Škodcovia sliviek

Piliarka slivková ( Hoplocampa minuta) patrí medzi najzávažnejších škodcov sliviek. Spôsobuje červivosť plodov a ich následné opadávanie. Po odkvete sú na napadnutých plodoch čierne otvory s trusom lariev. Larvy vnútri plodu vyžierajú strednú časť, budúcu kôstku. Vykúsané stredy plodov sú plné čierneho trusu a neskôr zapáchajúcej kašovitej hmoty a takto napadnuté plody predčasne opadávajú. Larvy piliarky slivkovej sú svetlohnedé, dospelé piliarky čierne. Larvy prezimujú v hustých zámotkoch v pôde, na jar sa kuklia a dospelé jedince sa objavujú približne v apríli, pred začiatkom kvitnutia sliviek. Po vyliahnutí sa prehryzú do plodov a asi po 9 dňoch larva vädnúci plod opúšťa a prehryzie sa do nového. Jedna larva dokáže poškodiť 3 až 4 plody. Keď larvy dorastú, spadnú s poškodeným plodom na zem a zalezú do pôdy. Okrem sliviek a ringlót napáda aj mirabelky, trnky, čerešne a marhule.

Piliarka žltá ( Hoplocampa flava) podobne ako piliarka slivková spôsobuje skorú červivosť plodov slivky. Aj ona prezimuje ako dorastená larva v pôde, na jar sa kuklí a dospelé jedince sa liahnu pred kvitnutím sliviek, približne v apríli. Rovnako ako pri piliarke slivkovej sú po odkvete na napadnutých plodoch čierne otvory s trusom lariev, vnútri plodu je vyžratá stredná – kôstková – časť a poškodené slivky opadávajú. Larvy piliarky žltej sú žlté, dospelé jedince majú žltohnedé sfarbenie s čiernymi škvrnami. Vývojový cyklus je podobný ako u piliarky slivkovej.

Čiernavka slivková (Eurytoma schreineri) spôsobuje pri napadnutí plodov ich vädnutie, predčasné vyfarbovanie a opadávanie. Semeno v kôstke býva úplne vyžraté, osemenie čiastočne. Kôstky opadaných plodov majú často dierky veľké 1 – 1,5 mm. Čiernavka slivková má jednu generáciu do roka. Jej larvy prezimujú na povrchu pôdy v kôstkach opadaných plodov. Keď priemer denných teplôt prekročí 10 °C, čo býva približne v polovici apríla, začínajú sa kukliť. Zakuklené zostávajú v kôstkach napadnutých sliviek približne od apríla do konca mája. Dospelé jedince sa z nich prehryzú typickou dierkou von. Desať až dvanásť dní po odkvete sliviek samičky kladú vajíčka vpichom do nezdrevnatených jadier.

Obaľovač slivkový (Cydia funebrana) patrí medzi kľúčových škodcov sliviek. Spôsobuje červivosť plodov. Typická kvapka zaschnutej klovatiny označuje miesto, kadiaľ húsenica vnikla do plodu. U nás sa väčšinou vyskytuje v dvoch generáciách. Húsenice prvej generácie spôsobujú opadávanie plodov, húsenice druhej generácie ich červivosť. Chodbičky vnútri plodov smerujú ku kôstke a v napadnutom plode býva húsenica aj jej trus. Obaľovač slivkový prezimuje ako dorastená húsenica v kokóne v pôde alebo pri päte kmeňa. Na jar sa húsenice kuklia a približne v máji sa objavujú motýle prvej generácie. Plody napadnuté prvou generáciou schnú a opadávajú; z opadaných plodov húsenice vyliezajú do pôdy, kde sa kuklia.

Voška slivková (Hyalopterus pruni) patrí medzi najškodlivejšie vošky na slivkách. Napadnuté výhonky zaostávajú vo vývoji a často od vrcholu hynú. Listy voška slivková nezvinuje, tie však schnú a opadávajú. Všimneme si ju na rube listov a na mladých výhonkoch ako veľké kolónie pokryté bielym voskovým práškom, vošky sedia tesne vedľa seba. Bezkrídla samička je svetlozelená s dvoma svetlejšími pozdĺžnymi pruhmi na chrbte. Vajíčka kladie na jeseň na bázu púčikov na mladých výhonkoch a mladé vošky sa liahnu v apríli. Na spodnej strane listov tvoria kolónie a v júni – júli sú nimi listy celkom pokryté. Cez leto okrídlené samičky migrujú a začiatkom októbra sa vracajú na domovské stromy. Často však kolónie zostávajú na slivkách až do jesene.

Vlnovník čerešňový (Aculus fockeui) je škodca, ktorý v poslednom čase spôsobuje čoraz väčšie škody, najmä pri napadnutí mladých stromčekov sliviek v škôlkach. Jeho prítomnosť zistíme na spodnej strane listov. Napadnuté miesta na listoch hnednú, vrchná strana listu je striebristá. Silné napadnutie spôsobuje odumieranie terminálnych púčikov, opadávanie napadnutých listov a metlovité obrastanie výhonkov. Ak napadne kvety a plody, objavuje sa na nich hrdzavosť až chrastavitosť. Samičky prezimujú pod šupinami púčikov, najčastejšie na jednoročných výhonkoch. Vyskytuje sa v niekoľkých prekrývajúcich sa generáciách a najviac ho býva od júna do augusta, keď sa intenzívne šíri vetrom. Ku koncu leta samičky vyhľadávajú úkryt na prezimovanie.

