlivosť. Základné podmienky sú však dané a my sa im musíme prispôsobiť a zlepšovať ich.

• Oddelene od zeleniny. Ovocné stromy zeleninu tienia, ich korene jej berú vodu a živiny a pri ošetrovaní stromov by sa zasiahli aj záhony. Zelenina a jahody patria na slnko, bokom od stromov. Predelom môže byť rad ríbezlí, egrešov alebo vyššie trvalky.
• Vyššie stromy na sever. Štvrťkmene, čerešne alebo orech dajte skôr na severnú stranu pozemku, aby netienili zvyšok záhrady. Kry môžu bližšie k plotu, ale tak, aby konáre nepresahovali k susedovi. Zákonné vzdialenosti od hranice zhŕňa článok strom pri hranici pozemku.
• Neprehusťovať. Rozostupy plánujte podľa veľkosti koruny dospelého stromu, nie podľa veľkosti stromčeka pri výsadbe. Prehustená výsadba sa skoro vytiahne za svetlom, rodí menej a horšie sa ošetruje.
• Svah je lepší ako dno údolia. Studený vzduch steká nadol, takže na svahu stromy menej trpia jarnými mrázikmi, pozri záhrada vo svahu. V mrazovej kotline kvitnúce marhule a broskyne omŕzajú najčastejšie.
• Počítajte so striedaním. Intenzívna výsadba zákrpkov a stien žije 20–30 rokov. Potom sa ruší a nová sa zakladá inde, na mieste, kde ovocné dreviny predtým nerástli, najlepšie na ploche po zelenine, jahodách alebo zemiakoch. Na starom mieste by nové stromčeky trpeli únavou pôdy. Dlhovekejšie štvrťkmene preto saďte mimo plochy, na ktorej budete výsadby striedať, napríklad na prechode do okrasnej časti.

To, ako sa bude ovocnému stromu dariť, ovplyvňuje oveľa viac poloha než kvalita pôdy. Najlepšie sú mierne svahy vystupujúce z nížin a náhorné roviny. Menej vhodné sú nížiny, nevhodné sú miesta otvorené silným vetrom, mrazové kotliny, kde stromy trpia mrazom v čase kvitnutia aj chorobami, a príliš strmé svahy s plytkou ornicou na skalnatom podloží.

• Južné svahy, najteplejšie, patria teplomilným druhom (marhule, broskyne, mandle, orechy), skorým odrodám a ovociu vo vyšších polohách.
• V teplých oblastiach saďte jablone a slivky radšej na svahy odvrátené od juhu a juhovýchodu, kde tak netrpia suchom.
• Vo vyšších polohách sa severné svahy pre ovocné stromy nehodia.
• Na svahu dajte na najnižšie, najvlhkejšie miesto slivky, vyššie jablone a hrušky, nad ne broskyne a marhule a úplne hore, kde je pôda najsuchšia, čerešne, višne a orechy. Ríbezle, maliny a egreše chcú primerane vlhkú pôdu, ostružina znesie aj suchšiu.

Hranice nadmorskej výšky platia pre voľný terén. V chránených polohách, pri slnečnom múre obrátenom na juh, juhovýchod alebo juhozápad a s odolnou odrodou sa dá pestovať aj vyššie a s teplejšími rokmi sa marhuliam a broskyniam miestami darí aj nad 350 m. Hruškám, orechom, marhuliam, broskyniam a mandliam škodia už mrazy okolo −20 °C, hlavne po vlhkej teplej jeseni alebo po odmäku koncom zimy. Koľko vody jednotlivé druhy potrebujú a koľko zrážok im stačí, rozoberá článok zavlažovanie, mráz v kvete článok jarné mrazíky a poškodenie koreňov mrazom článok poškodenie stromov bez škodcov.

Ovocným stromom najlepšie vyhovujú stredne ťažké, priepustné, mierne vlhké pôdy s dostatkom humusu. V teplých a suchých oblastiach sú lepšie ťažšie pôdy, ktoré tak nevysychajú, v chladných a vlhkých ľahšie, ktoré sa rýchlo prehrejú. Nehodia sa suché piesočnaté, kamenisté alebo silne vápenaté pôdy ani ťažké, mokré a silne kyslé. Hlavné stromové druhy chcú pôdu neutrálnu až mierne zásaditú, drobné ovocie neutrálnu až mierne kyslú (podrobne v článku pH pôdy).

