Hnojenie zeleniny: organické hnojivo na zeleninu

• Môžete posypať okolo rastlín v tenkej vrstve.
• Môžete dať pri sadbe čajovú lyžičku Hnojíka pod každú sadenicu.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte (poliať môžete aj bez cedenia cez listy z kanvy).

Presné množstvo na jednu rastlinu, na truhlík aj na meter štvorcový záhona nájdete na stránke Dávkovanie Hnojíka. Ako sa hnojenie zeleniny radí medzi ostatné skupiny rastlín, zhŕňa Hnojenie záhradných rastlín a všeobecný úvod má stránka Výživa rastlín.

Dusík poháňa rast listov a pri zelenine má na úrodu najväčší vplyv. V pôde sa však rýchlo vyplavuje, a preto sa dodáva každý rok. Patrí do prvej polovice vegetácie, keď rastliny intenzívne rastú. V druhej polovici, keď sa tvoria hlávky, buľvy, korene a plody, už skôr škodí: zelenina hromadí dusičnany, má nižšiu biologickú hodnotu a horšie sa skladuje.

• Radšej menej a častejšie. Jedna dávka minerálneho dusíka nemá prekročiť 5 g čistého dusíka na m². Na ľahkých piesočnatých pôdach a v daždivom počasí je lepšie dať viac menších dávok.
• Listová a koreňová zelenina hromadí dusičnany najviac, najmä tá, ktorá sa je surová. Plodová zelenina (paradajky, papriky, uhorky) ich máva menej.
• Zelenina pre malé deti. Špenát, mrkvu, reďkovky, šalát, kel, kalerábe, cviklu a zeler určené na detskú výživu počas vegetácie dusíkom vôbec neprihnojujte. Stačí im zásoba v dobre pripravenej pôde.
• Tieň a hustý porast. Zelenina pestovaná v tieni alebo v prehustenom riadku má pre slabšiu fotosyntézu viac dusičnanov. Dodržiavajte odporúčané spony.
• Zavlažovaná zelenina rastie rýchlejšie a spotrebuje viac živín. Kde pravidelne polievate, počítajte s potrebou dusíka zhruba o pätinu vyššou.

Organické hnojivo uvoľňuje dusík postupne, takže riziko prehnojenia je menšie. Nulové však nie je, prehnojiť sa dá aj kvaseným hydinovým trusom alebo močovkou. Ako sa nadbytok dusíka prejavuje, opisuje článok výživa rastlín.

• Sadenice až po zakorenení. Čerstvo vysadené rastliny neprihnojujte. Začnite, až keď sa ujmú a začnú rásť.
• Roztoky minerálnych hnojív a kvasené záparky ku koreňom. Lejte ich k päte rastlín, nie na listy, a ak sa listy polejú, opláchnite ich čistou vodou. Najlepšie sa hnojí za zamračeného počasia, po daždi alebo do vopred poliatej pôdy. Na slnku a vo vetre sa z kvasených zálievok stráca dusík.
• Do 24 hodín prekyprite. Po hnojivej zálievke povrch prekyprite. Obmedzí sa únik dusíka a na svahu dážď nezmyje živiny. Časté zálievky pôdu utláčajú, a preto kyprite častejšie.
• Kvasené zálievky nie ku krátkej surovej zelenine. Záparka z trusu alebo močovka sa hodí k zelenine s dlhou vegetáciou, ako je kapusta, zeler, pór alebo tekvica. Reďkovkám, šalátu, mrkve a jahodám ju nedávajte pre dusičnany aj hygienu.
• Kapustoviny najviac ocenia prihnojenie v čase počiatočného rastu.

Ako pripraviť výluh z Hnojíka na zálievku, opisuje článok postrek a zálievka z Hnojíka, záparku zo žihľavy článok žihľavová záparka.

Draselné hnojivá v chloridovej forme (draselná soľ) prinášajú do pôdy veľa chlóru. Najcitlivejšie sú naň fazuľa, uhorky, melóny, kaleráb, reďkovka, cibuľa a paradajky, citlivé sú aj zemiaky. Chlór tiež zhoršuje klíčenie mrkvy a petržlenu. K týmto plodinám sa draslík dáva vo forme síranu, alebo sa chloridové hnojivo použije len na jeseň. Viac o chlóre v článku výživa rastlín.