Listnaté dreviny: sprievodca výberom, výsadbou a starostlivosťou
Listnaté dreviny v záhrade — ako ich správne vybrať, vysadiť a starať sa o ne. Sprievodca druhmi od javorov po brezy, rez krov, živé ploty aj pokryvné dreviny.
Listnaté dreviny: sprievodca výberom, výsadbou a starostlivosťou
Listnáče tvoria chrbticu každej záhrady. Poradíme, ako vybrať správny druh, ako ich vysadiť, strihať a hnojiť — vrátane prehľadu obľúbených druhov od javora po budleju.
Čo sú listnaté dreviny a prečo patria do každej záhrady
Listnaté dreviny predstavujú veľmi rozsiahlu skupinu rastlín, ktorá je popri ihličnanoch najvýznamnejším prvkom záhradnej architektúry.
Sú to rastliny, ktoré okrem estetického pôsobenia výrazne prispievajú k ozdraveniu životného prostredia. Z hygienického hľadiska treba oceniť listnaté dreviny ako producentov kyslíka, lapače prachu a ako zvukovú bariéru. Svojím estetickým pôsobením ovplyvňujú ľudskú psychiku. Bez nich by snáď ani nebolo možné vytvoriť sadovnícke úpravy.
Patria k nim kry od málo vzrastných až po niekoľkometrové druhy; stromy najrozličnejších habitov a veľkostí, stálezelené druhy alebo zase opadavé. Druhy, ktoré majú pravidelný tvar, druhy bizarné, druhy okrasné svojím olistením, tvarom a farbou kvetov, plodov, zaujímavé charakterom kôry, tŕnitosťou, postavením konárov a ďalšími znakmi. Líšia sa nielen svojím vzhľadom, ale aj požiadavkami na prostredie, nárokmi na ošetrenie a podobne.
Jednotlivé druhy sa od seba líšia aj koreňovým systémom, schopnosťou opelenia, schopnosťou vytvoriť semená, dobou plodnosti, úžitkovosťou a ďalšími vlastnosťami.
To všetko ich predurčuje na ich funkciu a zaradenie v sadovníckej úprave.
Ako využiť listnaté dreviny v záhrade: od solitérov po živé ploty
Pod pojmom uplatnenie drevín vo výsadbách sa chápe spôsob a možnosti ich využitia v sadovníckych úpravách. Či sú vhodné na solitérnu výsadbu alebo na skupinové výsadby, či môžu vytvoriť ochranný pás, podrast, predsadbu, alebo či sú vhodné ako pokryvné rastliny, ako stromoradie a podobne.
Pri výbere drevín s určitým zámerom — napríklad keď hľadáme drevinu s konkrétnou farbou kvetu na určité obdobie — musíme zároveň vedieť, aký má habitus, do akej výšky dorastá v dospelosti, aké sú jej nároky a podobne. To znamená, že nám nestačia kusé informácie, ale musíme naopak vedieť čo najviac. Len tak bude výsadba, ktorú plánujeme, esteticky účinná aj v priebehu mnohých ďalších rokov.
Listnaté dreviny majú ohromné spektrum využitia. Uplatňujú sa vo veľkých sadovníckych úpravách, v sídliskových výsadbách, v záhradách pri rodinných domoch, na dedinách, pri chalupách a chatách aj v záhradkárskych osadách. Mnohé druhy možno využiť na výsadbu do vegetačných nádob. Ich výber je taký bohatý, že sa s ich pomocou podarí uskutočniť akýkoľvek zámer. Zo škály farieb olistenia od jasnej zelene cez striebristé odtiene až po sýtu zeleň, rôzne odtiene červenej, žltej až po pestrolisté možno vybrať a kombinovať efektné skupinové výsadby, ktoré aj po odkvitnutí upútavajú farebnosťou.
Pri výbere drevín musíme uplatniť rovnaké zásady, aké sme si už uviedli pri všetkých skupinách okrasných rastlín. V záhradách rozdelených na úžitkovú a okrasnú časť musia dreviny vytvoriť zjednotenie týchto dvoch častí a v sortimente listnáčov je naozaj dostatočný výber vhodných druhov. Patria k nim napríklad dulovce, okrasné jablone, okrasné slivky, kaliny, meruzalky a mnoho ďalších.
V záhradách, ktoré nadväzujú na prírodné partie alebo parkové úpravy, vysádzame druhy, ktoré sa vyskytujú v okolitých výsadbách, aby sme na ne prirodzene nadviazali a vytvorili s nimi harmonický celok s vysokým estetickým účinkom. V mestských záhradách si už môžeme vyberať z oveľa širšieho sortimentu a využívať nielen atraktívne cudzokrajné druhy, ale aj pestrolisté druhy a odrody.
Pri osádzaní záhrad využívame listnaté dreviny často na oddelenie záhrad alebo ich častí od okolitého ruchu, teda vyberáme druhy, ktoré sú schopné vytvoriť živé ploty, deliace steny a podobne. V záhradách s prírodnými výsadbami volíme ploty vytvorené z voľne sa rozrastajúcich drevín, často z kvitnúcich druhov so zaujímavým habitom, ktoré sú náročnejšie na priestor, ale sú prirodzeným doplnkom takto koncipovaných záhrad. V malých záhradách sme nútení s ohľadom na úsporu miesta vysádzať na tento účel dreviny, ktoré znášajú rez. Z nich potom možno vytvoriť pravidelné úzke ploty, ktoré však vyžadujú viac starostlivosti, pravidelný rez a sú náročnejšie na živiny.
Pri výbere listnatých drevín musíme vychádzať aj z ďalších podmienok. Pretože napríklad v sídliskových úpravách býva malá vrstva kvalitnej ornice, volíme plytko koreniace druhy nenáročné na vlahu, v oblastiach so znečisteným ovzduším zase druhy, ktoré takéto podmienky znášajú, a podobne.
Ako sme si už v úvode povedali, listnaté dreviny môžeme využiť na solitérne výsadby. Na tento účel vyberáme druhy a odrody s pekným habitom, zaujímavými tvarmi a farbami kvetov alebo s ďalšími zaujímavými znakmi, ako je napríklad bizarné vetvenie, ktoré vynikne po opade listov, alebo efektné jesenné sfarbenie listov, farba či množstvo plodov a ďalšie znaky. Pri tejto voľbe musíme zároveň vychádzať zo všeobecných estetických požiadaviek.