Najmenšia prípustná hladina podzemnej vody môže byť zhruba o tretinu vyššie, než uvádza tabuľka. Korene siahajú hlavne do hĺbky asi 80 cm pri jabloni, 100 cm pri čerešni, 150 cm pri hruške a len do 50 cm pri slivkách, vlásočnicové korienky ešte hlbšie. Nevhodná je plytká ornica na skale alebo nepriepustnom íle aj veľmi priepustné piesočnaté a štrkovité podložie. Na plytkej pôde a pri vysokej hladine vody pestujte drobné ovocie a malé tvary jabloní a hrušiek na plytko koreniacich podpníkoch. Na svahy s horšou vlahou a úrodnosťou volte bujnejšie, hlbšie koreniace podpníky (pozri podpníky ovocných stromov). Spony stromov podľa tvaru nájdete v článku výsadba stromov, tvary korún v článku tvary ovocných stromov.

JABLONE Jablone tvoria u nás 39 % všetkých ovocných stromov (bez drobného ovocia). Toto množstvo sa stále zvyšuje, najmä vo veľkovýrobe. Jablone sú stromy mierneho pásma, preto sa im u nás pomerne dobre darí. Najlepšie rastú vo vlhkejších repárskych výrobných oblastiach, ale aj v zemiakárskych oblastiach majú výborné podmienky. Pre kukuričné oblasti a rovnako aj pre podhorské oblasti treba voliť vhodné odrody. Vzdušná vlhkosť by mala byť vyššia, rovnako aj pôdna vlaha. Intenzívne pestovanie vyžaduje doplnkovú závlahu. Hladina podzemnej vody by mala byť pomerne vysoko, pretože jablone korenia plytko. Pôdna reakcia má byť mierne kyslá, pôda dobre vyhnojená, živná.

Jablká sú naším najvýznamnejším ovocím, ktoré sa dá konzumovať takmer celý rok. Niektoré odrody sa dajú jesť hneď pri zbere v lete, potom podľa konzumnej zrelosti prichádzajú postupne skoro jesenné a jesenné odrody a nakoniec skoro zimné a neskoro zimné odrody, ktoré pri dobrom uskladnení vydržia až do zberu nových jabĺk. Výhodné je aj to, že pre jablone existuje celá škála podpníkov, na ktoré sa odrody štepia. Jednotlivé typy podpníkov ovplyvňujú veľkosť koruny, rýchlosť nástupu plodnosti aj prispôsobivosť daným klimatickým a pôdnym podmienkam. To pri inom ovocnom druhu v takom širokom rozsahu nie je. Na intenzívne pestovanie jabloní v záhradkách sú vhodné len malé tvary — zákrpok, vreteno a ovocná stena. Používajú sa pre ne podpníky M IX, M II, M IV a MM 106. Vo väčších záhradách sa dá použiť aj štvrťkmeň, predovšetkým na podpníkoch M I, M XI a A 2. Treba pamätať na vzájomné vzťahy medzi odrodou a podpníkom, pretože niektoré odrody rastú prirodzene silno, iné slabo. V umení zvoliť správnu odrodu a podpník pre dané podmienky je základ úspechu pestovania jabloní.

Jablká sú určené predovšetkým na priamu spotrebu, menšie alebo poškodené plody sa dajú rôzne spracovať. Nutričná hodnota čerstvých jabĺk je malá, len čerešne, ringloty a hrušky ju majú ešte nižšiu. Jablká sú a budú obľúbené pre svoje chuťové vlastnosti. U nás je spotreba jabĺk vyššia, než odporúčajú lekári, mala by sa však zvýšiť spotreba ostatného ovocia. Preto sa tiež odporúča obmedzovať trend vysádzania jabloní a namiesto nich zvyšovať výsadby nutrične hodnotnejších druhov ovocia; pri jabloniach by sa mali vysádzať skôr zimné odrody.