Puklica slivková (Parthenolecanium corni) patrí k ďalším škodcom vyskytujúcim sa na slivkách. Jej prítomnosť zistíme na vetvičkách, kde sú nápadné 4 – 6 mm dlhé, oválne, vysoko klenuté, tmavohnedé samičie štítky. Prezimujúce larvy sú ploché a dlhé asi 2 mm. Samičky a samčeky dospievajú od druhej polovice mája do prvej polovice júna a dosahujú výšku 1,5 až 2 mm. Cicaním oslabujú vetvičky a stromy sú potom menej odolné voči mrazom. Pri premnožení spôsobujú usychanie vetvičiek, ktoré môže viesť až k vyschnutiu celých stromov.

Voška slamihová (Brachycaudus helichrysi) je ďalší vážny škodca sliviek. Spôsobuje typické deformácie listov, ktoré sa pozdĺžne rúrkovito skrúcajú do zvitkov. Takto napadnuté listy hnednú, schnú a predčasne opadávajú, pri veľkom premnožení napadnuté výhonky hynú. Okrem toho môže byť prenášačom vírusu šarky slivky. Voška slamihová býva svetlozelená, vyskytuje sa však aj v odtieňoch od žltej cez bielu až po ružovú. Má oválny tvar a dĺžku do 2 mm. Prezimujú vajíčka, ktoré sa liahnu v čase opadu korunných lupienkov sliviek. Larvy cicajú šťavu na báze kvetných púčikov a v júni sa rodia okrídlené samičky. Tie migrujú medzi rôznymi bylinami a drevinami. Samičky kladú vajíčka na slivky v októbri až novembri.

Voška broskyňová ( Brachycaudus persicae) – vyskytuje sa najmä pri koreňoch broskýň a sliviek. Na jar a začiatkom leta napáda aj listy, na ktorých zo spodnej strany vytvára mohutné kolónie, napadnuté listy sú mierne skrútené. Nebezpečná je najmä pri veľkom premnožení, hlavne na mladých stromčekoch, kde môže spôsobiť spomalený rast až odumretie. Môže byť aj prenášačom šarky. Samička je drobná, hnedočierna a lesklá. Sifunkuly (krátke rúrkovité výrastky na zadočku) sú tmavé a krátke. Nymfy majú žltohnedú až tmavohnedú farbu. Bezkrídle samičky prezimujú pri koreňoch stromu.

Roztoč slivkový (Eriophyes similis/Phytoptus similis) je pavúkovec z čeľade Eriophyidae. Roztoč slivkový spôsobuje na okrajoch listov deformáciu pletív a vznik zelenožltých, zelených, ružových, načervenalých až tmavočervených hálok (výrastkov pripomínajúcich malé bradavice). V ich vnútri sú asi 0,2 mm dlhé roztoče. Prezimujúce samičky sa ukrývajú pod šupinami púčikov a v prasklinách kôry stromov. Po vyrašení na jar napádajú najmä listy, neskôr aj kvety a plody. Do roka má niekoľko generácií, vývoj jednej trvá 2 až 5 týždňov.

Obaľovač broskyňový (Grapholita molesta / Cydia molesta / Laspeyresia molesta) je škodca, ktorý poškodzuje mladé výhonky a spôsobuje červivosť plodov. Jeho hostiteľmi sú broskyňa obyčajná, marhuľa obyčajná, slivka domáca, jabloň domáca, hruška obyčajná, mišpuľa obyčajná, mandľa obyčajná, čerešňa vtáčia a ďalšie druhy. Húsenice prvej generácie napádajú mladé výhonky, kde vyžierajú chodbičky – výhonky sa postupne skrúcajú, vädnú až uschnú. Húsenice druhej a tretej generácie napádajú plody, v ktorých vyžierajú chodbičky a spôsobujú ich následné hnitie. Posledná generácia húseníc prezimuje a na jar sa kuklí. V máji sa objavuje prvá generácia motýľov. Vývoj od vajíčka po dospelého jedinca trvá približne 30 – 50 dní.

Psota broskyňová (Anarsia lineatella) patrí k menej známym škodcom sliviek. Jej prítomnosť prezradia na jar usychajúce rašiace púčiky a mladé výhonky – húsenice sa do nich prehryzú a vyžierajú ich. Neskôr počas vegetácie vyžierajú plody a v mieste, kde húsenica napadne plod, zostáva drobná kvapka klovatiny. Húsenice psoty broskyňovej sú tmavohnedé so žltými zárezmi medzi článkami tela, hlava, hruď a nohy sú čierne. Psota broskyňová prezimuje ako malá húsenica dlhá asi 1 mm. Na jar sa prehryzú do mladých rašiacich výhonkov a po ich zoschnutí vyliezajú a prehryzú sa do ďalších. Kuklia sa v prasklinách kôry, bez toho aby si vytvárali zámotok. Motýle prvej generácie sa objavujú koncom mája a v júni, druhá generácia húseníc sa vyvíja najmä v plodoch a motýle druhej generácie lietajú v auguste a septembri. Hostiteľskými rastlinami sú predovšetkým broskyňa, mandľa, marhuľa, slivka, čerešňa, ale aj jabloň, hloh a jarabina