Skupinové výsadby, skalky a vegetačné nádoby s listnáčmi
Skupinové výsadby drevín umožňujú využiť farebnosť ich listov a rôznorodosť tvarov, a hoci sa často vysádzajú zmiešané skupiny, teda skupiny ihličnatých a listnatých drevín, možno vysádzať aj samostatné skupiny listnatých drevín, kde nám ich veľký sortiment umožňuje vytvoriť nekonečné množstvo kombinácií. V malých záhradách musíme vysádzať uvážlivejšie a len menej vzrastné druhy, ale aj v tomto prípade máme mnoho možností. Pri vytváraní skupín z listnatých drevín by sme mali mať na mysli celoročné pôsobenie takejto výsadby. Mali by sme brať do úvahy vzhľad drevín pri pučaní, vhodnosť farebnej kombinácie listov, ich tvarov, kombináciu farieb kvetov a vhodnou voľbou drevín predĺžiť dobu kvitnutia skupiny na maximálnu dĺžku. Mali by sme dreviny kombinovať aj s ohľadom na jesenné sfarbenie listov, ktoré môže byť neobyčajne efektné. A v zime skupina opäť pôsobí vetvením, farbou kôry, charakterom vzrastu, farbou a tvarom plodov. Je pravda, že okrem vedomostí pri vytváraní takejto kompozície spolupôsobí estetické cítenie. Dôkazom takého citlivého prístupu môže byť napríklad park v Průhoniciach, ktorého tvorca Arnošt Emanuel Silva-Tarouca bol nielen vynikajúcim dendrológom, ale aj estétom, ktorý svoje estetické schopnosti rozvíjal v spolupráci s umelcami, akými boli Mánes, Brožík či Schwaiger. Ďalšou takouto osobnosťou bol v minulosti záhradný architekt František Thomayer, ktorý vytvoril mnoho sadovníckych úprav. Na týchto príkladoch si môžeme overiť pravdu, že takto citlivo založená výsadba pôsobí rovnako esteticky aj po mnohých desaťročiach.
Ďalším využitím drevín, teda určitej skupiny málo vzrastných drevín, je ich uplatnenie v skalkách. V nich spolu s ostatnými rastlinami vytvárajú prirodzené zoskupenia, napomáhajú vytvoreniu vhodnej mikroklímy a obohacujú skalky o zeleň, farbu kvetov a plodov a dotvárajú pritom členitosť porastov. Stálezelené listnáče sa uplatňujú aj pri vytváraní pokojného rámca skalky. A listnáče vôbec umožňujú nenásilné spojenie tejto partie s ostatnými výsadbami.
Do skaliek sú vhodné málo vzrastné druhy a odrody skalníkov, bršlenov, nátržníkov, dráčov, lykovcov, rododendronov a azaliek, tavoľníkov, javorov, brezy, čimišníkov, kručiniek, libavky a z ďalších druhov, ako sú vresy a vresovce, a mnohé ďalšie.
Rovnako vegetačné nádoby, ktoré umiestňujeme na rovné strechy domov, na terasy, do átrií a podobne, osádzame listnatými drevinami. Uplatnia sa tu väčšinou menej vzrastné druhy, ktoré sú vhodné do skaliek, ale podľa veľkosti nádob prípadne aj vzrastnejšie druhy a odrody. Pri výbere drevín do vegetačných nádob dbáme okrem vzrastnosti aj na vhodné kombinácie, o ktorých sme sa zmieňovali pri skupinových výsadbách.
Nároky listnatých drevín na svetlo, pôdu a vlahu
Nároky na stanovištné podmienky u stálezelených a opadavých listnatých drevín
Vzhľadom na bohatstvo druhov, ktoré do tejto skupiny okrasných rastlín zaraďujeme, sa medzi nimi stretávame s druhmi s minimálnymi nárokmi na prostredie, ale rovnako aj s druhmi veľmi náročnými.
Pokiaľ ide o polohu vzhľadom na oslnenie, existujú dreviny, ktoré sa správne vyfarbujú a kvitnú len na plnom slnku, ďalšie, ktoré znášajú aj polotieň, a napokon druhy a odrody, ktoré výborne rastú v tieni. Možno povedať, že veľká väčšina drevín vyžaduje slnečné polohy. Z tých, ktoré znášajú polotieň prípadne tieň, môžeme menovať napríklad javory — Acer campestre, A. tataricum, krušpán, hrab, drieň — Cornus mas, C. sanguinea, liesku, hlohy — Crataegus monogyna, C. laevigata, bršlen, cezmínu, vtáčí zob, zemolez — Lonicera tatarica, L. xylosteum, mahóniu, čremchu, rešetliak, meruzalku, bazu čiernu, imelovník, lipu, brest, zimozeleň, z kalín — Viburnum opulus, V. rhytidophyllum.
Veľmi cennou vlastnosťou niektorých listnatých drevín je ich schopnosť vytvoriť súvislý pôdny kryt na miestach, kde nie sú na založenie a udržanie trávnika vhodné podmienky. Podľa požadovanej výšky pôdneho krytu a podľa ďalších podmienok možno na tieto účely využiť najmä do slnečných polôh Cotoneaster salicifolius ‚Herbstfeuer‘ (3—4 kusy na 1 m²), Cytisus decumbens, C. purpureus (2—3, pri pomalšie rastúcich 6—8 kusov na 1 m²), Potentilla fruticosa var. arbuscula, P. f. ‚Longacre‘ (3—4 kusy na 1 m²), takmer všetky druhy rodu Rubus, Spiraea decumbens (8—10 kusov na 1 m²). V polotieni sa darí Cotoneaster dammeri (3—4 kusy na 1 m²), ktorý vytvára krásnu súvislú zelenú plochu.
Často sa nám stáva, že potrebujeme ozeleniť plochy zatienené stromami, kde sa časom vytvoria holé nevzhľadné miesta. Pretože ide o tienené partie, musíme spomedzi drevín vyhľadať tie nízke druhy, ktoré sú v takýchto podmienkach schopné rásť a navyše pôsobia esteticky. Vynikajúcou drevinou na takéto použitie je napríklad ľubovník vysoký len asi 40 cm, s krásnymi listami, ktorý navyše kvitne množstvom žltých kvetov. Stačí vysadiť 4 rastliny na 1 m² a časom nám vznikne hustý zelený koberec. Rovnako pôsobí Hypericum × moseranum. Podobnú službu nám zaistí hrubonitník s krásnymi kožovitými listami, ktorý tvorí 20—30 cm vysoké kríčky. Vyžaduje viac vlahy než ľubovník. Z dráča možno na pokrytie zatienených miest využiť Berberis buxifolia ‚Nana‘, ktorému sa darí aj na slnku. Dorastá 30 až 50 cm. Vhodná je rovnako Lonicera nitida ‚Elegant‘ (3—4 kusy na 1 m²), ktorá však neznáša príliš chladné podmienky, a L. pileata (4—5 kusov na 1 m²). Mahonia aquifolium (3—4 kusy na 1 m²) patrí k veľmi pekným pokryvným drevinám do tienistých polôh, pokiaľ ju však chceme udržať nízku, musíme ju strihať. Do ľahších pôd sa hodí brusnica Vaccinium vitis-idaea (12—15 kusov na 1 m²).