HRUŠKY Hrušky tvoria u nás asi 10 % všetkých ovocných stromov. Ich množstvo sa pomaly znižuje. Aj hruška je strom mierneho pásma, ktorý vyžaduje o trochu teplejšie podmienky než jabloň. Najlepšie sa jej darí v repárskych a kukuričných výrobných oblastiach, v zemiakárskych oblastiach sa darí len letným odrodám. Na vzdušnú vlhkosť, rovnako ako na pôdnu vlhkosť, je menej náročná. Korene hrušiek idú do hĺbky a sú schopné čerpať vodu aj z hlbších vrstiev pôdy. Musia však mať priepustné podložie. Hladina podzemnej vody teda môže byť hlbšie a väčšinou ani pri intenzívnom pestovaní nie je nutná doplnková závlaha. Pôdna reakcia má byť neutrálna, pôda dobre vyhnojená, živná a môže byť aj trochu ťažšia.

VIŠNE Višne sa u nás pestujú málo, tvoria len asi 3 % všetkých ovocných stromov. Je to škoda, pretože v našich podmienkach sa im dobre darí a sú prispôsobivé. Najvhodnejšie na pestovanie višní sú teplejšie oblasti, znášajú však aj chladnejšie podnebie a v záhradkách sa dajú úspešne pestovať aj v podhorských polohách. Vyžadujú však stanovište na plnom slnku. Na pôdu nie sú náročné, darí sa im aj v plytších a ľahších, dokonca kamenistých pôdach, potrebujú však dostatok vápnika a pôdu mierne kyslú až mierne zásaditú (pH zhruba 6,0 – 7,5). Môžu sa pestovať aj na svahovitých pozemkoch. Višne korenia hlboko, a preto aj hladina podzemnej vody môže byť hlboko a väčšinou nie je nutná doplnková závlaha.

Višne netvoria veľké koruny. Odrôd je málo, ale sú takmer všetky kvalitné a majú rôzny čas zrenia — od júna do augusta. Väčšinou sa štepia na čerešňu vtáčiu; podpník mahalebka sa používa do horších stanovištných podmienok, najmä suchších, a pre menšie koruny. Najvhodnejší tvar pre višňu je zákrpok, štvrťkmeň, ojedinele aj ker, prakticky bez kmienika.

Plody višní sa pomerne málo jedia v čerstvom stave, len skupina sladkých višní je na jedenie obľúbená. Snáď preto sa višne tak málo vysádzali v záhradkách. Sú však vynikajúce na šťavy, kompóty, džemy či ovocné víno. Nutričná hodnota višní je dobrá, hneď za marhuľami a slivkami. Spotreba višní je u nás nízka, mala by sa podstatne zvýšiť, hlavne prostredníctvom potravinárskych výrobkov. Preto by sa v záhradkách mali višne pestovať oveľa viac; ak nestihneme ovocie spracovať doma, vykúpi ho obchod.

ČEREŠNE Čerešne sa u nás pestujú asi v rovnakom rozsahu ako hrušky, tvoria asi 9 — 10 % z celkového množstva ovocných stromov. Sú to stromy mierneho pásma, najlepšie im vyhovujú teplejšie oblasti, sú však značne prispôsobivé a dobre sa im darí aj v zemiakárskych výrobných oblastiach. Vzdušná aj pôdna vlhkosť môžu byť nižšie. Čerešne korenia hlboko, preto nie je potrebná doplnková závlaha. Sú náročné na pôdu, ktorá má byť hlboká, živná a s neutrálnou až slabo alkalickou reakciou. Výborne sa im však darí aj na plytkých, prahorných pôdach s bridlicovým podložím. Stanovište má byť slnečné.

