Paradajky (Solanum lycopersicum)

Obľúbená plodová zelenina s bohatou úrodou a pestrou škálou chutí a farieb.

• Stanovište: slnečné, chránené
• Výška: podľa odrody 30–200 cm
• Doba zberu: júl–september
• Množenie: výsevom, predpestovaním sadeníc
  
  

Paradajky (Solanum lycopersicum) z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) patria medzi najčastejšie pestované druhy zeleniny. Pochádzajú z Južnej Ameriky a do Európy boli privezené v 16. storočí.

Dnes existujú stovky odrôd líšiacich sa veľkosťou, tvarom aj chuťou. Rastlina je cenená pre vysoký obsah antioxidantov, najmä lykopénu, a svoju všestrannosť v kuchyni.

Paradajky sa pestujú ako jednoročky, ale v pôvodných podmienkach sú trváce. Podľa rastového typu ich delíme na:

• Tyčkové (indeterminantné): dorastajú do výšky až 2 m, vyžadujú oporu a vyštipovanie zálistkov. Plodia priebežne.
  
  
• Kričkové (determinantné): rastú kompaktnejšie, nevyžadujú toľko starostlivosti, plodia naraz.
  
  
• Previsnuté a truhlíkové: vhodné do nádob a závesných kvetináčov.
  
  

Plody sú bobule rôznych farieb – červené, oranžové, žlté, ružové aj tmavofialové. Tvar môže byť guľatý, oválny, hruškovitý alebo rebrovaný.

Paradajky potrebujú teplé a slnečné miesto chránené pred vetrom. Pôda by mala byť hlboká, výživná, dobre priepustná a s neutrálnym pH. Najčastejšie sa pestujú zo sadeníc, ktoré sa predpestujú zo semien v marci a po „zmrznutých“ (15. mája) sa vysádzajú von.

Podrobný návod nájdete v článku:
Pestovanie paradajok: Overené rady pre bohatú úrodu

• Výsev a pikírovanie: semená sa vysievajú v marci do debničky. S prvým pravým lístkom sa sadenice pikírujú najskôr na 3–4 cm, neskôr na 10 × 10 cm alebo lepšie do kvetináčikov. Pri pikírovaní ich sadíte hlbšie, vytvoria viac koreňov. Na sadenice v kvetináčikoch možno koncom marca až začiatkom apríla vysiať niekoľko semien priamo do kvetináčika s kompostovou zeminou a ponechať najsilnejšiu rastlinu.
• Dobrá sadenica: silná stonka vysoká najviac 30 cm, zdravé sýtozelené listy a vyvinuté prvé súkvetie.
• Termín: po zmrznutých (12.–15. 5.), teda v druhej polovici mája. V teplých oblastiach o týždeň až dva skôr, na horách neskôr. Pred výsadbou sadenice otužte.
• Spon a opora: pre tyčkové paradajky 80 × 40–50 cm. Najprv zatlčte asi 150 cm dlhé koly a až potom sadte, na južnú stranu kola a o niečo hlbšie, než rastlina rástla.
• Po výsadbe: zalejte a pôdu namulčujte pokosenou trávou alebo slamou. Ušetríte polievanie aj okopávanie. Pri ochladení rastliny prikryte.

Vonku sa tyčkové paradajky vedú na jeden výhon, v chladnejších polohách tak plody dozrejú skôr a lepšie. Dva výhony možno nechať len v najteplejších oblastiach, a to v redšom spone 80 × 60–80 cm.