Požiadavky na pôdu majú listnaté dreviny tiež veľmi rôzne. Niektoré z nich vyžadujú hlboké, hlinité až ílovitohlinité živné pôdy, iné sú prispôsobivé, ďalšie vyžadujú pôdy piesočnaté, humózne, alebo sú aj úplne nenáročné ako napríklad pajaseň, agát, javor poľný, sumach octový a ďalšie. Majú aj rôzne nároky na pôdnu reakciu. V kyslých pôdach sa darí napríklad väčšine vresovcovitých rastlín — Erica, Calluna, Andromeda, Bruckenthalia, Daboecia, rododendronom, ďalej dráču, breze, drieňom, Cornus kousa, jedinému čimišníku (janovcu) — Cytisus scoparius (Sarothamnus scoparius), cezmíne, kanadským čučoriedkam a mnohým ďalším. Pokiaľ ide o požiadavky drevín na pôdu, môžeme pred výsadbou vhodnú zeminu pripraviť.
K drevinám, ktoré zase kyslú pôdnu reakciu neznášajú a naopak vyžadujú v pôde obsah vápnika, patria niektoré javory — Acer campestre, A. platanoides, A. pseudoplatanus, pajaseň, jelša, dráč — Berberis julianae, budleja — Buddleia davidii, B. alternifolia, krušpán, ruj, čimišník, rakytník, vtáčí zob, jerlín, vajgélia. Rovnako dobre znášajú obsah vápnika v pôde aj dulovce, skalníky, lykovec obyčajný, zákulka, štedrenec, okrasné jablone, tavoľa, hlohyňa, sumach, meruzalky — Ribes alpinum a R. sanguineum, agát, vŕby, orgovány, pustokvet.
Neutrálna pôdna reakcia najlepšie vyhovuje lieskam — Corylus avellana a C. colurna, bršlenu, topoľom a kalinám — Viburnum lantana a V. opulus, vápnostrežné sú všetky hortenzie, baza chabzdová.
Zložitejšia situácia nastáva pri výbere drevín podľa ich nárokov na vlahu. Ak máme možnosť vodu v prípade potreby doplniť zálievkou, nebudeme pri voľbe dreviny obmedzovaní. Ak však vysádzame napríklad pri chate, kam chodíme len nepravidelne, zvolíme čimišník, dulovec, skalníky, čimišníky, kručinku, rakytník, zemolezy — Lonicera maackii, L. tatarica, L. xylosteum, tavoľu, nátržník, okrasné mandle, slivky, čerešne, meruzalku, agáty, vo vyšších polohách bazu chabzdovú, jerlín, z ďalších čimišník, katalpu, mechúrnik, drezovec, kustovnicu aj tamarišek.
Výsadba drevín krok za krokom: termíny, hĺbka a starostlivosť po výsadbe
Najvhodnejším ročným obdobím na výsadbu drevín je jeseň a jar (jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch). Bežné druhy okrasných drevín, hlavne takzvané krycie kry, sa vysádzajú bez koreňových balov, buď do vopred pripravených, primerane hlbokých jám, alebo do súvislých rýh, pri ktorých hĺbení dávame zvlášť vrchnú vrstvu pôdy a zvlášť spodinu. V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávame s drevinami predpestovanými v takzvaných kontajneroch. Majú dokonalé baly, a preto ich môžeme vysádzať prakticky počas celého vegetačného obdobia. Len letné mesiace s veľkou intenzitou slnečného žiarenia nie sú ani v tomto prípade vhodné, pretože o novo vysadené rastliny musíme viac dbať, tieniť ich a podobne.
Dreviny vysádzame obvykle tak hlboko, ako rástli v škôlke. Výnimku tvoria len štepené kry, ako napríklad drevité pivonky, veľkokveté plamienky a podobne, ktoré vysádzame o niečo hlbšie, aby aj naštepená časť zapustila korene a mohla tak lepšie vyživovať rastlinu. Plytko koreniace dreviny hlbokou výsadbou trpia, obzvlášť v ťažších pôdach.
Dreviny vysádzame vždy rovno a dbáme na to, aby sa korene neohýbali do strán alebo dokonca smerom nahor. Korene zasypávame lepšou povrchovou vrstvou pôdy, podľa možnosti obohatenou kvalitným kompostom, a až na povrch pridávame, ak je to nutné, zvyšnú spodinu. Nové výsadby nehnojíme, počkáme, kým dokonale zakorenia.
Po vysadení drevinu dôkladne zalejeme a len čo sa voda vsiakne, vyplníme vzniknuté jamky humóznou vrstvou, aby sme znížili výpar vody z pôdy. To je zvlášť dôležité najmä všade tam, kam len dochádzame a nemáme možnosť v prípade potreby zalievať. Ak je nutné vyviazať niektoré druhy drevín ku kolu, zatĺkame koly vždy na dno jamy ešte pred samotnou výsadbou.
Vysádzané okrasné dreviny zrezávame jedine pri jarnej výsadbe — ak je to nutné — a to tesne pred výsadbou alebo hneď po nej. Výhonky skracujeme podľa potreby až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky skracujeme o niečo viac než dlhé, nikdy nezastrihávame konáre do jednej roviny. Zároveň odstraňujeme aj poranené korene a rany zahládzame ostrým nožom.
Po výsadbe prospeje rastlinám aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré rovnako znižuje odparovanie vody. Pred vysadením dbáme na to, aby korene rastlín nezaschli. Nenechávame ich preto obnažené na slnku alebo vetre, prípadne mraze. Ak k tomu dôjde, je nutné na 24 hodín ponoriť ker do vody, kým sa zvráskavená kôra nevyrovná.