Čerešne sa pestujú stále menej, nielen v záhradkách, ale aj vo veľkovýrobe. Ich veľké koruny zaberajú veľa miesta (preto sa čerešne do menších záhradiek vôbec neodporúčajú) a ovocie sa musí oberať z vysokých rebríkov, čo je namáhavé a nebezpečné. V Amerike sa už podarilo vyšľachtiť spur typ čerešne ‚Lambert Compact‘, ktorý vraj korunu čerešne podstatne zmenšuje. Usiluje sa o to aj šľachtenie zakrpatených podpníkov. Zatiaľ sa na zmenšenie koruny najčastejšie používa medzištepenie. Na podpník sa dole pri zemi naštepí odroda zakrpatene rastúcej višne, ktorá tvorí kmienik, a naň sa naštepí kultúrna odroda čerešne. Tento kmienik, teda medzištepenie, brzdí rast koruny. Aj tak však koruny stále dorastajú do výšky 4 m aj viac. Verme, že v dohľadnom čase bude snaha zmenšiť koruny čerešní korunovaná úspechom. Máme totiž vynikajúce odrody, skoré aj neskoré, svetlé, pestré aj tmavé, mäkké aj tvrdé, na priamy konzum aj na kompóty, džemy a tekuté nápoje. Nutričná hodnota čerešní je malá, o niečo nižšia než pri jablkách, avšak chuťová hodnota je nenahraditeľná. Spotreba čerešní sa u nás znižuje, hoci by sa mala zvyšovať. Vo väčších záhradách alebo na hranici pozemkov dvoch-troch susedov záhradkárov by sa čerešňové stromy mali vysádzať. Aj keď úroda čerešní z jedného vzrastlého stromu je niekedy väčšia, než dokáže jedna rodina spotrebovať, obchod vykúpi každé množstvo kvalitných čerešní.

SLIVKY Slivkových stromov máme u nás asi 20 % z celkového množstva ovocných stromov, hoci nie je to tak dávno, keď boli u nás najrozšírenejšími ovocnými stromami. Pojmom slivka sa u nás často označuje všetko „modré“ ovocie, teda aj durancie, ringloty či mirabelky.

Medzi slivky rátame pravú slivku domácu a jej prechodné typy. U nás sa im najlepšie darí v teplejších oblastiach, t. j. v kukuričnej výrobnej oblasti a v teplejších polohách repárskej výrobnej oblasti, kde dobre vyzrievajú najmä neskoré, najkvalitnejšie odrody. Slivky vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, a najmä vlhkejšie, hlboké a živné pôdy. Korenia plytko, preto potrebujú vyššiu hladinu podzemnej vody a pri pestovaní v záhrade doplnkovú zálievku. Pôdy majú mať neutrálnu reakciu, môžu obsahovať aj trochu viac vápnika.

Najlepšou odrodou slivky je ‚Domáca veľkoplodá‘, ktorá má viac miestnych typov; je náročná na teplejšie stanovište a vlhkejšie pôdy. Aj mnohé ďalšie odrody dávajú kvalitné ovocie. Podpníkov pre slivky máme niekoľko, používajú sa podľa miestnych pôdnych podmienok, na veľkosť koruny nemajú príliš veľký vplyv. Najvhodnejším tvarom je zákrpok, ale dá sa pestovať aj štvrťkmeň, najmä pri odrodách s užšou korunou. Koruny sliviek nedorastajú do príliš veľkých rozmerov.

Slivky sú vynikajúce ovocie tak priamo na jedenie, ako aj na najrôznejšie spôsoby spracovania. Po tejto stránke je to najvhodnejšie ovocie. Nutričná hodnota je vysoká, hneď za marhuľami. Slivky by sme mali viac pestovať a viac jesť. V poslednom čase tento vynikajúci ovocný druh u nás napáda vírusová choroba šarka, ktorá v niektorých oblastiach úplne znemožňuje pestovanie sliviek. Snáď sa túto katastrofu podarí zlikvidovať skôr, než šarka zlikviduje slivky.

OSTATNÉ SLIVKOVINY Ostatné slivkoviny, teda durancie, ringloty a mirabelky, tvoria asi 6 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov. Majú podobné nároky na stanovište ako slivky, sú však trochu skromnejšie v nárokoch na teplotu a pôdnu vlhkosť. Ringloty a mirabelky môžu mať aj ťažšie pôdy, durancie dobre rastú aj v horších pôdach. Prídavnú závlahu väčšinou nepotrebujú, sú za ňu však vďačné. Ringloty tvoria o niečo väčšie koruny než slivky, durancie a mirabelky asi rovnaké. Najvhodnejší tvar je zákrpok.