• Zálistky vylamujte od začiatku pravidelne a rastlinu priebežne voľne priväzujte silnejším motúzom ku kolu.
• Okopávanie: 3–5× za sezónu do hĺbky 5–8 cm, pritom prihrňte zeminu k stonke, vytvorí ďalšie korene.
• Polievanie ku koreňom, nie na listy. Výdatné polievanie alebo dážď po suchu spôsobujú praskanie plodov.
• Zaštipnutie vrcholu: v polovici až koncom augusta odrežte vrchol nad listom, ktorý je nad posledným strapcom dobre vyvinutých plodov. Nové kvety by už nestihli dozrieť a plody, ktoré na rastline sú, dozrejú skôr.
• Spodné listy: odstránenie niekoľkých najspodnejších tieniacich listov dozrievanie urýchli. S odlisťovaním to však nepreháňajte, klesla by úroda aj chuť plodov.

Pred prvými mrazmi zberte aj plne vyvinuté zelené plody. Dozrejú v teple, rýchlejšie, keď ich uložíte k zrelým jablkám, ktoré uvoľňujú etylén. Malé zelené plody obsahujú alkaloid tomatín a na priamu konzumáciu sa nehodia.

Kríčkové (determinantné) paradajky majú nízky vzrast a pevnú stonku. Zaobídu sa bez kolov a zálistky sa im nevylamujú. Skoré odrody sa sadia do sponu 50 × 20 cm, stredne skoré 60 × 20–30 cm. Osvedčuje sa sadiť ich do brázd hlbokých 15–20 cm, vedených od západu na východ, 50 cm od seba a v rade 25–30 cm. Po zakorenení sa prihnoja a prihrnú podobne ako zemiaky.

Darí sa im v teplých polohách, kde v čase dozrievania menej prší, na stredne ťažkých pôdach, ktoré sa neslievajú; skoré odrody chcú ľahšiu pôdu. V teplých oblastiach ich možno pestovať aj z priameho výsevu: v druhej polovici apríla do riadkov 70 cm od seba, s trochou semien šalátu, ktorý riadky označí. Rastliny sa vyjednotia na 20–25 cm a vo výške 25 cm prihrnú. Fóliový kryt vývoj urýchli. Úroda z priameho výsevu je však neskoršia a menšia ako zo sadeníc.

Paradajky majú vysoké nároky na živiny. Pred výsadbou odporúčame do záhona zapracovať dobre rozložený kompost alebo maštaľný hnoj. Počas vegetácie hnojíme každé 2–3 týždne. Skvelo funguje prírodné organické hnojivo Hnojík, ktoré podporuje zdravý rast a vývoj rastlín.

Viac informácií sa dozviete v článku:
 Hnojenie paradajok: Ako podporiť zdravý rast a bohatú úrodu

Najčastejším problémom je pleseň zemiaková (Phytophthora infestans), ktorá napadá listy aj plody. Dôležité je vetrať, nepolievať listy a pestovať paradajky v dostatočnom sponu. K ďalším chorobám patrí múčnatka alebo hniloba koncov plodov (kvôli nedostatku vápnika). Predchádzať sa dá vhodným hnojením a pravidelnou starostlivosťou.

• ‘Stupické poľné skoré’ – overená česká odroda, vhodná na pestovanie vonku, veľmi chutná.
  
  
• ‘Tigrino’ – atraktívna cherry paradajka s fialovými pruhmi, sladká a dekoratívna.
  
  
• ‘Sweet Million’ – bohato rodiaca tyčková odroda s drobnými sladkými plodmi.
  
  
• ‘Beefsteak’ – veľkoplodá paradajka ideálna na gril a do sendvičov.

Paradajky sú samoopelivé, takže semená z klasických odrôd si zachovajú vlastnosti odrody. Semená hybridov F1 nepoužívajte.

1. Vyberte dokonale vyvinuté, úplne zrelé a zdravé plody z rastliny, ktorá rodila skoro, plody jej nepraskali ani za dažďa a mali sladkú dužinu a hladkú pevnú šupku.
2. Plod rozkrojte a semená aj s rôsolom vyberte do pohára.
3. Nechajte ich 4–6 dní kvasiť vo vlastnej šťave. Dlhšie nie, semená by strácali klíčivosť.
4. Prepláchnite ich čistou vodou a opatrne usušte v teple na papieri.