Opadavé listnáče sa vysádzajú na jeseň od polovice októbra do zámrazu a na jar podľa vývoja počasia od marca do apríla. Vzácnejšie a stálezelené listnáče s dokonalými koreňovými balmi môžeme vysádzať za priaznivej jari až do polovice mája. To isté platí o vresovcovitých rastlinách. O výsadbe kontajnerových drevín sme sa už zmienili na začiatku.
Solitérne vysadeným rastlinám v trávniku hneď po výsadbe upravujeme primerane veľké misy. Umožňujú ľahšiu a dôkladnejšiu zálievku a neskoršie prihnojenie a tráva im neodoberá vlahu ani živiny. Misy so vzrastom drevín patrične zväčšujeme a udržiavame bez burín. Okraje oddeľujeme od trávnika brázdičkou, aby do mís neprerastala tráva.
Pri výsadbe drevín do živých plotov je nutné správne zvoliť vzdialenosť medzi jednotlivými drevinami. Pri druhoch, ktoré budú tvoriť voľne rastúce nízke plôtiky, postačí 60 cm, pri vzrastnejších druhoch 80 až 150 cm. Ak budeme ploty tvarovať rezom, zvolíme hustejšiu výsadbu. Väčšinou dávame pri drevinách na nízke tvarované ploty 3—4 rastliny na bežný meter, druhy na vyššie tvarované živé ploty vysádzame podľa charakteru vetvenia od 2 do 4 rastlín na bežný meter. V skupinových výsadbách zvolíme vzdialenosti medzi jednotlivými drevinami podľa ich vzrastnosti, aby v dospelosti došlo k ich spojeniu, ale nie k hustému prerastaniu.
Rez a presvetľovanie listnatých krov: kedy, ako a ktoré dreviny strihať
Zásadou pri tvarovaní živých plotov je rezať častejšie a nerobiť dlhý rez. Rezom v prvých rokoch usmerňujeme zahustenie spodných partií na úkor rastu do výšky. Živý plot necháme rásť pomaly, bočné steny nestriháme kolmo, ale kužeľovito (dole širšie, hore užšie; postačí 5 cm rozdiel na 1 m výšky). Dreviny striháme raz ročne v období vegetačného pokoja — najčastejšie v predjarí a pri silnom raste ešte začiatkom leta — asi v 2. polovici júna — po ukončení prvého obdobia rastu.
Okrem správnej výsadby bude vzhľad pestovaných drevín závisieť od ich ošetrenia v priebehu ďalších rokov. Ošetrovanie sa skladá zo zálievky v prípade potreby, z prihnojovania, odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a samozrejme zahŕňa správny rez a presvetľovanie. Mnohí záhradkári sa v tomto prípade dopúšťajú chýb, pretože nemajú dosť znalostí a nesprávnym rezom alebo zase opomenutím tohto zákroku sa pripravujú o optimálny vzhľad a kvitnutie jednotlivých drevín.
Rez a presvetľovanie nie je ani zďaleka taká zložitá záležitosť, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Pri všetkých drevinách bez výnimky odstraňujeme namrznuté a suché výhonky a pri šľachtených drevinách navyše takzvané vlky vyrastajúce z podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú, odstraňujeme odnože aj s koreňmi, pokiaľ ohrozujú okolité úpravy. Namrznuté časti odstraňujeme až pri pučaní, aby sme si ušetrili neskorší opravný rez.
Dreviny delíme na tie, ktoré rez vôbec nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu), a na tie, ktoré vyžadujú buď len občasný, alebo pravidelný každoročný rez a raz za dlhší čas zmladenie.
Vôbec nebudeme rezať javory, stálezelené dráče, dulovce, dokonca len nerezané skalníky sa ukážu v plnej kráse kvetov a plodov, ďalej lykovce, vilíny, stálezelené ľubovníky, cezmíny, orechy, kalmie, rododendrony, štedrence, šácholany, drevité pivonky, duby, ruje, bresty, stálezelené kaliny a ďalšie.
Občas, niekedy radikálnejšie, inokedy zase citlivo zmladzujeme (to znamená, že vyrezávame staré výhonky a ponechávame v rovnakom počte mladé) napríklad muchovník, opadavé dráče, odspodu preriednuté listy hlošiny, málo kvitnúce ibišteky, kolkvíciu, vtáčí zob, zemolez, pustokvet, tavole, drevité nátržníky, meruzalky, imelovníky, orgovány, kaliny, vajgélie a ďalšie. Tento zákrok robíme väčšinou v období vegetačného pokoja.
Posledná skupina drevín, ktoré vyžadujú každoročne rez, sa delí na tri podskupiny podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú. Do prvej patria listnáče, ktoré kvitnú skoro zjari na minuloročnom dreve, do druhej tie, ktoré kvitnú v lete na starom a minuloročnom dreve, a do tretej tie, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve.
Skoro zjari kvitnúce dreviny prvej podskupiny môžeme počas zimy upraviť tak, že im odrežeme všetky slabé a krížiace sa jalové vetvičky a skrátime príliš dlhé výhonky. Zimný rez robíme od konca októbra do polovice marca a robíme ho prvýkrát až po niekoľkých rokoch od výsadby. Správne robíme rez odspodu a vnútri kra, režeme čo najmenej a účelne. Udržiavame im dokonalý tvar a podporujeme násadu púčikov. Hlavný rez sa potom robí po odkvitnutí, obvykle v druhej polovici mája, aby kry mohli do jesene vytvoriť ešte nové letorasty schopné kvitnutia. Ku krom tejto skupiny patria napríklad zlatice, niektoré druhy tavoľníkov, mandle, slivky, pravé jazmíny, čimišníky, niektoré drieňe a ďalšie.
Okrasné dreviny druhej podskupiny upravujeme tak, že im skracujeme silné výhonky až o jednu tretinu, aby vytvorili nové postranné výhonky. Typickými predstaviteľmi tejto skupiny sú okrasné jablone v prvých rokoch po výsadbe, jarabiny, hlohy, niektoré dráče, meruzalky, tamarišky a ďalšie.
Dreviny z poslednej podskupiny, ako je napríklad budleja, bradavec a ďalšie, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve, režeme krátko podľa povahy rastlín a sily dreva na jar na 2—6 očiek a staré alebo slabé vetvičky úplne odstraňujeme.
Ak sa stane, že máme v záhrade ker, ktorý je príliš hustý alebo prerastený, môžeme urobiť radikálnejší rez a presvetlenie. Prestarnuté konáre odstránime a časť konárov skrátime o polovicu. Konáre odrezávame až pri zemi a náhradou za ne ponecháme približne rovnaký počet výmladkov. Radikálne zmladzujeme postupne v dvoch až troch nasledujúcich rokoch. Príliš zanedbané kry zmladzujeme tak, že silno rastúce konáre zrežeme alebo odstránime všetko staršie drevo a ponecháme na kre len mladé výhonky.