Durancie sú výborné na jedenie, ringloty na jedenie aj na zaváranie či iné spracovanie, mirabelky na kompóty. Strom durancie a mirabelky dokáže dať takú vysokú úrodu, že bývajú ťažkosti s rýchlou spotrebou, pretože plody sa musia v krátkom čase skonzumovať alebo spracovať, a aj s dopravou vyzretých plodov na trh sú ťažkosti. Rozsah pestovania a spotreby slivkovín by mal zostať asi na dnešnej úrovni. Upadá však, pretože aj tieto druhy decimuje šarka.

MARHULE Marhule tvoria asi 4 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov. Je to teplomilný ovocný druh, vhodný do našich najteplejších oblastí. Marhule sa najviac pestujú na južnom Slovensku. V záhradách sa dajú pestovať aj v trochu chladnejších oblastiach, pestovanie však nie je vždy úspešné, stromy väčšinou predčasne hynú. Úspechy bývajú najmä pri pestovaní na južných stráňach, chránených pred severnými studenými vetrami. Stálym pestovateľským problémom je, že marhule veľmi skoro na jar rozkvitajú a často ich poškodia alebo zničia neskoré jarné mrazíky. Vzdušná vlhkosť má byť nízka, pôdy majú byť záhrevné, priepustné, humózne, stredne vlhké. Hladina podzemnej vody môže byť hlboko, pretože marhuľa korení hlboko, napriek tomu však bežne potrebuje doplnkovú závlahu. Pôdna reakcia má byť neutrálna až alkalická.

Marhule po rokoch vytvárajú veľkú korunu, na ktorej veľkosť podpník nemá vplyv. Najvhodnejší tvar je zákrpok, v ktorom koruna predsa len nedorastá do takej výšky. V chladnejších polohách je vhodný štvrťkmeň aj polokmeň najmä preto, že kvety pri neskorých jarných mrazíkoch unikajú nepríjemnému zníženiu teploty pri zemi. Medzi odrodami sú väčšinou len malé rozdiely vo veľkosti plodov a v čase zrenia, väčšie sú v náročnosti na prostredie.

Marhule sú vynikajúce na jedenie aj na rôzne kuchynské spracovanie. Ich nutričná hodnota je z „veľkého“ ovocia najvyššia. Keby dávali pravidelné úrody, postačil by doterajší počet stromov na dobré zásobovanie. Pretože však marhuľa poriadne zaplodí raz za tri až štyri roky, bolo by potrebné počet stromov zvýšiť. V poslednom čase sa síce marhule veľa vysádzajú, ale značné množstvo stromov krátko po výsadbe hynie, najmä pre nevhodné stanovištné podmienky. Stromy decimuje choroba nazývaná apoplexia (mŕtvica) marhúľ, ešte nie dosť dobre preskúmaná, proti ktorej nevieme marhuľové stromy spoľahlivo chrániť, a nová vírusová choroba, proti ktorej sa urýchlene hľadá účinné opatrenie.

BROSKYNE Broskyne tvoria asi 3 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov a ich počet rýchlo rastie. Broskyňa je rovnako teplomilný ovocný druh a najlepšie sa jej darí v najteplejších oblastiach. Stanovištné nároky sú približne rovnaké ako pri marhuliach, znáša však aj vlhkejšie ovzdušie. Doplnková závlaha je však nutná. V chladnejších oblastiach sa dá úspešne pestovať pri južných stenách, kde je chránená pred studenými vetrami.

Broskyne vytvárajú stredne veľké koruny, dajú sa však pravidelným rezom udržať v menších rozmeroch. Najvhodnejší tvar je ker bez kmienika alebo zákrpok len s nízkym kmienikom a s kotlovitou korunou. Dajú sa dobre pestovať aj ako ovocná stena. Kedysi sa u nás často pestovali semenáče, t. j. broskyne dopestované z kôstok, neštepené. Niekedy dávali ovocie celkom dobré, vhodné predovšetkým na zaváranie, najčastejšie však drobné neskoré plody. Moderné ovocinárstvo predpokladá aj pri broskyniach pestovanie štepených stromov. Máme veľmi dobré odrody, prispôsobené aj našim chladnejším podmienkam, dozrievajúce už v júli a auguste. Práve tie by sa mali najviac pestovať, neskoršie odrody v chladnom roku zle dozrievajú. Práve tieto odolné odrody, ktoré sú vhodné na jedenie aj na zaváranie, spôsobujú, že broskyňa je dnes o niečo menej chúlostivá na teplotné podmienky než marhuľa. Nutričná hodnota broskýň je dobrá, asi na úrovni višní. Spotreba broskýň aj výsadba broskýň by mali stúpať.

ORECH KRÁĽOVSKÝ Orechy kráľovské, teda vlašské orechy, tvoria asi 5 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov. Najlepšie sa im darí v teplejších oblastiach, dokážu sa však značne prispôsobiť klimatickým podmienkam. Dobre rastú a plodia v najteplejších krajoch, ale aj v drsnejších podmienkach v podhorí. Pri jarných prízemných mrazoch však zmŕzajú a v ten rok ovocie nedajú. Milujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, teplejšie, ľahšie a suchšie pôdy s dostatkom vápnika. Korenia hlboko a dokážu čerpať vodu z hlbších vrstiev, preto väčšinou nepotrebujú doplnkovú závlahu, aj keď im prospieva.

DROBNÉ OVOCIE Drobné ovocie a záhradka — to sú neodmysliteľne k sebe patriace pojmy. Všetky druhy drobného ovocia sú typickými záhradkárskymi plodinami, veď viac než dve tretiny spotreby drobného ovocia pre verejné zásobovanie sa dopestujú v záhradkách. Tento pomer sa asi nebude príliš meniť, pretože pre veľkovýrobu je pestovanie drobného ovocia — snáď s výnimkou jahôd — náročné pre značnú potrebu ručnej práce. Aj keď sa drobného ovocia v záhradkách pestuje veľa, stále ho je málo, na trhu je vzácne, obchod aj konzervárne či mraziarne ho stále vykupujú. V pestovaní drobného ovocia by mali záhradkári trhu ešte viac pomôcť.

Všetkým druhom drobného ovocia sa v našich klimatických podmienkach dobre darí. Sú prispôsobivé podnebiu aj pôde, aj keď majú rozdielne nároky: Jahodník žiada pôdu prepracovanú, vyhnojenú a slabo kyslú a potrebuje nižšiu vzdušnú vlhkosť. Ríbezle môžu mať pôdu slabo kyslú aj alkalickú, ale živnú a vlhkejšiu, a prospieva im vyššia vzdušná vlhkosť, pričom červená a biela ríbezľa znášajú aj horšie podmienky a vyššie polohy, kým čierna ríbezľa je náročnejšia na teplotu a vo vyšších oblastiach opŕcha. Egreš znáša aj polotieň a pôdu horšej kvality, ale vlhkejšiu a mierne alkalickú; vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť. Malinčie a ostružina vyžadujú pôdy živné, vlhkejšie, neutrálne aj slabo kyslé, vyššiu vzdušnú vlhkosť a slnečné stanovište.

Všetky druhy drobného ovocia vyžadujú intenzívne hnojenie. Takmer všetky korenia plytko, vyžadujú vyššiu hladinu podzemnej vody a pri pestovaní v záhrade potrebujú doplnkovú závlahu, predovšetkým jahodník. Ríbezle je lepšie pestovať ako kry, ale červená a biela ríbezľa sa dajú úspešne pestovať aj ako stromčeky, egreš je lepšie pestovať ako stromček, aj keď sa môže pestovať aj ako ker. Pri všetkých druhoch drobného ovocia máme takmer samé výborné odrody, niektoré vhodnejšie na jedenie, iné na spracovanie; odrodovú skladbu v záhradke teda volíme podľa využitia. Nutričná hodnota drobného ovocia je takmer vždy vysoká, vyššia než pri takzvanom veľkom ovocí.