Listnaté dreviny v skupinových výsadbách upravujeme zimným rezom tak, aby sa vzájomne netienili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu. Dreviny s efektnou farbou letorastov zmladzujeme každoročne, aby sme neprišli o ich estetické pôsobenie, a dreviny s ozdobnými plodmi alebo kôrou režeme až na sklonku zimy, aby ešte počas zimného obdobia slúžili okrasnému účelu.
Zálievka, hnojenie a zimná ochrana listnatých drevín
Každá pôda má inú schopnosť prijímať a hromadiť vodu a má ďalšie vlastnosti, ktoré ovplyvňujú množstvo vody prístupnej rastlinám. Ak je napríklad pôda málo priepustná, zrážková voda preniká len plytko, narúša štruktúru vrchnej vrstvy a po odparení spôsobuje stvrdnutie povrchu a potom jeho pukanie. Nepriaznivo pôsobí aj príliš priepustná pôda, pretože ňou voda rýchlo preniká do hĺbky, a tak je pre korene nedostupná. Bude teda našou hlavnou úlohou starať sa o pôdu aj z tohto hľadiska. Priepustnosť pôdy zlepšíme podľa jej charakteru a vodu v pôde dopĺňame zálievkou. Avšak aj zalievať sa musí s citom. Častá závlaha, ktorá ovlhčí len povrchovú vrstvu pôdy, je dokonca škodlivá rovnako ako častá výdatná zálievka, ktorá spôsobuje trvalé nasýtenie pôdy vodou a v dôsledku toho vytlačenie kyslíka z pôdy, ktorý je pre rastlinu rovnako dôležitý ako vlaha.
Budeme dodržiavať zásadu, že závlahová dávka má prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri stálezelených drevinách nezabúdame na to, že potrebujú vlahu aj počas zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období.
Ani kvalita zálievkovej vody by sa nemala opomínať. Najvhodnejšia je doposiaľ dažďová voda, avšak s výnimkou priemyselných oblastí, kde obsahuje množstvo splodín, ktoré ju znehodnocujú. Studničná voda máva často veľký obsah minerálnych látok a ak ich množstvo presiahne 1 g na 1 liter vody, je zálievka nevhodná. Problematické sú aj vody vodných tokov, ktoré bývajú znečistené odpadmi z priemyselných závodov.
Listnaté dreviny po výsadbe rýchlejšie reagujú na obsah vody v pôde, a preto bude dobré túto podmienku spoľahlivého ujatia neprehliadať. V priebehu ich pestovania sa potom budeme riadiť vlahovou potrebou jednotlivých druhov.
Okrem rezu a závlahy je ďalšou úlohou v rámci starostlivosti o dreviny prihnojovanie. Výživa a hnojenie okrasných listnáčov sa nedá zovšeobecniť pre ich veľkú rôznorodosť. V zásade možno povedať, že vytváraním dobrej štruktúry pôdy a jej obohacovaním o humus, napríklad v podobe organických hnojív, najmä kvalitného kompostu, budeme drevinám vytvárať dobré podmienky na rast. Priemyselnými hnojivami prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení rastlín, a to podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. Dodržiavame zásadu skončiť s prihnojovaním najneskôr v júli, aby nové letorasty mohli do príchodu zimy dobre vyzrieť.
Nemožno opomenúť ani starostlivosť o zdravotný stav listnáčov. Ak im zaistíme optimálne podmienky rastu, nebude nám zdravotný stav rastlín robiť veľké problémy. Len čo sa objaví choroba alebo škodca, urobíme po porade s odborníkom nutné opatrenia, prípadne sa postaráme o prevenciu.
Stáva sa, že listnaté dreviny potrebujeme z tých najrôznejších dôvodov presadiť. A tu by sme tiež mali poznať ich špecifické požiadavky, aby sme zbytočne neznehodnotili rastlinný materiál. Niektoré druhy presádzanie znášajú dobre, iné do určitého veku a ďalšie vôbec nie. Medzi dreviny, ktoré môžeme presádzať ako staršie exempláre bez problémov, patrí javor, brest, lieska, trojpuky, zlatice, jablone, platany. Pri presádzaní starších rastlín treba upraviť dostatočný koreňový bal, napríklad pri skalníkoch, čimišníkoch, lykovcoch, hortenziách, mahóniách, nátržníkoch, lipách. Veľmi zle alebo vôbec nemožno presádzať staršie exempláre brezy, budleje, jaseňa, vilínu a okrasných sliviek.
Väčšina listnatých drevín, ktoré bežne pestujeme, je odolná voči mrazom. Sú však aj také druhy, ktoré pred mrazmi radšej čiastočne chránime. Pokrývame pôdu okolo nich vrstvou lístia. Túto ochranu potrebujú napríklad niektoré javory, budleje, cezmíny, paulovnie, čremcha vavrínová, rododendrony, tavoľník a ďalšie. Rovnako v zimnom a predjarnom období chránime väčšinu stálezelených drevín (s výnimkou mahónie, hlohyne a krušpánu) pred oslnením tak, že ich pritieňujeme, aby sme ich ochránili proti následným poškodeniam mrazmi. Pri japonských javoroch sa pritienením snažíme oddialiť dobu pučania, pretože tieto javory nemajú schopnosť po namrznutí znovu obraziť.
Rozmnožovanie listnatých drevín: generatívne a vegetatívne metódy
Dreviny možno podľa druhov a odrôd rozmnožovať rôznymi spôsobmi. Generatívne rozmnožovanie je najlacnejší a najefektívnejší spôsob množenia. Je vhodný vo všetkých prípadoch, keď potomstvo vykazuje rovnaké vlastnosti ako rodičovský materiál.
Vegetatívne rozmnožovanie je nevyhnutné v prípade odrôd, pretože tu zo semien nezískame geneticky jednotné potomstvo. Vegetatívne rozmnožovanie môže byť priame — odrezkovaním, hrobkovaním a delením, alebo nepriame — štepením, očkovaním a podobne.
Pri každom druhu a odrode je známy najvhodnejší spôsob rozmnožovania. Ak by mal niekto záujem vyskúšať svoje schopnosti aj v tejto oblasti, odporúčame odbornú literatúru. Môže to byť napríklad kniha Viléma Waltra „Rozmnožování okrasných stromů a keřů“ (SZN, 1985).
Javory (Acer): prehľad druhov a odrôd vhodných do záhrady
Rod javorov, ktorý má zhruba 150 druhov, pochádza z Európy, Ázie, Severnej Ameriky a severnej Afriky a tvorí početnú skupinu drevín rôznych tvarov a výšok. Javory nachádzajú veľké uplatnenie v sadovníckej aj záhradkárskej praxi. Sú všeobecne nenáročné, a ak prihliadneme na osobité požiadavky jednotlivých druhov a odrôd, darí sa im v každej normálnej záhradnej pôde.
A. japonicum Thunb. — pochádza z Japonska. Rastie krovito alebo ako menší strom s krátkym kmeňom. Je mimoriadne ozdobný jemným rozvetvením, 2 až 4 m vysoký. Päťlaločné až sedemlaločné listy sú svetlozelené, na jeseň karmínovočervené.
V záhradníckej praxi sa najčastejšie stretávame s odrodou ‚Aconitifolium‘. Tento stredne vzrastný, krovito rastúci javor má dosť veľké, hlboko strihané, svetlozelené listy. V malých záhradkách aj vo väčších skalkách sa uplatňuje krásnym vzrastom, purpurovým kvetom aj prekrásnym jesenným ohnivo až hnedočerveným sfarbením listov. Je pôvabný v každom ročnom období. Dorastá do výšky okolo 3 m.
A. negundo L. — rastie v Severnej Amerike. Bujne rastúci, až 20 m vysoký strom má širokú korunu, často aj viac kmeňov, čo prispieva k jeho pôvabu, rovnako ako široko rozprestreté konáre, ktoré sú hladké a zelené. Listy sú perovité, svetlozelené, na jeseň zlatožlté. Je vhodný len do veľkých záhrad a sadov. Miluje vlhké polohy, darí sa mu však aj v dobrých suchších pôdach.
‚Aureo-variegatum‘. Je to zaujímavá žltopestrá odroda, dorastajúca do výšky 5 až 7 m, s krásnym zlato škvrnitým olistením. Vhodná je len do polotieňa, pretože na slnku žlté časti listov trpia.
‚Odessanum‘. Je zlato až bronzovo žlto olistená, v čase pučania s nádychom do červena. Vzrast je stredný. Zvlášť krásna je len na plnom slnku. V polotieni zostávajú listy zelené.
A. palmatum Thunb. — rastie v Japonsku, strednej Číne a Kórei. Vo svojej domovine na vlhkých stanovištiach dosahuje výšku 7 až 8 m, u nás väčšinou do 4 m. Je to ker alebo strom so sviežo zelenými listami s prekrásnym karmínovočerveným jesenným sfarbením. Kvety sú biele až ružovočervené a ozdobné sú aj plody. Tomuto druhu, rovnako ako jeho odrodám, sa najlepšie darí v ľahko kyslých pôdach a na slnečných až ľahko zatienených stanovištiach. Všetky sa znamenite uplatňujú vo väčších skalkách alebo vresoviskách. Sú odolné a pomerne zimovzdorné.
‚Atropurpureum‘. Je to stredne veľký, u nás obvykle 3 až 4 m vysoký, skôr krovitý strom s ozdobnými, hlboko rozoklanými a trvale po celé leto sýto červenými listami. Rastie pomaly, skôr do šírky než do výšky.
‚Dissectum‘. Táto veľmi pomaly rastúca odroda dorastá do výšky asi 2 m. Má skôr krovitý vzrast s listami až k báze rozdelenými do 5 až 7 lalokov. Farba listov sa na jeseň mení do ohnivo žltočervených odtieňov. Bola vyšľachtená v roku 1784.
Ďalšími odrodami A. palmatum, ktoré sú vhodné do záhrad, sú napríklad ‚Atrolineare‘, ‚Aureum‘, ‚Crispum‘, ‚Elegans‘, ‚Flavescens‘, ‚Hessei‘, ‚Nicholsonii‘, ‚Osakazuki‘, ‚Reticulatum‘, ‚Ribesifolium‘, ‚Rubellum‘. Sú veľmi peknými solitérmi, ktoré sa uplatňujú v trávnikových plochách, kvetinových múrikoch, na terasách, pri vodných nádržiach a podobne. Možno ich kombinovať aj s inými drevinami a trvalkami.
Pajaseň, muchovník, kyhanka a arónia: nenáročné okrasné dreviny
Existuje asi 10 druhov, ktoré sú doma vo východnej Indii, východnej Ázii a severnej Austrálii.
A. altissima (Mill.) Swingle (A. glandulosa Desf.) — pochádza z Číny. Je to silne vzrastný, veľmi rýchlo rastúci strom so široko rozvetvenou korunou, dorastajúci do výšky 20 až 25 metrov. Má veľké nepárnoperovité listy dlhé až 0,60 m. Od začiatku leta kvitne dlhými chumáčmi žltobielych kvetov. V mladšom veku alebo ak sa pestuje ako viackmenný ker, poskytuje viac pôvabu svojím zaujímavým olistením než ako vysoký strom. Je celkom nenáročný, dobre rastie v ľahších aj suchších pôdach, znáša úpal aj ovzdušie veľkomiest a priemyselných oblastí. Ako solitér má pekný vzhľad, vhodný je aj v skupinách a alejach a na rýchle spevnenie suchých svahov.
Amelanchier Medik. — muchovník Rosaceae — ružovité
Muchovníky sú kry alebo menšie stromy pôvodom zo Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Je známych asi 25 druhov. Sú to prevažne cenné, vzrastné, riedke, do šírky rastúce a pekne kvitnúce dreviny s lákavým jesenným sfarbením listov. Vyhovuje im každá nie príliš vlhká, skôr trochu suchšia záhradná zemina a miesto na slnku alebo v polotieni. Vysádzajú sa v záhradách a sadoch v menších aj väčších skupinách a na okrajoch porastov vyšších drevín. Uplatňujú sa tiež ako solitéry aj vo vegetačných nádobách.