Medzi drobné ovocie sa dajú rátať aj lieskové oriešky. Sú žiadanou pochúťkou, ovšem častejšie než pre spotrebiteľa sa stanú pochúťkou veveričiek alebo orešníc. Naše podmienky lieskam vyhovujú, najlepšie sa im darí v pôdach dobre vyhnojených, slabo kyslých a vlhkejších, na slnečnom stanovišti s nižšou vzdušnou vlhkosťou a vyššou hladinou podzemnej vody, pretože korenia plytko. U nás sa väčšinou lieska pestuje ako pravokorenný ker, môže sa však aj štepiť na lieskovec turecký, ale potom vytvára pomerne veľké stromy. Odrody máme vyhovujúce. Úrody nie sú veľké, no pre hodnotu a atraktívnosť plodov sa pestovanie oplatí. V záhradkách sa lieska pestuje ako ker tvoriaci živý plot. Najlepšie je sadiť ich v smere prevládajúcich vetrov, opelenie je potom dokonalejšie a úrody väčšie. Problémom pri pestovaní zostáva — okrem veveričiek — červivosť orieškov, proti ktorej nepomáha chemický postrek, a správne usušenie orieškov. Nutričná hodnota lieskových orieškov je vysoká.

V priemerne daždivých rokoch a oblastiach si vzrastlé stromy vodu zaobstarajú samy. Zálievku potrebujú pri dlhšom suchu, pri veľkej úrode, v suchých a teplých krajoch a hlavne vtedy, keď rastú na slabo rastúcich podpníkoch, ktoré koreňujú plytko. Najviac vody chcú jablone, broskyne, ríbezle, egreš a jahody.

V auguste a septembri ovocné stromy nepolievajte. Predĺžili by ste im rast, výhony by do zimy nevyzreli a v tuhej zime by namrzli. Ovocie by sa navyše horšie skladovalo. Výnimkou je dlhé jesenné sucho, keď je naopak dobré stromy pred zimou výdatne poliať.

Dávka je 30–40 litrov vody na 1 m² naraz. Menšia dávka je zbytočná, pretože korene ovocných drevín sú väčšinou v hĺbke 30–60 cm a voda by k nim nedošla. Rosenie korún za sucha znižuje výpar, ale nie pri listoch už poškodených suchom alebo roztočmi, tie by potom opadali rýchlejšie. Viac o spôsoboch zálievky nájdete v článku zavlažovanie.

Kedy strom začne plodiť, závisí od druhu, odrody, podpníka, tvaru koruny aj od výživy. Stromček na slabo rastúcom podpníku nesie prvé plody o 2–4 roky, vysokokmeň na semenáči až po 6–10 rokoch. Keď sa plody nedostavia ani potom, býva za tým niektorá z týchto príčin:

Ohýbanie konárov. Bujne rastúce zákrpky, vretená a ovocné steny privediete k plodnosti tak, že letorasty začiatkom júna vyviažete alebo zaťažíte do mierne šikmej až vodorovnej polohy. V ohnutom konári zostane viac zásobných látok a strom na ňom založí kvetné púčiky. Neohýbajte však do oblúka pod vodorovnú rovinu. V mieste ohybu by vyrástli silné zvislé výhony, ktoré kvety nenasadia. Zaškrcovanie konárov drôtom a vyrezávanie prúžkov kôry sa dnes v záhradách neodporúča: rana strom oslabí a otvorí cestu chorobám.

Holá, stále kyprená pôda pod stromami bola dlho pravidlom. Ubúda v nej však humus, pri prívalových dažďoch sa zmýva a potrebuje viac hnojenia. Dnes sa pod korunami udržiava kruh alebo pás s mulčom a zvyšok sadu sa zatrávňuje.

Kedy a ako kypriť. Kde pôdu pod korunou kypríte, robte to len plytko. Hlbšie okopávanie trhá korene a pôda viac vysychá.