A. canadensis (L.) Medik. — pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Viackmenný ker je 2 až 8 m vysoký so široko vzpriameným vzrastom. Bohato kvitne koncom apríla a v máji dosť veľkými bielymi kvetmi usporiadanými v riedkych strapcoch. Plody sú gaštanovo červené malvice príjemnej chuti. Výhonky a listy v čase pučania sú striebristé až načervenalé. Listy sú neskôr zelené, pílkovité, v mladosti zospodu husto plstnaté a až 80 mm dlhé. Na jeseň sa nádherne zlatožlto až šarlátovo vyfarbujú. Dobre sa uplatňuje ako solitér, zvlášť keď stojí pred tmavším pozadím ihličnanov. Je vhodný aj na skupinové výsadby. Darí sa mu na slnku aj v polotieni a v každej záhradnej pôde. Dobre rastie aj v ovzduší priemyselných miest a je medonosný.
Andromeda L. — kyhanka Ericaceae — vresovcovité
Ide o nie príliš početný rod pomaly rastúcich krov, vhodných do rašelinísk, vresovísk aj skaliek.
A. glaucophylla Link — pochádza zo Severnej Ameriky. Tvorí 100—300 mm vysoký zakrpatený kríček s tenkými vetvičkami a sivozelenými úzkymi listami. Biele kvety s bledoružovým odtieňom sa podobajú kvetom konvalinky. Rozkvitajú v neskorej jari a začiatkom leta. Má rada vlhkejšie, humózne a kyslé pôdy a uplatňuje sa v spoločnosti ďalších vresoviskových rastlín.
A. polifolia L. — táto zakrpatená, väčšinou nie viac ako 100 mm vysoká drevina pochádza zo severnej Európy, severnej Ázie a Severnej Ameriky. Tvorí nízke, vetvité, kríčky podobné rozmarínu . Kvitne v máji až júni nežnými bielymi až jemne ružovými bankovitými kvietkami.
Aristolochia L. — pozri popínavé dreviny
Aronia Medik. — arónia (temnoplodec) Rosaceae — ružovité
V prírode rastú 3 druhy v Severnej Amerike. Sú to hodnotné opadavé kry z príbuzenstva jarabín a hrušiek so stredne veľkými vajcovitými listami a bielymi alebo bledoružovými kvetmi v malých chocholíkoch. Vysádzajú sa v záhradách, na sídliskách a v sadoch. Patria k cenným plotovým a krycím krom. Poskytujú ochranu užitočnému vtáctvu. Ozdobné sú tiež bohatstvom plodov a krásnym jesenným rumelkovočerveným sfarbením listov.
A. melanocarpa (Michx.) Ell. — nižší, 0,5 až 1 m vysoký ker amerického pôvodu ako predchádzajúci druh. Listy lesklo zelené, kvety biele, podobajúce sa kvetom hlohu, plody čierne, lesklé malé malvice. Jesenné sfarbenie listov hnedočervené. Do kultúr zavedený okolo roku 1700.
Azalea L. — pozri Rhododendron L.
Dráč (Berberis) a breza (Betula): dekoratívne dreviny na živé ploty aj solitéry
Rod dráčov zahŕňa stálezelené aj opadavé druhy. Sú to tŕnité kry so žltým drevom, väčšinou veľmi dekoratívne, pekne kvitnú a možno ich mnohostranne využiť v sadovníctve. Je známych asi 450 druhov pochádzajúcich zo všetkých svetadielov s výnimkou Austrálie. Všetky sa ľahko pestujú, rastú na slnku aj v tieni a takmer v každej pôde, pokiaľ nie je príliš suchá. Líšia sa vzrastom a olistením, ako aj farbou kvetov, ktoré sú žlté, zriedka oranžové, a objavujú sa na jar. Aj plody bývajú veľmi dekoratívne a pri opadavých druhoch sú červené. Pôvabné je tiež jesenné sfarbenie listov.
B. julianae Schneid. — tento ker pochádza zo strednej Číny. Je až 2,50 m vysoký. Patrí k najlepším a najodolnejším vyšším stálezeleným dráčom. Výhonky sú hranaté, žltosivé tŕne silné a až 40 mm dlhé. Listy lesklo tmavozelené, na spodnej strane svetlejšie, až 100 mm dlhé, kožovité. Kvety žlté, až po 15 vo zväzočkoch. Plody eliptické, čierne s modrastým ojínením.
B. thunbergii DC. — pochádza z Japonska. Známy ker zeleno olistený, opadavý, 1,50 až 2 m vysoký, s veľmi krásnym jesenným šarlátovočerveným sfarbením listov. Kvitne žlto, plody sú koralovočervené. Vytvára aj bez rezu veľmi husté živé ploty. Je nenáročný na pôdu a stanovište. Je medonosný a vyhovuje mu miesto na slnku aj v tieni.
‚Atropurpurea‘. Odroda bola vyšľachtená vo Francúzsku v roku 1913. Je krásna, podobná základnému druhu, avšak so sýto bronzovočerveným olistením počas celého vegetačného obdobia. Na jeseň sa vyfarbuje až do šarlátovočervenej. Je vhodná ako solitér, na farebné oživenie skupín aj na voľne rastúce alebo strihané živé ploty. Staršie rastliny veľmi bohato kvitnú a prinášajú množstvo šarlátovočervených plodov.
‚Atropurpurea Nana‘. Nízka, červenolistá odroda so stiesneným, široko guľovitým vzrastom, vysoká len 0,40 až 0,50 m. Zvlášť vhodná na nízke plôtiky a svahy; výborne znáša rez. Hodí sa do skaliek aj na cintoríny, kde vyniká svojím nápadným sfarbením. Vznikla v roku 1942.
‚Aurea‘. Rastie rovnako ako B. thunbergii, niekedy pomalšie, má však citrónovožlté až zlatožlté opadavé listy, v tieni len žltozelené (1950).
B. verruculosa Hemsl. et Wils. — dráč bradavičnatý — tento stálezelený, hustý, pomalšie a široko kužeľovito rastúci ker je čínskeho pôvodu. Dosahuje výšku asi 1,50 m. Vyznačuje sa sýto zelenými lesklými listami, bradavičnatými vetvičkami a v máji až júni veľkými zlatožltými kvetmi. Plody sú podlhovasté, tmavofialové až čierne, s modrastým nádychom. Je nenáročný, zimovzdorný. Len v nepriaznivých podmienkach je vďačný za ľahký zimný kryt. Vhodný ako solitér, na skupinové výsadby, na živé ploty aj na plošné ozeleňovanie.