• Mesiac pred kvitnutím a počas kvitnutia nekyprite. Uľahnutá vlhká pôda v noci vydáva viac tepla a chráni kvety pred mrázikom.
• Od odkvitnutia do konca júla, keď najviac rastú výhony aj plody, kyprite plytko niekoľkokrát, hlavne po daždi, skôr než vznikne prísušok.
• V auguste a septembri nechajte pôdu v pokoji. Drevo lepšie vyzreje a plody sa vyfarbia.
• Na jeseň stačí plytko zapracovať kompost alebo hnoj, okolo stromu nanajvýš do 10 cm, najlepšie ryľovacími vidlami. Hlboké rýľovanie pod korunou stromu škodí. Letné rýľovanie pôdu vysušuje a pri stromoch na plytko koreniacich podpníkoch zvyšuje opad plodov.

Trávnik v sade chráni pôdu pred eróziou a hlbokým premŕzaním, po daždi sa v sade dá chodiť, pribúda humus a vlhší vzduch zlepšuje vyfarbenie plodov. Tráva však stromom berie vodu a dusík. Po celej ploche sa preto hodí len tam, kde ročne spadne okolo 800 mm zrážok a viac, kde je vysoko podzemná voda alebo kde sa zavlažuje. V suchších krajoch zatrávnite len pásy medzi radmi a pod korunami nechajte kruh s mulčom.

• Kruh bez trávy okolo mladého stromu každý rok rozširujte, aby presahoval priemer koruny asi o 1 m.
• Zatrávňujte až po niekoľkých rokoch, keď stromy dobre zakorenia. Vysievajte na jar do vlhkej pôdy zbavenej podzemkov pýru a ďalších trvácich burín. Lucerna pod stromy nepatrí, o vodu im silno konkuruje. Výber zmesi opisuje článok trávne zmesi.
• Koste často, zhruba 6–8-krát za rok, keď tráva dorastie 10–15 cm, a pokosenú hmotu nechajte ležať. Funguje ako mulč, obmedzí výpar a vracia živiny do pôdy.
• Nakrátko pokosený trávnik v čase kvitnutia znižuje riziko škôd neskorým mrazíkom.
• Kvitnúci pás. Časť medziradia môžete kosiť len dvakrát za rok a nechať vykvitnúť. Nájdu tu potravu opeľovače aj užitoční predátori škodcov.
• Stromy v trávniku hnojte výdatnejšie, hlavne dusíkom, a živiny im dávajte priamo ku koreňom (postup v článku hnojivo na ovocné stromy).

Ako mulčovať pod korunou a čomu sa vyhnúť, opisuje článok mulčovanie. Humus pod staršie stromy dodá aj zelené hnojenie.

Dlhodobo patrí zelenina bokom od stromov, ako píšeme vyššie. Mladé stromy však pôdu medzi sebou ešte nevyužijú. Pri zákrpkoch a vretenách sa medzi nimi dá pestovať zhruba prvé tri roky, pri polokmeňoch a vysokokmeňoch až 8–9 rokov po výsadbe. Vyberajte plodiny, ktoré neberú veľa vody a ktorých hnojenie a zálievka prospejú aj stromom:

• zelenina: kríčková fazuľa, hrach, šalát, kaleráb, skorý karfiol, paradajky, uhorky, zeler, skorá mrkva,
• skoré zemiaky,
• jahody, ktoré však potrebujú veľa vody, takže ich mulčujte a viac hnojte.

Hnojte podľa potreby podsadených plodín, nie len stromov. Okolo kmeňov nechajte užší pás bez podsadby, pokrytý mulčom a bez buriny. Pri ošetrovaní stromov myslite na zeleninu pod nimi: prípravok, ktorý nie je povolený aj pre zeleninu, na ňu nesmie dopadnúť. Len čo koruny podsadbu zatienia, pestovanie pod nimi ukončite a plochu zatrávnite alebo mulčujte.

Tip: Ako ovocné stromy vyživiť jarným postrekom cez list aj posypom ku koreňom, opisujeme v článku Hnojivo na ovocné stromy.