Betula L. — breza Betulaceae — brezovité
V prírode rastie asi 60 rozličných druhov briez, všetky na severnej pologuli. Patria k najzákladnejším opadavým listnáčom našich záhrad aj sadov. Mnohé druhy patria k pôvabným a elegantným drevinám s peknými kmeňmi aj konármi. Niektoré si zasluhujú pozornosť sfarbením kôry či borky alebo nápadným jarným a jesenným sfarbením listov. Sú to stromy, často aj viackmenné, alebo kry. Sú mimoriadne nenáročné na polohu, pôdu aj klimatické podmienky. To umožňuje bohaté použitie týchto drevín v sadovníctve. Zvlášť dobre prospievajú v každej kyprej, živnejšej pôde, pokiaľ je priepustná a mierne vlhká. Niektoré druhy znášajú aj viac sucha, iné zase vyžadujú primerane vlhké stanovište. Milujú slnko, a preto ich nikdy nesadíme do tieňa vyšších stromov.
Brezy vysádzame buď samostatne ako solitéry, alebo v skupinách. Tvoria aj veľmi pôvabné aleje. Nádherne vyzerajú pred tmavým pozadím ihličnanov. Zakrpatené horské a nízke severské druhy sa uplatňujú len na vlhkejších miestach vo väčších skalkách.
B. pendula Roth (B. verrucosa Ehrh., B. alba L.) — breza previsnutá — pochádza z Európy a Malej Ázie. Je to naša najznámejšia domáca breza, ktorá dorastá do výšky 20 až 25 m, má riedku korunu a bielu, čoskoro čierno korkovatejúcu kôru. S pribúdajúcim vekom sú konáre viac či menej previsnuté. Je mimoriadne nenáročná na klímu, polohu a pôdu, zimovzdorná a dosť odolná aj proti nepriaznivému ovzdušiu priemyselných oblastí. Je vhodná do sadov, na sídliská, do alejí, na vetrolamy aj na rekultiváciu pôd. V kultúre je od dávnych čias.
‚Dalecarlica‘. Veľmi pôvabná breza s riedkymi, ľahko previsnutými konármi, 10 až 15 m vysoká. Zvlášť ozdobné sú jej hlboko nepravidelné, laločnaté, lesklo zelené listy so zlatožltým jesenným sfarbením. Táto odroda bola objavená v roku 1767 vo Švédsku v lese, a preto sa v záhradníckych cenníkoch uvádza ako švédska breza. Krásny solitér aj do menších záhrad.
‚Fastigiata‘. Má prísne stĺpovitý vzrast, dorastá do výšky 7 až 15 m, konáre sú mierne pokrútené a listy pekné, často zostávajú zelené až do novembra. Zaujímavá solitérna drevina do menších záhradiek.
‚Purpurea‘. Veľmi ozdobný a slabšie rastúci strom, ktorý dosahuje výšku 7 až 10 m, vyniká purpurovočerveným olistením podobne ako červený buk. Vhodný je hlavne pre zberateľov.
‚Tristis‘. Je 15—20 m vysoký strom s mierne vytiahnutou a vzdušnou korunou. Z priameho kmeňa vyrastajú vodorovne alebo mierne vystúpavo základné konáre s oblúkovito previsnutými koncami a vetvičkami. Vhodný ako solitér do väčších záhrad. Zo všetkých briez zostáva najdlhšie olistený.
‚Youngii‘. Známa smútočná breza s okrúhlou, strechovitou korunou a previsnutými, často až na zem splývajúcimi hustými konármi. Býva len 5 až 7 m vysoká. Výhonky sú tenké, takmer filigránske a pekne pôsobia, keď sú ojínené. Dobre sa hodí do malých záhrad a k pomníkom na cintorínoch.
Budleja (Buddleia): letný orgován a jeho najlepšie odrody
Známe letné orgovány, zvlášť obľúbené pre svoje bohaté súkvetia v neskorom lete (júl až september). Existuje viac ako 100 druhov rastúcich prevažne v trópoch a subtrópoch východnej Ázie. V záhradkách sa vysádzajú najmä ako solitérne rastliny, takže môžu rozkladať svoje dosť dlhé konáre obsypané kvetmi na všetky strany. Vo veľkých záhradách a sadoch sa vysádzajú samostatne, v trávnikových plochách v menších skupinách. Darí sa im aj na slnečných svahoch. Kvitnúce kry hojne navštevujú motýle, a preto sa im tiež hovorí motýlie kry. Minuloročné drevo pri budleji Davidovej a jej odrodách väčšinou zmŕza. Z tohto dôvodu a tiež preto, aby si kry stále udržiavali pekný tvar, musia sa každoročne v predjarí silno strihať. Pre tento druh sa odporúča zimná prikrývka koreňov. Kry rastú rýchlo, dorastajú do výšky až 3 m a kvitnú už v prvých rokoch po vysadení.
B. alternifolia Maxim. — pochádza zo severozápadnej Číny. Ker je až 4 m vysoký s previsnutými a odstávajúcimi konármi, matne zelenými, kopijovitými až úzko eliptickými a striedavými listami, na spodnej strane bielo plstnatými. Kvety sú purpurovofialové, usporiadané vo zväzočkoch pozdĺž minuloročných vetvičiek. Kvitne v júni, silno vonia a pôsobí pekným dojmom. Kry kvitnú až vtedy, keď dostatočne zakorenia a zosilnejú. Rez znášajú len čiastočne. Uplatňujú sa ako solitéry.
B. davidii Franch. — letný orgován pôvodom z Číny tvorí kry, ktorých letorasty sú až 2 m dlhé, ľahko previsnuté. Kvety v 150 až 250 mm dlhých metlinách sú väčšinou voňavé. Ide hlavne o semenáčiky rôznych krížencov, ktorých farba je premenlivá. Každoročný hlboký rez je bezpodmienečne nutný. V obchode sa dnes ponúkajú veľmi kvalitné odrody:
‚Dubonnet‘. Vzpriamene rastúci ker s bohatstvom metlín s tmavofialovými kvetmi.
‚Empire Blue‘. Vzrastný ker s čisto modrými, veľmi hustými, 250 až 300 mm dlhými metlinami.
‚Flaming Violet‘. Odroda s tmavopurpurovými kvetmi.
‚Purple Prince‘. Má dlhé, štíhle metliny s fialovočervenými kvetmi, ktoré sú zvlášť v dolnej časti veľmi husto usporiadané.
‚Royal Red‘. Najobľúbenejšia z červenokvetých odrôd, kvety purpurovočervené, metliny až 0,50 m dlhé, často však menšie.
‚White Bouquet‘. Kvety biele, voňavé, so žltým očkom, usporiadané vo veľkých metlinách.
Všetky kvitnú od júla do októbra. Veľmi dobre sa im darí v každej normálnej záhradnej pôde na slnečnom stanovišti.